zavrieť
Nahlásiť článok

S láskou...

03.04.2013 fanuska
  • Hodnotenie: 5
    [hodnoťte kliknutím]
  • Prečítané: 4753x
  • Diskusia: 0

Minule som sa ocitla po dlhej dobe opäť medzi ľuďmi. S dlhoročnou kamarátkou sme nad horúcou kávou rozoberali babské veci. Medziiným aj chlapskú klasiku. Jej priateľ, s ktorým chodí už osem rokov, jej navrhol, aby spolu bývali. Už dlhšie to medzi nimi neklape, pravdupovediac hádam odkedy sa poznáme, avšak stále ho neposlala kade ľahšie. Respektíve ho aj posielala, len ich rozchody prestalo okolie časom brať vážne, pretože sa stávali čím ďalej častejšie. Zbohom si dávali zhruba dva razy do mesiaca, pričom najbližší víkend sa niesol v znamení plaču a odprosovania, sľubov a udobrovania. Takže ma úprimne zaskočil jeho návrh o bývaní. S výsmechom som odľahčene za ňu odpovedala – poslala si ho kade ľahšie, však? Neposlala. Priznala sa, že vlastne spolu už nejaký čas bývajú. Vlastne striedavo. Byt je jeho a pri každej hádke jej balí kufre. Prišlo mi až komické, keď mi o tom rozprávala, ale ako správna kamoška som sa nezasmiala. Rozhorčovala sa nad jeho tyranskou mamou, nad jeho lenivosťou, nad malou výplatou a slabým sexom... Hádam nad všetkým. Padlo aj klasické, že si ju neváži, keď sa pohádajú, škaredo jej vynadá a podobné chuťovky. Pár krát sa dokonca aj pobili. Keďže sú zhruba rovnaká váhová kategória, nijako nešťastne to našťastie neskončilo. O týždeň boli zasa spolu. A tak stále dokola.

Keď však príde téma na mňa a moju rodinu a ja sa rozrozprávam o malej, vidím, ako pookreje. Visí na každom mojom slove, teší sa z každého pokroku a dranká aby som jej posielala najnovšie fotky. Z každého jej gesta razí túžba po vlastnom dieťati. Keď nás však téma zavedie k logickej otázke – kedy – posmutnie a začne nepresvedčivo splietať čosi o dostatku času a nevhodných podmienkach. Najhoršie je, že si uvedomuje, že to s jej chlapom nemá budúcnosť, ale... Visí tam tisíckrát to isté ale. Miluje ho, bol to jej prvý chalan, prišla s ním o panenstvo a strávili spolu už toľko rokov. Nechce ich jednoducho zahodiť. Síce som jej už niekoľkokrát hovorila, aby si nezamieňala lásku so zvykom, ale... Druhým sa dobre radí. Jej odhodlanie povedať mu definitívne zbohom vždy, keď mi o tom hovorí, znie presvedčivo. Nikdy však nie a nie dotiahnuť ho do konca. Neodsudzujem ju za to, chápem, že sa na vec díva inými očami ako ja. Pri rozlúčke ma však šokovalo jej priznanie. Obliekala som si kabát, keď sa na mňa vážne pozrela a povedala, že túži po dieťati a je jej jedno, s kým. Bojí sa, že si lepšieho ako je on nenájde a jeho už pozná a zvykla si aj na jeho excesy. Pozná jeho reakcie, vie čo od neho môže očakávať a myslí si, že ak by sa jej podarilo otehotnieť, on pookreje a zmení svoj životný štýl a postoje. Snáď sa začne aj v práci viac snažiť, snáď novonadobudnutá zodpovednosť rozsvieti kontrolku v jeho hlave a on si uvedomí, aký bol. Veď všetko potrebné k tomu aby mali spolu deti vraj má.  Sánka mi ovisla. Nebola som schopná duchaplne reagovať. Nešli mi jej dedukcie do hlavy. Pravdupovediac som netušila, aká zúfalá je, keď túži priviesť dieťa do vzťahu, ktorého základy stoja na vode.

Vždy pripomínam, že naša dcérka je vytúžené dieťatko, na ktoré sme sa s manželom pripravovali a tešili sa z jej príchodu na svet. Milujem môjho muža a už pri oltári som bola skalopevne presvedčená s ním ostať v dobrom aj v zlom až do smrti. Prešli sme si spolu rôznymi životnými situáciami a veľa ich naozaj preskúšalo pevnosť našej lásky. Než sa malá narodila, dala by som ruku do ohňa, že všetko na svete zvládneme. Spolu. Avšak narazila kosa na kameň a ukázalo sa, že obávané tehotenstvo a ohňostroj ženských hormónov robiacich si čo chcú, nebol zďaleka to najťažšie, čím sme si mali prejsť. Psychická a zo začiatku aj fyzická záťaž, ktorú so sebou nový člen rodiny prináša, zatriasli našim pevným vzťahom ako hurikán. Môj mierumilovný a flegmatický manžel mi po roku mojej materskej dovolenky povedal, že nemá toľko trpezlivosti koľko si ja vyžadujem a aj on je len človek. Slovo rozvod síce zatiaľ nepadlo, ale nožík vo vrecku sa nám obom už pár krát pomaly otváral. Musím si zaklopať, že rôzne malé, či veľké krízy sme úspešne zažehnali, ale dávajú nám aj tak zabrať. A to si dovolím povedať, že náš vzťah má hlboké korene a dobré základy. Preto si neviem predstaviť tú skúšku vzťahu, ktorý ich nemá. Nechcem sa hrať na sudcu, ani na vešticu.

Neviem predpovedať budúcnosť. Možno sa mýlim a im to naozaj vyjde... A možno nie. Dieťa nie je korektor vzťahu a ak to pred dieťaťom nebolo ružové, až príde na svet, nebude to lepšie. Vidím to všade okolo seba a teraz ma neukameňujte, ale ak vzťah nemá potrebnú pevnosť a nutnú dávku humoru a porozumenia, nedá šancu malému klbku spraviť záchrannú sieť. Na druhej strane si uvedomujem, že nežijeme v ideálnom svete a koľkokrát ak by sme mali čakať na toho pravého, našim biologickým hodinám môže ľahko vypršať záruka. Ťažko je radiť, hádam len... Zamyslime sa, než sa rozhodneme počať dieťa. Ide o vážny krok a keď trpí vzťah medzi rodičmi, dieťa trpí dvojnásobne. Nerobme z neho nástroj a hračku. Ani pokus o upevnenie vzťahu. Dieťa je v prvom rade nový život. Nový človek plne závislý na nás dospelých. Každá hádka mu ubližuje viac ako nám. Každé škaredé slovo, ktorým sa počastujeme, ho bolí viac než nás. Nechcem mentorovať, sama často chybujem a aj nám s manželom sa stane, že sa neuvážene rafneme pri malej. Vždy ma však zabolí, keď si uvedomím, že je svedkom niečoho, čomu absolútne nemá šancu rozumieť. Preto sa snažím aby viac ako svedkom výmeny názorov, bola svedkom lásky medzi rodičmi. Objatí, úsmevov, bozkov. Tomu porozumie skôr, ako nezmyselným hádkam. Čiže všetko, čo robíme, robme z lásky. Aj deti ;-)

Súvisiaca diskusia (0) Pridajte reakciu »

  • Buďte prvý, ktorý pridá reakciu na článok

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Nové na blogu

NAJ články v blogu

Blog kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 1 2 3 4 5

Články podľa abecedy

Blogeri podľa abecedy