zavrieť
Nahlásiť článok

Poďme si ho obzrieť

30.05.2013 solam
  • Hodnotenie: 5
    [hodnoťte kliknutím]
  • Prečítané: 3223x
  • Diskusia: 0

Všetky čerstvé mamičky poznajú ten pocit, keď vás konečne pustia z pôrodnice domov. S vaším vytúženým drobcom si vychutnávate vôňu a pohodu domova a jediné po čom prvé dni túžite, je chvíľka kľudu bez ranných vizít a návštev.

V prvé dni doma sa udomácňujete, akoby ste začali žiť úplne odznovu. Všetko je nové, nepredvídateľné a úplne inak, ako ste sa kedy dočítali v rôznych knihách či časopisoch. Ale je to všetko krásne :).

Ešte som ani neprišla nato, ako poriadne malému vytvárať režim, popravde – zvykali sme si jeden na druhého a ten drobček si ešte len zvykal, že je na svete – a už som mala ohlásené návštevy. Moje prvé týždne doma viem opísať asi takto: Po pár týždňoch na MD som denno-denne padala na "pusu" . Ani len netuším, po koľkých dňoch som mala neumyté vlasy. Nechty som mala nalakované raz (pred 2 týždňami) a ešte stále boli :D. Sprchovala som sa ako som stíhala – väčšinou o polnoci. Pyžamo som vyzliekala (ak vôbec ) poobede. Plynulý spánok viac ako 3 hodiny som nepoznala. Jedla som väčšinou po stojačky, na WC-ku som mala vždy otvorené dvere, varila na etapy, medzi budením sa drobca a prekonala som rýchlosť prepotenia trička pod 10 minút aj po použití (48h) antiperspirantu. Niekedy mi nezostávalo nič, len sa zúfalo nad tým zarehotať :D.

Prvá návšteva sa ohlásila cca po 1 týždni. Hoci v pôrodnici som mala denne obe rodiny, pretože sa nevedeli malého dočkať, tak to v tomto duchu pokračovalo aj doma. Prišla sobota. Deň, kedy má väčšina pracujúcej populácie voľno... Síce som vyzerala ako mátoha, s kruhmi pod očami, boľavá po pôrode, musela som dať dom rýchlo do švungu, pretože drahý za ten týždeň, čo som nebola doma, zabudol na čo slúži vysávač a prachovka :D.

Keďže som na materskej, nemala som prehľad o dňoch a snáď ani hodinách :D. Prvá návšteva – bratranec s priateľkou. To by bolo OK. Pár minút na to – svokrovci .“No, poďme si ho teda obzrieť“ . Uff, tých otázok, čo som sa napočúvala za necelé dve hodiny kým posedeli. „Prečo malého nosíš na rukách, prečo zaspáva v kočíku, prečo mu nedáš čaj keď plače? My sme naučili dieťa zaspávať v postielke, iba sme ho tam položili a zaspal sám“ – to bolo myslené na môjho drahého. Malý zaplakal, opäť.... „Nie je hladný? Alebo pocikaný? Možno je smädný“. Ja sama som netušila, čo malému chýba, lebo som si len zvykala na jeho potreby, tak mi nezostávalo nič iné, iba s nimi v duchu súhlasiť. A tak ako každá čerstvá „novopečená“ mamička som aj ja rozmýšľala, či robím veci správne.

Našťastie všetko, čo som robila, bolo správne. My ženy to máme asi od prírody dané. Ako môj drahý vraví „ ty vieš vždy, čo malý potrebuje“, tak na tom asi niečo bude... Všetky návštevy sme napokon zvládli, aj keby som bola rada, keby prišli o čosi neskôr. Teraz, keď už chodíme na návštevy my s Lukim, je to oveľa lepšie :). Všetci si ho môžu „vypozerať“ a popestovať a chodíme si obzrieť my ich...

Takže odkaz pre budúce babičky, deduškov, tetušky a nedočkavých členov rodiny je: Počkajte s prvou návštevou aspoň niekoľko týždňov. Aj my mamičky si potrebujeme nájsť na vás čas, oddýchnuté a zohraté s tým malým drobčiatkom :).

Súvisiaca diskusia (0) Pridajte reakciu »

  • Buďte prvý, ktorý pridá reakciu na článok

Prihlasovanie

Zabudli ste heslo

Zaregistrujte sa a vstúpte do sveta Mama a ja!
Registrácia

Nové na blogu

NAJ články v blogu

Blog kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Články podľa abecedy

Blogeri podľa abecedy