Dieťa

04.05.2009 (Mgr. Andrea Baranovská, PhD.)

Chronologický vývoj dieťaťa - tretí mesiac života

Obdobie prvého roku života sa nazýva kojenecké obdobie, v tomto období sa dieťa rýchlo vyvíja. Už v treťom mesiaci života dieťaťa sú viditeľné individuálne rozdiely medzi deťmi v správaní, prežívaní a tiež v celkovom vývinovom trende.

Ranné skúsenosti, s ktorými sa dieťa stretáva, prispievajú k vytváraniu si základov potrebných pre ďalší rozvoj jeho vzájomnej interakcie so svetom. Ranné skúsenosti dieťaťa sú veľmi špecifické a sú podmienené aj určitými vrodenými predispozíciami dieťatka a vedú k formovaniu typických prejavov dieťaťa. Príkladom môže byť reaktivita dieťaťa. Nepokojné a živé dieťa bude vyvolávať iné rodičovské reakcie ako dieťa pasívne a apatické, a preto aj ich skúsenosti s dospelými sa budú líšiť. Samozrejme veľa závisí od osobnosti rodičov a ich správania voči dieťaťu a očakávania.

Dieťatko v období tretieho mesiaca je veľmi motivované prijímať podnety zo svojho okolia. Je otvorené všetkému, čo k nemu prichádza. Avšak nie všetky podnety ho zaujmú rovnakým  spôsobom. Prvotné  zážitky dieťaťa a hlavne reakcia na ne a citová odozva, ktorú dieťa prežilo, môžu vrodenú zvedavosť dieťatka utlmovať, alebo posilňovať. Preto je veľmi dôležité, aby prevažovala u dieťaťa pozitívna stimulácia, ktorá by podporovala jeho otvorenosť a dôveru k svetu a podnecovala ho, aby ochotne akceptovalo podnety, ktoré k nemu z okolia prichádzajú.

Oproti novorodeneckému obdobiu môžeme pozorovať, že mizne ohnutie končatín – paže sú stále častejšie natiahnuté a ručičky sa stále viac otvárajú. Pohyby dieťatka sa stávajú plynulejšie a vláčnejšie v porovnaní s trhavým pohybom novorodenca. A tiež sú stále viac a viac cielenejšie a zámernejšie.

Koncom 3. mesiaca sa dieťa naučí ovládať pohyby hlavy. Už prevláda v dobe bdenia poloha hlavy v strednej polohe. Dieťatko má hlavu otočenú na jednu stranu len v spánku. V polohe na brušku  dokáže zdvihnúť dieťa hlavu asi o 90° a udrží ju tak viac ako 10 minút. Tiež dokáže otáčať hlavičku zo strany na stranu v ktorejkoľvek polohe – na chrbte, na brušku.

Keď necháme dieťatko „pásť baránky“ v období troch mesiacov sa dokáže vzoprieť na ručičkách  bez toho, aby sa dotýkalo lakťami podložky – paže má úplne alebo takmer  úplne natiahnuté, takže sú ramená aj horná časť hrude nad podložkou a hlava je vztýčená.

Tento mesiac je zaujímavý aj tým, že dieťa objavuje ruku rukou – to znamená, že jednou ručičkou často uchopuje tú druhú. Navzájom si ich chytá, ohmatáva – hrá sa s nimi. Je to veľmi dôležitý vývinový krok, pretože to znamená, že ruky sú aj aktívne – objavujú, vnímajú a manipulujú – aj pasívne – sú objavované, vnímané a manipulované. Veľmi skoro potom začne dieťa objavovať ruky aj očami. To je dôležitý krok k tomu, aby dieťa začalo objavovať samé seba. Tým, že dieťa objaví svoju ručičku, jeho vývin „poskočí“, pretože následne na to sa naučí rýchlo viesť ruku k videným predmetom a uchopiť ich. V tomto období slabne pôvodný silný úchop. Dieťa sa už neudrží, keď ho ťaháme za ručičky do sedu.

