zavrieť
Nahlásiť článok

Zaslúžim si?

03.10.2013 fanuska
  • Hodnotenie: 0
    [hodnoťte kliknutím]
  • Prečítané: 4612x
  • Diskusia: 0

Z čista jasna mi pod nos padla lákavá ponuka navštíviť Paríž. Môj otec ho už dávno chcel obchodiť a pozval ma prejsť ho s ním. Všetky výdavky hradené robili jeho pozvánku ešte príťažlivejšou. Mama na materskej s devätnásť mesačnou čerticou a široko ďaleko žiadne vyhliadky na dovolenku. Toť krutá realita, ktorá ma doslova núkala siahnuť a využiť šancu pozrieť sa do cudziny. Ešte k tomu do takej príťažlivej cudziny. Každý, kto tam z môjho okolia bol, ospevoval toto mesto plné pamiatok a lákadiel. Priznám sa, že už veľmi dávno som nebola západnejšie od Prahy, preto pokušenie vo mne doslova horelo. Ale... A teraz príde to veľké ALE... Moja malá Emka.

Dospelá žena, matka malého batoľaťa nesúca zodpovednosť za  starostlivosť  o neho na jednej strane a malé dievčatko, tiež niečia dcérka, ktoré by rado objavovalo svet po boku svojho veľkého tatu na strane druhej. Nešlo o praktickú stránku, že kto sa o malú postará, keď budem preč. O to som strach nemala. Môj skvelý manžel so svokrou ma doslova vyháňali zmeniť vzduch a zrelaxovať od rodinného kolotoča. Verila som im, že sa postarajú o moju princeznú tak dobre, ako sa len dá. Týždeň nikoho nezabije a ja si to vraj zaslúžim, tak načo toľko vymýšľam. Paradoxne ľudia zo širšieho okolia mali s mojim výletom väčší problém, ako tí priamo dotknutí. No, ale o tom nechcem...

Rozhodovanie bolo ťažké a boľavé, napriek tomu, že sa jednalo o veselú oddychovú záležitosť. Prečo? Lebo... sedem nekonečne dlhých dní bez fyzického kontaktu s mojou milovanou dcérkou. Sedem nekonečných nocí bez prítomnosti jej postieľky pri mojej. Že preháňam a zveličujem? Možno. Možno som sa naozaj trápila zbytočne, ale dvaja titani sa stretli na príliš malej záhradke, aby si zmerali sily a mne to prerastalo cez hlavu. Keď je človek v situácii, kedy jeho sebecké malé a potlačované JA po skoro dvoch rokoch v úzadí, dostane možnosť vykuknúť na svet a točiť sa na chvíľku okolo vlastnej osi, namiesto osi niekoho iného, piští a dožaduje sa von. Verzus silno silný materinský pud neopúšťať hniezdo za cenu vlastných obetí... Tak v skratke vyzeral boj v mojom vnútri. Odplakala som si svoje pri uspávaní malej a v duchu sa ospravedlňovala za sebecké chúťky na chvíľu vypadnúť. Hanbila som sa za túžbu cestovať a vidieť. Zažiť niečo nové. Jasné, že by som najradšej išla s celou rodinkou, ak by to financie dovolili. Verím, že sa tak raz aj stane a pôjdeme všetci spolu na dovolenku. Zatiaľ sú však vyhliadky priam opačné. Preto onen boj. Túžba verzus výčitky.

Ako to dopadlo? Paríž bol očarujúci. Užila som si poznávanie jeho zákutí aj svalovej horúčky do sýtosti. V nohách mám veľa kilometrov rôznorodými uličkami tohto veľkomesta všetkých chutí. Eiffelovka, Louvre, Versailles, Montmartre, Sacre Coeur, Moulin Rouge, Palais Royale, Arc de Triomphe, Champs-Élysées a veľa ďalších miest mi ukázalo krásu za hranicami mojich všedných dní. Najťažší však bol prvý večer. Telefonát domov ma rozľútostil a vohnal mi slzy do očí. Nadávala som si za svoju sebeckosť, že som radšej neostala doma. Takmer by som prepadla zúfalstvu, ako si odtrpieť sedem nocí mimo domu, keby neprišiel zdravý rozum. A že už bolo na čase. Potichu zaklopal na vrátka a pootvoril dvere logickému mysleniu. Keď už som sa rozhodla, že si výlet zaslúžim, prečo by som sedem čarovných dní plných poznania nového mala sama sebe pokaziť depresiami. Rozum so sebou priniesol pomôcku – obrovský múr za ktorý postavil všetky ťažké myšlienky, slzy a výčitky. V Paríži pre ne nebolo viac miesta. Pomyselne som si zakázala nimrať sa v smútku a naozaj to pomohlo. Ďalší večer mi už bolo ľahšie a mohla som si užívať svalovicu, vyložené nohy, knihu, ku ktorej sa doma nedostanem a dobrý pocit z nových zážitkov. Prekvapovali ma rýchle rána, kedy som musela vystrojiť len samú seba a celý deň niesla zodpovednosť len a len za seba. Čo budem ja jesť, kam sa chcem ja pozrieť, kedy si chcem ja sadnúť a oddýchnuť. Zvláštny a tak prirodzený pocit. Ku koncu mi už chýbala starostlivosť o niekoho a posledný deň som bola tak presýtená zážitkami a pamiatkami, že sa mi už ani fotiť nechcelo. Dosť bolo, poďme domov!

Cestou späť v lietadle mi opäť napadali pochmúrne myšlienky. Čo keď ma to moje dieťa po týždni nespozná? Alebo horšie, čo keď bude na mňa nahnevaná, že som odišla? Čo ak zistia, že to doma klape aj bezo mňa? Čo potom? Panika ma opustila na letisku, kde ma s kyticou ruží privítal môj šťastný manžel a ja som sa tešila až uvidím moju malú kvetinku. Až som bola prekvapená, že sa nekonalo žiadne televízne dojatie. Netiekli slzy potokom, ako to býva v Zámene manželiek, keď po týždni prídu konečne domov... Nič... Pochopila som, až sa otvorili dvere domov a svokra popostrčila Emku ku mne. Ona sa obzrela, rozbehla sa za mnou a skočila mi do náruče. Silno sa na mňa pritlačila a nechcela pustiť. Vtom momente sa otvorila hrádza, ktorá držala moje pocity týždeň na uzde. Slzy sa roztiekli do všetkých smerov a ja som dojatie nevedela zastaviť. Plakala som od šťastia, že mi moja dcérka nič nevyčíta, že ma spoznáva a dokonca ma rada vidí. Že som mohla ísť a oddýchnuť si úplne beztrestne.

Preto si nemyslím, že by matka mala ostať len otrokom domácnosti. Na jej nenahraditeľnosti sa nič nezmení, ak si na pár dní oddýchne, aby nabrala síl do ďalšieho fungovania. Ja som svoje malé sebecké a rozjarené JA opäť zavrela do jeho tichého útočiska v úzadí a napodiv sa ani veľmi nebránilo. Asi si za tú dobu zvyklo. A moje materinské JA, som vypustila spoza Parížskej steny von, aby sa opäť naplno rozvinulo a pomáhalo mi v každodennom fungovaní. Ďakujem aj za tento zážitok a poznanie, že žena – matka nerovná sa človek len s povinnosťami voči ostatným a úplne bez práv na radosti pre samého seba. 

Súvisiaca diskusia (0) Pridajte reakciu »

  • Buďte prvý, ktorý pridá reakciu na článok

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Nové na blogu

NAJ články v blogu

Blog kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Články podľa abecedy

Blogeri podľa abecedy