Dieťa

10.06.2013 (PhDr. Gabriela Kanalašová)

Výchovné štýly v rodine

Každý z nás pochádza z určitého prostredia, každý vyrastal v inej rodine, na každého z nás mali rodičia iné nároky. Tak ako nenájdeme rovnaké rodiny, tak v nich nenájdeme ani uplatňovaný rovnaký štýl výchovy. Isté však je, že výchova v rodine a život v nej počas detstva zanecháva v každom z nás nezmazateľné stopy, ktoré sa často prejavujú v správaní sa jednotlivca v dospelosti či už v jeho vlastnej rodine ale aj mimo nej.

Čo znamená výchovný štýl?

Výchovný štýl alebo tiež spôsob výchovy vyčleňuje zo súboru výchovných procesov kľúčové komponenty, ktorými sú

  • emočné vzťahy medzi dospelými a deťmi;
  • spôsob komunikácie medzi rodičmi a deťmi;
  • veľkosť požiadaviek kladených na dieťa;
  • spôsob, akým sú tieto nároky a požiadavky na dieťa kladené;
  • spätná kontrola.

Zistilo sa, že medzi uplatňovaným štýlom výchovy a správaním sa dieťaťa existuje súvislosť, t.j. správanie sa dieťaťa zodpovedá výchovnému štýlu, ktorý rodičia uplatňujú.

Najčastejšie výchovné štýly

Autoritatívny (autokratický) štýl

  • uplatňujú ho panovační a príliš prísni rodičia;
  • je charakterizovaný rozkazovaním, hrozbami a trestami, potreby a priania dieťaťa nie sú rešpektované, vyžaduje úctu k autorite, tradícii a tvrdú prácu. Presadzuje moc, chýba tu obojstranná komunikácia;
  • rodičia rozhodujú o všetkom, od dieťaťa sa očakáva poslušnosť, nie je mu umožnené ani vyjadriť svoj vlastný názor;
  • reakcia dieťaťa – dieťa sa buď podrobí (javí sa ako svedomité, poslušné, poctivé, no na druhej strane je pasívne, nepriebojné, plaché, nervózne a precitlivené) alebo sa požiadavkám rodičov vzoprie (dieťa je vzdorovité, neposlušné, často klame, zlostí či používa hrubé slová). Dochádza tu k sociálnej izolácii a strate spontánnosti dieťaťa. Dievčatá bývajú závislé, chlapci majú sklon k agresivite.

Liberálny (zhovievavý) štýl

  • opak autoritatívneho štýlu, je však až veľmi benevolentný;
  • je orientovaný na dieťa, prijímajúci, od dieťaťa vyžaduje veľmi málo alebo na neho nekladie žiadne požiadavky. Ak nejaké kladie, nestojí si za nimi, ich plnenie nekontroluje. V krajnom prípade sa môže stať, že rodič je ovládaný dieťaťom;
  • reakcia dieťaťa – dieťa je pozitívne citovo ladené, je náročné, no inak prevláda neposlušnosť, nesebestačnosť, nezrelosť, nie je schopné spoliehať sa na seba a niesť vlastnú zodpovednosť, má problém rešpektovať pravidlá a požiadavky, napr. školy.

Demokratický štýl

  • často označovaný aj ako sociálne integračné vedenie, je zlatou strednou cestou medzi predchádzajúcimi štýlmi výchovy
  • dieťaťu je ponechaná sloboda do určitej miery, požiadavky a rozhodnutia sú dieťaťu zdôvodnené. Tento štýl je starostlivý, zaujíma sa o názory a city dieťaťa, od dieťaťa vyžaduje správanie sa zodpovedajúce jeho schopnostiam a veku
  • rodičia podporujú iniciatívu dieťaťa, pri predkladaní návrhov ponúknu niekoľko možností riešenia daného problému či situácie, dávajú menej príkazov a na dieťa pôsobia vlastným príkladom nie napr. trestom;
  • reakcia dieťaťa – dieťa je úspešné, usiluje sa o čo najlepší výkon, je sebapresadzujúce sa, no pritom priateľské napr. ku rovesníkom, je tiež nezávislé, zodpovedné, schopné spoľahnúť sa na seba.

Zanedbávajúci štýl

  • môže sa pritom jednať o zanedbanie ľahké až po veľmi ťažké, celkové. Môže, ale nemusí sa vyskytovať v rodinách s nízkou socioekonomickou úrovňou;
  • rodičia sú príliš zaneprázdnení, nevšímajú si city a názory dieťaťa, čím sa dieťa zaoberá. Chýba tu vzájomná komunikácia, prítomné sú aj zanedbanie napr. hygienických návykov, životosprávy, získavania zručností, schopností ale aj adekvátneho správania, ktoré zodpovedá daným spoločenským normám;
  • reakcia dieťaťa – dieťa je nesústredené, náladové, citovo labilné, počas vyučovania vyrušuje, škola ho nezaujíma, môže dôjsť k záškoláctvu či zdravie a spoločensky nevhodnému správaniu, ako je napr. užívanie drog a omamných látok

Rozmaznávajúci štýl

  • napriek pozitívnemu citovému postoju k dieťaťu nadvláda lásky tu nepredstavuje správnu výchovu;
  • rodičia až príliš lipnú na dieťati, nechcú, aby sa osamostatnilo, chcú, aby dieťa na nich bolo citovo závislé. Na dieťa nekladú veľa požiadaviek, každým prejavom dieťaťa sú nadšení. Všetkým detským prianiam vyhovejú, dieťaťu sa podriaďujú a tak strácajú svoju autoritu;
  • reakcia dieťaťa – dieťa dosiahne všetko, čo chce bez snaženia, nebuduje sa u neho sebadôvera ani istota.