Koncom tretieho mesiaca sa dieťa naučí ovládať i svalstvo hornej časti trupu a niektoré deti sa dokážu otočiť z ľahu na chrbte do ľahu na boku. Čo sa týka zmyslového vývinu, v treťom mesiaci už dieťa fixuje predmet zrakom – oboma očami a dokáže sledovať aj rýchlo sa pohybujúci predmet vo všetkých smeroch. Pohyby očí sú sprevádzané pohybmi hlavy. Tiež dokáže nájsť zdroj zvuku a otáča hlavu tam, odkiaľ zvuk prichádza. Objavuje sa u neho reakcia, ktorou odpovedá na ľudskú reč – začína aktívne mrnkať.

Ako stimulovať aktivitu dieťaťa:

Príklady rodičovského prístupu k stimulácii:

  1. Chaotická stimulácia – tendencia rodičov predvádzať viacero hračiek naraz bez toho, aby mu ukázali, čo je s ňou možné robiť a nechali ho, aby si to vyskúšalo. Alebo - v sociálnom kontakte striedanie väčšieho počtu ľudí v krátkom čase.
  2. Stimulácia s prevahou manipulácie inou osobou – rodičia hračkou manipulujú, ale nenechajú dieťa, aby si robilo, čo ono chce. Nútia dieťa, aby konalo tak, ako uznajú za vhodné oni. Odsudzujú dieťa do roly pasívneho príjemcu. V sociálnom kontakte by sme to mohli prirovnať k situáciám, kedy vyvíjajú aktivitu dospelí a nečakajú v komunikácii s dieťaťom na jeho reakciu a ak aj nejaká príde, tak ju nerešpektujú. Napr. opýtajú sa niečo – a hneď si odpovedajú, alebo ani nepočkajú na odpoveď, alebo reakciu dieťaťa.
  3. Stimulácia s možnosťou neriadenej, spontánnej aktivity – rodičia nechávajú hračky v dosahu dieťaťa dlhú dobu, aby sa s nimi hralo ako chce. V sociálnej oblasti sa to dá prirovnať ku kontaktu s ľuďmi, ktorí sú v blízkosti dieťaťa, reagujú na jeho správanie, ale sami komunikáciu a kontakt nestimulujú.
  4. Variabilná stimulácia s možnosťou vlastnej aktivity – rodičia dieťaťu hračku ukážu, ukážu mu, čo je možné s ňou urobiť a podporujú aj jeho vlastnú aktivitu. Ak v sociálnej oblasti je to podobné – dospelí aktivitu dieťaťa iniciujú a rozvíjajú. Dieťa je rešpektovaným partnerom.

Príklady stimulácie dieťaťa vo veku 3. mesiaca života:

1. Pri kúpaní a zakaždým pri prebaľovaní umožníme dieťaťu dostatok pohybovej aktivity – dbáme na to, aby v miestnosti bolo primerane teplo, aby dieťatko neprechladlo. Tak často ako je to možné, nechávame dieťa nahé na podložke, aby voľne kopalo nožičkami a pohybovalo ručičkami. Podporujeme pohyb rúk, nôh aj hlavy stimulovaním pokožky – rozvíjame hmat dieťaťa. Keď je na podložke, hladíme ho po celom telíčku – dbáme, aby sme mali teplé ruky a nezranili dieťatko prsteňom.

Keď kope nožičkami, pomôžeme mu spolu s riekankou:

S jednou nôžkou hore-dolu,
s druhou nôžkou práve tak,
a potom už hopki, cupki
pobehám si sem a tam.

Jemne mu trieť ručičky a skúšať pomaly tlieskať – veľmi jemne – znovu sprevádzané veršíkom:

Ťap, ťap, ťapušky,
išli mačky na hrušky;
podriapali kožúšky
povešali na vráta,
príde drotár, popláta.

alebo
Paci, paci, pacičky
To sú pekné ručičky.
Teraz je to mištička:
Kto z nej pije? Mačička.

Dieťatko môžeme stimulovať aj tým, že ho budeme hladiť rôznymi mäkkými tkaninami, príjemnými na dotyk, prípadne jemným pierkom – pričom pomenúvame časti tela, ktoré hladíme.

 Dôležité: Sledujeme reakcie dieťaťa – pri náznaku nevôle alebo únavy prestaneme.

2. Pohodlne sa posaďte do polosedu – s podopretým chrbtom a vystretými nohami. Na svoju hruď si položte svoje dieťatko (ak môžete tak, aby bolo aj ono aj vy vyzlečené – aby sa dotýkalo vašej pokožky) bruškom dole, aby malo hlavičku opretú a počúvalo vaše srdce. Jemne ho hlaďte po chrbátiku a tíško mu spievajte. Motivujte ho, aby dvíhalo hore hlavičku a pozrelo vám do očí. Prihovárajte sa mu tichým a upokojujúcim hlasom. Táto činnosť môže byť tiež relaxačnou pre vás oboch. Každý pokrok dieťaťa a každý úspech pochváľte a pohladkajte svoje dieťatko.

Dieťatku sa neustále prihovárame. Dbáme na to, aby hračka bola pestrá, lesklá a dostatočne veľká.

3. Dvíhanie hlavy v ľahu na brušku. Položíme dieťa na bruško a paže mu upravíme tak, aby ležali pokrčené a pritlačené k hrudi alebo trochu pod hruďou. Hlavičku dieťatku otočíme tvárou na podložku – dieťatko by malo hlavu zdvihnúť. Necháme ho na brušku najmenej 2 – 3 minúty, ak je spokojné, môžeme ho tak nechať aj dlhšiu dobu. Podnecujeme ho, aby dvíhalo hlavičku napr. tým, že mu vsunieme ruku pod hrudník – dlaňou smerom k hrudníku – a zodvihneme hrudník asi o 5 cm, aby sa hlava nemohla dotýkať podložky.

 Dôležité: Dieťa nebude dvíhať hlavu len tak, ale preto, aby niečo zaujímavé videlo! Preto dieťa lákame niečím zaujímavým. Ešte stále v tomto období je ľudská tvár pre dieťa tým najväčším lákadlom, preto si kľakneme tak, aby naša hlava bola vo výške hlavy dieťaťa a voláme ho, aby sa na nás pozrelo. Postupne nahrádzame tvár rôznymi hračkami.

4. Necháme dieťa v ľahu na brušku. Prstami a dlaňou ho jemne hladkáme po chrbátiku. Druhou rukou mu mierne pritlačíme zadoček. Stimulujeme ho k dvíhaniu hlavičky. Môžeme mu pritom spievať – napr. Pásla ovečky v zelenom hájičku ....

5. Pohyby hlavy pri rôznom spôsobe nosenia. Dieťatko uchopíme vo vodorovnej polohe do náručia, chrbátikom smerom hore a s hlavičkou vysunutou cez predlaktie. Nesieme ho teda v ľahu na brušku a dieťa sa tak môže lepšie rozhliadnuť. Prechádzame sa s ním takto po byte, po záhrade, po parku ... Dieťa sleduje svoje okolie a udržuje hlavičku dvihnutú a zároveň ju otáča všetkými smermi za tým, čo ho zaujíma. Táto poloha dieťa aktivuje. Poloha na chrbte ho uspáva.

6. Prednožovanie. Posadíme sa na stoličku. Nastavíme paže a ruky tak, akoby sme chceli nabrať vodu zo studne. Dieťa si položíme zadočkom na svoje dlane tak, aby chrbátikom ležalo na našich oboch rovnobežne držaných predlaktiach a jeho hlavička je opretá o naše brucho. Dlaňami pohybujeme tak, že dvíhame a spúšťame panvu dieťaťa a tým dieťa dvíha a spúšťa nôžky. Dôležité je, aby sme cítili, že dieťa sa aktívne zúčastňuje a pomáha priťahovať nôžky ku brušku.

Básničky a pesničky, ktoré nám pomáhajú stimulovať dieťatko:

1. poklopkávanie po chodidlách dieťatka:
Kujem, kujem podkovičku, koníčkovi na nožičku.
Kujem, kujem si vesele, zo železa aj z ocele.
Jeden kováč koňa kuje, koľko klincov potrebuje?
Jeden, dva tri, povedz mi to ty. Tri.

2. jemné poklopkávanie bruškami prstov po celom tele dieťaťa:
Ide, ide panáčik má on žltý zobáčik,
kde vodička zurčí, tam zobáčik strčí.
(pošteklíme dieťatko pod bradou, alebo pod pazuškami)
Lezie pavúk po stene, kým sa .....(meno dieťaťa) zasmeje,
lezie pavúk po papuči, kým sa .....(meno dieťaťa) nerozpučí.

3. „varenie kašičky“ po dlaniach dieťaťa – jemné stimulovanie celej dlane a prstov na oboch rukách

Varila myšička kašičku, v maľovanom hrnčíčku.
Tomu dala na tanierik, tomu dala na mištičku, tomu dala na lyžičku,
tomu dala na vidličku a tomu maličkému nič nedala.
Všetko pozametala, pozamykala a utekala a utekala až tu sa schovala.
(jemne dieťa šteklíme smerom hore po ruke až pod pazušku).

4. 
Aka, kika gymnastika
(v ľahu na chrbte chytíme ručičky dieťaťa, jemne ich naťahujeme do vzpaženia a prikladáme k hrudníku)
zhlboka sa dobre dýcha.
(to isté, ale upažujeme)
Raz dva, raz – dva
(dieťa držíme za členky a krčíme jemne nožičky v kolienkach, tlačíme jemne k brušku a naťahujeme)
na poli je brázda.
(dieťa držíme za členky a krčíme jemne nožičky v kolienkach, tlačíme jemne k brušku a naťahujeme)
Po nej krepčí jarabica
(striedavo krčíme a narovnávame pravú a ľavú nožičku)
a na konci otočí sa.
(jemne otočíme dieťatko na bruško)
Vysoko je slnko,
(masírujeme chrbátik, aby dieťatko zodvihlo hlavičku hore)
hlboko je zrnko,
(masírujeme chrbátik, aby dieťatko položilo hlavičku na podložku)
cez potok je most,
(preložíme dieťatko na chrbátik a jemne mu nadvihneme chrbátik oboma rukami – vytvorí mostík – jemne pomasírujeme)
cvičenia je dosť.
(poprevaľujeme dieťatko zo strany na stranu a zatlieskame).

Platí zásada: Všetky úkony robíme jemne, nenásilne. Sledujeme reakciu dieťaťa.

5. stimulácia v polohe na brušku – vo vani pri kúpaní
Pláva rybka v pohode,
na suchu i vo vode,
vo vode si rybka pláva,
plutvičkami na nás máva. 

6. „lietadielko“ pri nosení sa po byte
Letí, letí lietadlo,
pozor, aby nespadlo.
Lietadlo je vo vzduchu
a (meno dieťaťa) na bruchu.   

7. pomenovanie a stimulovanie na tele
letela muška okolo uška – bum do uška (jemne sa dotkneme uška)
letela včela okolo čela – bum do čela
letela osa okolo nosa – bum do nosa
letela muška okolo bruška – bum do bruška ...


Veľmi dobrou stimuláciou aj relaxáciou sú aj masáže dieťatka.  

 

Kompletný chronologický vývoj dieťaťa od narodenia po prvý rok nájdete TU.

Hodnotenie: 4.5
[hodnoťte kliknutím]

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa