Dieťa

04.05.2009 (Mgr. Andrea Baranovská, PhD.)

Chronologický vývoj dieťaťa - siedmy mesiac života

Vývin a výchova dieťatka.

3. štvrťročie života dieťaťa je obdobím osamostatňovania sa dieťaťa od dospelého. Už nemusí čakať na to, aby k nemu dospelý prišiel, pretože sa dokáže k nemu dostať sám lezením. Rovnako v 7. mesiaci už deti začínajú rozumieť niektorým slovám a výzvam.

Motorický vývin: na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov si dieťa teraz neosvojuje pohybové zručnosti jednotlivých častí tela, ale najmä pohybové zručnosti celého tela – napr. zdokonaľovanie lezenia, ktoré zapája celé telo.

V 7. mesiaci sa už dieťa stavia na všetky štyri, zo začiatku je v tejto polohe nehybné, ale veľmi skoro začína prejavovať snahu dostať sa dopredu – nakláňa sa až niekedy padne dolu pusou. Potom sa naučí v tejto polohe nakláňať dopredu a dozadu – rozhojdáva sa. Keď sa mu to podarí, odrazí sa rukami a „rozpľaští“ sa dopredu na bruško, potom pritiahne opäť nožičky pod seba a takto sa mu podarí dostať sa kúsok dopredu a opäť sa dá na štyri. Veľmi rýchlo sa dieťa naučí tento spôsob lezenia. Postupne kladie striedavo pravú ručičku a ľavé kolienko a potom ľavú ručičku a pravé kolienko vpred. Zo začiatku je tento pohyb málo koordinovaný a ťažkopádny, ale ku koncu 7. mesiaca a začiatkom 8. sa pohyb zautomatizuje a dieťa dokáže liezť po byte ako malý chrobáčik.

Lezenie je veľmi dôležitý pohyb, ktorý podmieňuje rozvíjanie chrbtice a chrbtového a šijového svalstva – je vlastne prípravou na správne držanie tela. Preto sa snažíme, aby sa dieťa naučilo najskôr liezť ako sedieť. Deti, ktoré sedia veľmi skoro, niekedy vôbec „nelaškujú“ – nelezú po štyroch a dlhým pobytom v sede si ničia v tomto veku správne držanie tela. Správne držanie tela nesúvisí len s estetikou, ale predovšetkým má význam zdravotný – iba pri správnom držaní tela môžu vnútorné orgány riadne fungovať.

Dieťa, ktoré veľa lezie po štyroch sa naučí veľmi rýchlo stavať na nôžky. V 5. mesiaci sa postaví samé – ak mu podáme prsty, ale tento stoj je nepevný a kníše sa v bokoch. V 6. mesiaci už stojí isto, nohy mu neklesajú. V 7. mesiaci, keď už vie liezť, na kolenách dolezie napr. k ohrádke a s prichytením sa o priečky sa vytiahne do vzpriameného kľaku. V 6. mesiaci sa dieťa dokáže samé pritiahnuť za prsty do sedu. V 7. mesiaci už sedí samo, ale väčšinou neisto, je veľmi predklonené a opiera sa o ruky.

Jemná motorika:
Rozvíjanie jemnej  motoriky veľmi úzko súvisí s rozvíjaním hry a ovplyvňuje rozvíjanie poznania, skúseností, myslenia a tiež povahové schopnosti, najmä sústredenosť, presnosť, vytrvalosť...

Vieme, že dieťa v 6. mesiaci už dokázalo predmet uchopiť a držať len prstami. Práve v 7. mesiaci už dieťa prestáva uchopovať menšie predmety všetkými prstami – najskôr sa úchopu prestáva zúčastňovať malíček. V 7. mesiaci sa tiež zdokonaľuje schopnosť dieťaťa prekladať si predmet z ruky do ruky. Dieťa sa učí predmet v rukách otáčať rôznymi spôsobmi. Tiež už dokáže udržať v každej ruke jeden predmet – dokáže, na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov, uchytiť iný predmet do ruky bez toho, aby pustilo ten, čo už v druhej ruke má. Práve táto schopnosť, ktorá umožňuje dieťaťu manipulovať s predmetmi v zvýšenej miere napomáha aj získavaniu skúseností s rôznymi predmetmi. Po šiestom mesiaci, kedy dieťa dokáže držať predmet oboma rukami, sa zvyšuje jeho manipulačná schopnosť tým, že udrží v každej ruke jeden predmet. Zo začiatku s nimi vykonáva súmerné pohyby – napr. s nimi búcha po stole, alebo navzájom o seba. Práve tieto prvé pokusy buchnúť kockami o seba nebývajú úplne úspešné, pretože pohyby dieťaťa nie sú súmerné a dieťa sa nedokáže trafiť presne kockou do kocky.