Úzkostný, úzkostlivý štýl

  • ide o výchovu nadmierne ochraňujúcu dieťa;
  • táto výchova môže byť dôsledkom choroby alebo zdravotného postihnutia dieťaťa, rodičia na dieťati príliš lipnú, nedovolia mu prejaviť sa, dieťa je obmedzované v pohybe, samostatnosti, túžbe poznávať;
  • reakcia dieťaťa – dieťa je v stave frustrácie, nebuduje sa jeho „JA“, je závislé na rodičoch, nesamostatné, nemá vytvorené ani základy sebadôvery, môže byť až neurotizované (môže sa zajakávať, pomočovať, mať rôzne fóbie). Neskôr hľadá únik napr zvýšenou aktivitou mimo dosah rodičov, začleňuje sa do rôznych kolektívov, partií, môže sa u neho objaviť agresivita nielen voči rodičom, ale aj rovesníkom a iným ľuďom.

Perfekcionistický štýl

  • výchova s nadmernými, pre dieťa neúnosnými požiadavkami. Ide o výchovu s prehnanou snahou o dokonalosť dieťaťa;
  • rodičia sa snažia, aby ich dieťa bolo najdokonalejšie vo všetkom, alebo aspoň v odbore, ktorí oni považujú za dôležitý. Na dieťa je tak vytváraný neúnosný tlak, keďže na jednej strane chce splniť požiadavky rodičov, no na strane druhej na to nemá dostatočné schopnosti. Rodičia si týmto štýlom výchovy kompenzujú svoje neúspechy, v dieťati sa „vidia“, no nevedia kriticky zhodnotiť schopnosti dieťaťa;
  • reakcia dieťaťa – dochádza k poruchám pri utváraní sebavedomia, dieťa volí útek do choroby, apatie, samoty, môže u neho nastať regresia, v neskoršom období aj odpor k autoritám.

Morálne traumatizujúci štýl

  • pri tomto výchovnom štýle je útočené na svedomie dieťaťa extrémnymi prostriedkami. Dieťa je pri tejto výchove neustále odsudzované, chybné správanie sa mu stále pripomína, takže aj keď sa usiluje polepšiť, je to nad jeho sily;
  • reakcia dieťaťa – dieťa sa nadmerne trápi výčitkami svedomia, v estrémnych prípadoch môže mať suicidálne (samovražedné) myšlienky

Protekčný štýl

  • vyskytuje sa v rodinách, kde sa úspech považuje za významne dôležitý;
  • rodičia sa snažia, aby ich dieťa dosiahlo úspech pričom nezáleží na tom, akým spôsobom. Dieťaťu vo všetkom pomáhajú, odstraňujú mu z cesty všetky prekážky, všetko za dieťa zariadia;
  • reakcia dieťaťa – dieťa je nesamostatné, prehnane sebavedomé, nevie si ceniť dosiahnutie nejakého cieľa vlastným úsilím.

Vysvetľujúci štýl

  • výchova založená na rozumnom vysvetľovaní a zdôvodnení rôznych situácií, napr. prečo sa niektoré veci smú, iné zase nie, že vyššia vyspelosť sa očakáva u staršieho dieťaťa a pod. Pri tejto výchove je dôležité poučiť dieťa o následkoch jeho správania. Vysvetlenie má vychádzať z konkrétnej situácia a malo by mať formu dialógu;
  • dieťa je pri tejto výchove vnútorne vyrovnané, sebavedomé a samostatné.

Rodina má rôznymi spôsobmi výchovy využívať stratégie, ktoré dieťaťu zabezpečia podmienky, ktoré mu umožnia

  • emocionálny vývoj, pocit istoty a bezpečia,
  • porozumieť sociálnemu učeniu,
  • hľadať a pochopiť jeho vlastnú individualitu,
  • spracovať v jeho vývoji spoločenskú realitu.

Ktorý z vyššie spomenutých štýlov výchovy rodičia uplatňujú, záleží len na nich. Nesmú však zabúdať, že tým ovplyvňujú vývoj svojho dieťaťa. Najlepší výchovný štýl kladie na dieťa primerané požiadavky, dominuje v ňom zrelá láska k dieťaťu, z ktorého rodičia vychovajú zrelú osobnosť s vlastnou individualitou schopnú s primeraným sebavedomím dosahovať vlastné stanovené ciele.

 

 

 

Hodnotenie: 3
[hodnoťte kliknutím]

Súvisiaca diskusia (0)Pridajte reakciu »

  • Buďte prvý, ktorý pridá reakciu na článok

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa