zavrieť
Nahlásiť článok

Spomienka navždy

28.03.2014 fanuska
  • Hodnotenie: 0
    [hodnoťte kliknutím]
  • Prečítané: 3636x
  • Diskusia: 0

Priznám sa, že som nikdy nemala blízko k skrášľovaniu tela tetovaním. Neodsudzovala som nikoho, len sa mi to nepáčilo. Nelákala ma myšlienka po zvyšok života pozerať na rovnakú výzdobu mojej starnúcej kože. Nie, že by ma to vyslovene odpudzovalo, len som nevedela pochopiť, aký motív by sa mi páčil tak dlhodobo, aby som si ho nechala vmaľovať pod kožu. Nič nie je trvalé, môj vkus už vôbec nie a tak, aj keď ma niekedy chytil ošiaľ „vylepšovania sa“, netrval dlho, lebo stroskotal na nedotiahnutých detailoch. A koniec koncov aj na pointe.

Čo by mi malo stvárňovať? Čo si ním chcem vždy pripomenúť? Aký pocit mám pri ňom znovu prežiť? Chýbal mi nejaký do duše vrezaný impulz. Nedá sa povedať, že by som v živote nezažila silné chvíle, ale... Na zlé chcem zabudnúť, dobré si pripomínam inak. Zo svadby mám obrúčku, na blízkych spomínam pri fotkách...

Až, zhruba pred dvoma rokmi mi život poskytol dostatočne veľkú udalosť hodnú silnej spomienky. Predčasné narodenie našej vytúženej dcérky. Chaotickú zmes emócií, ktoré sme vtedy prežívali. Surový strach, šialenú bezmocnosť, zúfalú túžbu, ale aj pocit víťazstva a číre šťastie, keď sme prišli domov po nekonečnom pobyte v nemocnici. Pocítila som potrebu nechať si navždy tento zárez do srdca zaznačiť aj na viditeľnejšom mieste.

A tak som začala uvažovať, kde? Ako? U koho? Prvá úvaha sa pobila s miestom – nesmie byť príliš viditeľné, aby bolo možné ho občas schovať. Napríklad v práci, alebo na úrade. Skrátka aby nekričalo zakaždým na všetky strany. To som vyriešila takmer okamžite. Poputuje na zápästie. Sem, tam ho skryjem pod širšie hodinky a vybavené.

Horšie to bolo so samotným prevedením. Mám si tam dať len meno? Či aj nejaké prikrášlenie? Obrázok? Ale aký? Malo správne vystihnúť, čo sa stalo. Nemalo to byť nič veľké, len nezmazateľné. Jednoducho späté so mnou už navždy. Vryté do mňa zvnútra aj navonok. Priznám sa, že som dlho uvažovala a špekulovala, ako to urobiť a či vôbec. Nechcem, aby to vyznelo nesprávne. Motív bol jasný, len prevedenie stále pokrivkávalo.

A v neposlednom rade, komu ľahnem pod ihlu. Bude sa mi to páčiť? Čo keď sa to tetérovi nepodarí? Nakoniec má len jeden pokus...

Vŕtajúce myšlienky ma dobiehali donedávna. Kým som si neuvedomila, že ja svoju spomienku už vytetovanú mám. V jej najsilnejšej podobe. Doslova surovej. Je na mieste, ktoré je ukryté, no môžem ho odhaliť. Dostatočne veľké a vkusne prevedené. A čo je najdôležitejšie, na prvý pohľad vystihuje stopercentne, čo sa stalo. Odborná práca od začiatku až po koniec. Záznam trval síce dlhšie, ako v tetovacom štúdiu a miesto som nevyberala ja, ale nesťažujem si.

Áno, je to dlhá jazva po cisárskom reze. Definitívne najvýstižnejšie tetovanie zachytávajúce všetko, čo sme si prežili. Bolesť aj strach zaznačený v každučkom centimetri. Doslova je to v nej zašité. Nevymyslela by som dokonalejšie prevedenie.

Svojim zistením som nadlho pustila myšlienku ďalšieho zaznačovania predčasného narodenia našej Emky, lebo by ostalo navždy už len kópiou originálu.  

Súvisiaca diskusia (0) Pridajte reakciu »

  • Buďte prvý, ktorý pridá reakciu na článok

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Nové na blogu

NAJ články v blogu

Blog kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
29 30 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

Články podľa abecedy

Blogeri podľa abecedy