7. mesiac je tiež charakteristický tým, že sa u dieťaťa spresňujú pohyby a dokáže buchnúť už napr. do iného predmetu položeného na stole. Pri prekladaní hračiek z ruky do ruky a tiež pri ďalších manipuláciách si dieťa cvičí schopnosť púšťať hračku alebo predmet z ruky. Pretože ešte v 3. štvrťročí prvého roku dieťaťa predmet väčšinou dieťa nepúšťa zámerne, ale mu z ruky vypadne náhodou.

Manipulačná hra je jednou z hlavných sebarozvíjajúcich aktivít u dieťaťa. Práve pri hre je vidieť ako dieťa rozvíja svoje vedomosti a skúsenosti. Ešte v 7. mesiaci dieťa nevie rešpektovať určité špecifické vlastnosti predmetov – prevažne s nimi búcha, potom zase prekladá z ruky do ruky .....

Značný pokrok pozorujeme vo vývine reči – koncom 6. mesiaca dieťa reaguje na 2 – 3 slová, dokáže otočiť hlavu smerom k slovom označenému predmetu. V 7. mesiaci sa dieťa učí reagovať na slová výzvy aj inými pohybmi – napr. na riekanku: „Ťapi, ťapi ...“ tlieskať rukami, či na slová: „Urob pá-pá.“ - zamávať. V 7. mesiaci začína dieťa vyslovovať dvojhláskové slabiky  opakovať a žvatlať – napr. ma-ma-ma-ma, be-be-be-be ....

Sociálny vývin – prehlbuje sa vzťah medzi dieťaťom a osobami okolo neho. Dieťa sa stáva aktívnym v sociálnom styku. Upozorňuje na seba hlasom, naťahuje ručičky. Lepšie chápe mimiku človeka. Reaguje úsmevom na úsmev dospelého a mračením sa na zamračenú tvár.

Vzťah k ostatným osobám je už diferencovaný – dáva prednosť osobe, ktorá sa o neho najviac stará. Ale najmä v tomto období sa môže objaviť strach, alebo hanbenie sa cudzích ľudí – tj. ešte minulý mesiac nemalo dieťa problém ísť k lekárovi, ktorého nepozná a dnes sa bráni a plače.

Druhý polrok prvého roku života dieťaťa sa nesie v znamení samostatnejšieho vývinu dieťaťa ako to bolo prvý polrok.

Základné charakteristické znaky vývinu dieťaťa v 2. polovici života:

1. dieťa sa má naučiť liezť, postaviť sa na nôžky, stáť, chodiť a rôznym spôsobom zdolávať ľahšie prekážky. Toto všetko je spojené s veľkým výdajom energie. Dieťa nacvičuje každú pohybovú schopnosť s veľkým záujmom a nasadením a horlivosťou a preto sa často fyzicky veľmi vyčerpá. Preto tie cvičenia, ktoré sme opísali už predtým obmedzíme, aj keď väčšina z nich je vhodná aj pre deti staršie ako pol roka, aby sme ho nepreťažili. Zameriavame sa skôr na to, aby sa dieťa pohybovalo viac spontánne, bez nášho priameho podnecovania.

2. ďalším rysom je dokonalejšia súhra a ucelenosť pohybov celého tela – správanie aj aktivity dieťaťa dostávajú ucelenejší charakter. Preto, aby sa dieťa naučilo liezť, stáť a chodiť, musí spojiť a uskutočniť potrebné pohyby, ktoré pozná a vie urobiť jednotlivo, súčasne alebo v správnom slede za sebou.


Cvičenia na rozvíjanie hrubej motoriky.

