Keď dieťa spadne...

Deti padajú v prvých rokoch svojho života pomerne často. K ťažkým zraneniam pritom našťastie dochádza len zriedka. Pri menších bolestivých nehodách sú tu rodičia, aby dieťa utíšili, ale prehnaná starostlivosť nemusí byť vždy užitočná.

Keď dieťa niečo bolí, dáva to najavo hlasným krikom alebo plačom, hľadá útechu a pomoc u rodičov. A tú by malo bezpodmienečne dostať, ale v správnej miere, pretože inak sa naučí: „Keď budem kričať, získam si pozornosť a budú sa mi venovať.“ Nie je obvyklé, že deti využívajú tento poznatok pri každej príležitosti.

Pri nehodách dieťaťa je teda potrebné reagovať primerane:

 Keď dieťa plače, pretože spadlo alebo do niečoho narazilo, mali by ste to brať najskôr vážne a overiť si, či nejde o ťažké zranenie.

 Zostaňte pritom súcitní, ale triezvo, a spýtajte sa dieťaťa, kde ho to bolí.

 Vezmite dieťa do svojej náruče a nechajte ho vyplakať sa. Utešte ho, ale neprehlbujte v ňom bolesť prehnane súcitným správaním alebo nevhodnými poznámkami.

 Keď plač poľaví, povzbuďte dieťa, aby od vás odišlo: „Už to tak nebolí, že?“ alebo „Poď, skúsime, či už môžeš chodiť.“

Ak vaše dieťa očividne hrá divadlo, a to pomerne často, potom by ste to v žiadnom prípade nemali ignorovať, pretože tak vyjadruje potrebu, aby ste sa mu venovali. Mali by ste mu však dať jasne najavo, že viete, že nejde o žiadnu skutočnú bolesť. Plač ani nariekanie by ste nemali hneď odmeniť pozornosťou. Keď sa dieťa ukľudní a zistí, že so simulovaním nemalo úspech, mali by ste si nájsť chvíľku času a pohrať sa s ním, alebo mu niečo prečítať z jeho obľúbenej knižky.

 Tip MAMA a ja

Malé deti často spadnú bez toho, že by ich niečo bolelo. Pokiaľ dieťa rozosmejete namiesto toho, aby ste robili okolo pádu zbytočný poprask, zasmeje sa tiež a namiesto plaču bude pokračovať v začatej činnosti.