zavrieť
Nahlásiť článok

S batoľaťom nie je nuda

04.06.2013 fanuska
  • Hodnotenie: 5
    [hodnoťte kliknutím]
  • Prečítané: 6043x
  • Diskusia: 0

Len pred chvíľou sme opúšťali pôrodnicu s voňavým klbkom krehkého šťastia. Pamätám si, ako som cestou domov v aute neustále pozerala, či pravidelne dýcha a úzkostlivo skúšala, či jej nie je zima. Prvý rok života našej Emky bol plný výziev a nových starostí. Týkali sa však väčšinou jej primárnych potrieb. Naučiť sa starať o dojča nie je žiadna sranda a vždy, keď som už-už zacítila pevnú pôdu pod nohami, Emka prehodila výhybku a čosi zmenila. Či už spánkový rituál, jedenie, prípadne nás niečím novým ohúrila. Skrátka nikdy sme sa spolu nenudili. Avšak stále som ju brala ako neškodné klbko, ktoré pred jeho zvedavosťou chráni obmedzená schopnosť pohybu. Veľa spala, papala a v podstate než sa naučila chodiť, jej zvedavosť bola na uzde. Dobre mienené odporúčania, aby som zabezpečila zásuvky proti otvoreniu, premiestnila chemikálie nad jej výšku, alebo odstránila svoje chytače prachu z obyvačkovej steny preč, som odbíjala jednoduchým načo? Veď ešte nelezie... Veď ešte nechodí, veď tam nedočiahne... No, ale časom začala liezť, neskôr aj chodiť a teraz už dočiahne aj do mne prekvapivých výšok. Zvedavosť malého škriatka nemá hraníc a často sa preto ocitám v situácii vyplývajúcej z upozornení známych. Neviem, kedy ubehol ten rok a moje dieťa sa zmenilo na bádateľa v plnej poľnej s neutíchajúcou túžbou objavovať, skúšať, ochutnávať, zhadzovať, premiestňovať, upratovať... atď. Zrazu som sa ocitla v úlohe rodiča, ktorému patria všetky upozornenia napríklad aj na igelitovej taške (toto nie je hračka, odstráňte z dosahu detí...) Doteraz som vždy brala tie varovania ako ďalekú budúcnosť. Až ma zaskočilo, keď moje dieťa ukážkovo otvorilo tubu s krémom, ktorú doteraz len s údivom obchytávalo a pozorovalo. Dokonca máme s Emou už zopár úsmevných zážitkov, kedy si presadzovala vlastnú vôľu. Samozrejme v danom momente sa mi to také úsmevné nezdalo.

Minule napríklad pri svojom bádaní natrafila na smetný kôš plný pokladov, ktoré na ňu úpenlivo volali. Avšak ja, ako správna mama, vycítiac prichádzajúci moment náletu na smeti z indícií, ktoré ku mne vysiela (pohupovanie sa z nohy na nohu, utieranie si rúk netrpezlivo o bruško, behanie pohľadom hore dole zo smetí na mňa, či registrujem jej činnosť...), som vopred dôrazne povedala nono! Aby bolo jasné, že s jej myšlienkami skúmať obsah smetiaka nesúhlasím. Ona sa však tvárila, akoby som jej povedala len do toho!  A načrela rukou dnu. Vytiahla škrupinu z vajíčka. Zasiahla som, schmatla jej ruku a dôrazným nono, to je be! sa snažila jej škrupinu šetrne vybrať z prstov. Malá suverénka sa rozhodla bojovať o nájdený poklad a dala sa do kriku. Vystupňovala len môj hnev a ono slovné spojenie vyjadrujúce môj nesúhlas s jej konaním som doslova skríkla a snažila sa opatrne vybrať jej zakliesnenú škrupinu z ruky, aby som ju neporezala. Nepomohlo, začala sa vzpierať a kričať, tuším aj slzu vypustila nad toľkou nespravodlivosťou. Vytočila ma ako kliešťa a capla som ju po ruke, aby tú prekliatu vec pustila. Ona sa zasekla, na chvíľu stíchla (asi zo šoku, že čo som si to dovolila), pozrela na mňa pomstychtivo a v jej očiach sa zaleskla pomsta. Kým doteraz tú škrupinu držala pevne, ale opatrne, aby ju nepopučila, rozhodla sa, že keď škrupinu nemôže mať ona, nebudem ju mať ani ja a s pohľadom kypiacim sírou a žlčom zaboreným do mojich očí teatrálne umocnila stisk a škrupinu rozdrvila. Tým si samozrejme v danej chvíli vyslúžila capanec po plienke a truc moment v postieľke. Kým som ja poupratovala spúšť po škrupine. Hnevala som sa, ale zároveň mi táto scénka prišla smiešna. Niektoré momenty sú skrátka vyhrotené až do smiechu.

Ako ten, čo mi rozprávala rozčúlená kamoška do telefónu. Jej batoľa je zhruba staré ako Emka. Vždy poslušné dojča prešlo metamorfózou v temperamentné batoľa po prvom roku života. Respektíve po tom, čo sa naučila sama chodiť. Taktiež trpí neutíšiteľnou zvedavosťou asi ako každé batoľa. Jej story sa týkala výletu na ihrisko s babkou. Malá Lucy sa rozhodla koštovať kamienky a jeden si strčila do pusy. Keď to babka zbadala premáhajúc infarkt sa ho snažila hodnú chvíľu vydolovať dieťaťu z pusy. Zaťatý krpec sa ale rozhodol, že kamienku sa len tak nevzdá. Babka celá spotená držala vzpierajúce sa dieťa a hľadala nešťastný kus štrku v puse. Keď ho konečne našla a s námahou víťazoslávne vybrala, netušila aký hnev a pomstu si vyslúžila. Malý krikľúň nabral celú hrsť kamienkov zo štrkoviska a s pomstychtivým pohľadom zapichnutý do ustaraných babkiných očí si ju strčila do pusy. Čo nasledovalo potom asi ani nemusím hovoriť. Babka sa zaprisahala, že na ihrisku boli posledný krát a doma určite zapila pár aspirínov, aby zahnala hrozbu infarktu.

Takéto a iné pochutiny nás určite ešte čakajú, ale verím, že viac než tých infarktových, bude len úsmevných a hlavne bezpečných, nech sa naše batoľatá v zdraví dožijú premeny na predškoláka. Ako napríklad tá, keď nám Ema vliezla na návšteve do stola. A to doslova :-)

 

Fotogaléria k článku

Súvisiaca diskusia (0) Pridajte reakciu »

  • Buďte prvý, ktorý pridá reakciu na článok

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Nové na blogu

NAJ články v blogu

Blog kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Články podľa abecedy

Blogeri podľa abecedy