Nácvik lezenia:
Prípravné cvičenia – ich účelom je posilniť paže, aby sa na nich dieťa unieslo a tiež posilniť brušné svalstvo, aby dieťa dokázalo pritiahnuť kolienka pod bruško. Hlavným princípom týchto cvikov je to, že otec alebo mama fungujú ako živá, ale bezpečná prekážka – položia dieťa na seba a potom ho lákajú, aby z tejto polohy prešlo na inú a chytilo si hračku .... Dieťa sa snaží na ležiaceho otca vyliezť alebo z neho zliezť a pritom sa zapiera nohami aj rukami, pohybuje trupom .... A súčasne teplé ľudské telo vyvoláva intenzívnejšie pohyby a podporuje pohyb dieťatka viac ako napr. tvrdý stôl.

1. cvik) Rúčkovanie cez otca
otec si ľahne na zem na chrbát a dieťa si položí na bok tak, aby kľačalo na zemi a opieralo sa rukami o jeho brucho. Na druhú stranu položí hračku. Dieťa sa snaží dostať sa k hračke a nohami sa odstrkuje. Otec mu môže pomôcť tak, že nastaví nôžkam dieťaťa svojú dlaň.

2. cvik) Lezenie v závese
zložíme plienku tak, aby nám vznikol širší pás, ktorý dieťaťu dáme okolo hrudníka a oba konce chytíme pri jeho chrbte. Dieťa položíme na brušku a pomocou pásu nadvidneme jeho hrudník asi o 10 – 15 cm – tým mu uľahčíme pritiahnutie nožičiek pod bruško. Dieťa sa dá na všetky štyri, začne sa odrážať rukami a nohami a posúvať sa dopredu ku hračke, ktorú pre neho postavíme.

Nácvik posadenia sa

 Dôležité upozornenie – dieťa učíme posadiť sa – nie sedieť!

3. cvik) Posadenie sa pomocou krúžkov
krúžky podržíme pred dieťaťom takmer nehybne, čakáme a povzbudzujeme dieťa, aby sa samé chytilo a len minimále mu pomáhame, aby sa pomocou krúžkov pritiahlo do sedu takmer samé.

4. cvik) Posadenie sa na naklonenej rovine
sadneme si na gauč alebo na zem, zakloníme sa a oprieme sa lakťami o zem – dieťa čiastočne sedí na našich stehnách, čiastočne leží chrbtom na našom bruchu. Pred dieťa zavesíme, alebo podržíme plienku – ak sa dieťa chytí plienky, ktorá nad ním visí, ľahko sa posadí.

Odporúčanie: Dieťatko, ktoré sa samo neposadí, nenechávame sedieť dlho! To však neznamená, že si ho nemôžeme niekoľkokrát denne posadiť na kolená, nakŕmiť ho takto, pohrať sa s ním .... Dieťa sa však musí opierať o náruč a brucho mamy a skôr na mame ležať ako jej sedieť na kolenách. Okrem toho by mala mama alebo otec dieťa pridržiavať pod pazuchami, takže dieťa sedí rovno a chrbtica je pri tom zaťažená minimálne.

Odlišný charakter má posadzovanie 4 – 7 mesačných detí do rohu postieľky a podopieranie ich vankúšmi alebo perinkami, aby nespadli. Toto pasívne posadzovanie a pasívne udržiavanie dieťaťa v sede nesie v sebe nebezpečenstvo návyku na nesprávne sedenie, pretože dieťa nemá ešte dostatok sily na udržanie chrbtice v správnej polohe.

Cvičenia na rozvíjanie jemnej motoriky

5. cvik) Uchopovanie predmetov rôznej veľkosti, tvarov a v rôznej polohe
často podávame dieťaťu predmety zvláštnych tvarov, s ktorými má menej skúseností a ktoré nie je možné uchopiť akokoľvek – napr. veľký balón, ktorý možno chytiť len oboma rukami, menšie kocky, ktoré môže chytiť dve do jednej ruky ..... Dieťa sa musí naučiť odhadnúť veľkosť, tvar a polohu predmetu a podľa toho upraviť ruku, keď ju k predmetu približuje. Prispôsobovanie ruky pred úchopom možno precvičovať podávaním podlhovastých alebo plochých predmetov – varešky, pokrievky ... v rôznej polohe – dieťa musí úplne inak otočiť ruku ak mu podávame varešku vodorovne, zvislo či naprieč.

6. cvik) Uchopovanie predmetov v pohybe
podáme dieťaťu nejaký lákavý predmet, ale potom akoby zo žartu pohybujeme premetom pomaly sem a tam, aby dieťa ešte stačilo predmet v pohybe uchopiť. Postupne môžeme rýchlosť a rozsah pohybu zväčšovať, a tým úlohu postupne sťažiť.

7. cvik) Uchopovanie predmetov v rôznych nádobách
pred dieťa dáme do nádoby predmet, ktorý chce a potom ho vyzveme, aby si ho vzalo. Začíname s nádobami s veľkým otvorom a postupne prechádzame stále k menším nádobám s menšími otvormi. Postupne ponúkame dieťaťu nádoby v rôznej polohe – napr. otvorom smerom k dieťaťu, otvorom hore, dole... Práve tieto cviky rozvíjajú u dieťaťa jeho priestorovú a tvarovú predstavivosť a myslenie.

Sebaobslužné pohyby

Na začiatku 7. mesiaca je dieťa schopné vykonať jednoduché manipulácie, ktorými uspokojuje svoje potreby alebo sa na ich uspokojenie pripravuje.

8. cvik) Chytenie fľašky a vedenie k ústam
ak sme v predchádzajúcich mesiacoch dávali dieťaťu do ručičky fľašu, tak v 7. mesiaci už ju dokáže uchopiť samé – keď mu ju ponúkneme, a vedie si ju smerom k ústam. Koncom 7. – začiatkom 8. mesiaca si dieťa vie podržať fľašu pri pití už samé.

9. cvik) Podávanie lyžičky k ústam
Ak dáme dieťaťu do ruky lyžičku, tak v 7. – 8. mesiaci si ju dáva do úst samo. Pred kúpaním môžeme dieťaťu dať na lyžičku nejakú kašu, ktorá sa na nej udrží – dieťa si ju samé dá do pusy a olíže ju. Po týchto pokusoch však musíme dieťa obvykle okúpať, pretože kašu má všade – kým sa trafí presne do úst.

Pohyby na slovnú výzvu:

10. cvik) Ťapi – ťapi ..... keď dieťa začne rozumieť slovám, začíname s ním precvičovať rôzne pohyby na slovné výzvy. Napr. zoberieme dieťa za ručičky, tlieskame s nim a pritom hovoríme riekanku napr.

Ťap, ťap, ťapušky,
išli mačky na hrušky,
podriapali kožúšky,
povešali na vráta,
popadali do blata,
príde kocúr, zapláta.
Keď hru s dieťaťom niekoľkokrát opakujeme, začne dieťa na výzvu: „Urob ťapi, ťapi ...“ samé aktívne tlieskať ručičkami. Podobne nacvičujeme aj iné pohyby na slovnú výzvu. Napr. „Ukáž, aký si vysoký. Alebo - Aký vysoký vyrastieš?“ a ukazuje rukami smerom hore. Alebo „Urob pá-pá“ a zamávame ručičkou dieťatka.

Hra dieťaťa
Rodičia by mali dať dieťaťu čo najviac možností a čo najčastejšie možnosť, aby sa hralo samé. Veľmi skoro sa tak presvedčia, že dieťa vykonáva spontánne mnoho činností, ku ktorým nebolo vedené, ale väčšina z nich je pre dieťa a jeho vývin veľmi užitočná.

Dbáme na to, aby predmety, ktoré dávame dieťatku k dispozícii, neohrozovali jeho zdravie a bezpečnosť, neboli ostré, krehké, jedovaté, malé.
Rovnako aj priestor, v ktorom sa dieťa hrá, má byť bezpečný – bez ostrých hrán, rohov, horúcich, či ľadových predmetov.
Je potrebné skôr nežiadúcim činnostiam dieťaťa predchádzať ako ich zakazovať, lebo vo výchove má prevládať podnecovanie, povzbudzovanie, pochvala a zákazy, vyhrážky a tresty, ktoré narušujú vzťah medzi dieťaťom a rodičom majú byť používané VÝNIMOČNE.
 

Kompletný chronologický vývoj dieťaťa od narodenia po prvý rok nájdete TU.

Hodnotenie: 5
[hodnoťte kliknutím]

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Anketa

Žiadna aktuálna anketa