Dovidenia...v sukni či bez

Smiešne, ako pod lampou býva najväčšia tma, úsmevné, že ľudia vždy hľadajú to, čo im naoko chýba. Jedno, či muž, či žena, v šedivosti bežných dní sa strácajú niektoré pocity, a naopak , vynárajú sa pochybnosti a slová ako nepozornosť,  podraz, nezáujem partnera, miluje/nemiluje..

Nuž dievčatá, ženy, maminy, budúce maminy, Vy všetky, vďaka ktorým život má zmysel, rodina deti a deti rodinu, mám pre Vás novinu. Muži, tie chlpaté stvorenia s občas prísnym pohľadom a dušou dieťaťa, oni cítia, zaujímajú sa, milujú a pochybujú rovnako ako Vy dámy. Áno rozprávame sa o tých navonok sebaistých mužoch, ktorých ste vyviedli z miery, vzali si ich a oni Vám zato sľúbili lásku a plnohodnotný život po Vašom boku. Máte pravdu, nerátali ste predtým zrejme s nočným chrápaním, jemným vánkom potu a podpazušného zápachu (to v tom lepšom prípade) či „občasným“ neporiadkom – nuž taký bonus, bez ktorého by to bolo zrejme príliš idylické.

Ale späť k výhradám. Naozaj si myslíte, že nám chýbajú Vaše nalakované nechty, nové účesy, sexi šaty, make-up na tvári, rúž na perách, vykrútené mihalnice a oholené nohy? Dobre, priznávam, oholené nôžky chýbajú. Nevravím, že z času na čas nepoteší takáto kombinácia a spestrí nejaký ten deň, v tom lepšom prípade aj noc, ale.. „Keď milujeme ženu pre jej prednosti, nie je to ešte nebezpečné. Pokiaľ ju ale začneme milovať pre jej nedostatky, je to už láska.“ Nuž, každý je strojcom svojho šťastia a osudu. Tí muži, ktorí sú po Vašom boku, Vám však dali jasnú odpoveď.

Spomínate slová ako podraz a pozornosť, ktorej sa Vám nedostáva. Naozaj sa nedostáva? Už to nie sú dvorenia, ohnivá vášeň, očarujúca priamočiarosť lovca, či nenásytnosť mladíka..už to je o tom, že ráno, keď sa podaktorí z tých malých vysmiatych ránovstajov zobúdzajú, niektorí z Vašich mužov vstanú s nimi (veď aj tak idú o hodinku či dve do práce), iní ich zoberú do škôlky (ak to teda už všetko zvládajú bez Vašej pomoci) a Vás nechajú aspoň o chvíľku dlhšie hniezdiť sa v perinách; už je to o tom, že aj keď prídu unavení domov z práce, nakúpia, poberú sa s deťmi na prechádzku, pohrajú sa, tí kuchtivejší navaria, tí nešikovnejší objednajú pizzu, umyjú riady, okúpu krpcov alebo ich uložia k nočným sníčkom.

Verím, že sa nájdu medzi nimi aj nejakí senzitívnejší a emotívnejší jedinci, ktorí ak vidia na Vás že máte toho plné zuby, tak Vás chytia za ruku, objímu či aspoň vypočujú Vaše slová derúce sa navonok z tých dobrých či v úvodzovkách hrôzostrašných zážitkov celého dňa (a poznáte to, niekedy počúvať človeka plného emócií je ťažšie ako práca). A to všetko, má za cieľ jediné. Aspoň na chvíľku uvidieť úľavu vo Vašich očiach, radosť v srdiečku a úsmev plný spokojnosti na tvári.

Každý muž je len človek, a každý je iný. Jeden taký, druhý onaký. Ale to čo majú všetci Vaši muži spoločné, je to, že Vás milujú také aké ste, v tričku a rifliach, vlasy zopnuté vo chvoste, s detským krikom za Vami a nezabúdajú na Vás ani s tou pozornosťou. Len tak ako ste sa zmenili Vy, ako sa rodili Vaše deti, ako sa mesiac striedal so slnkom, ako sa vyvíjal Váš vzťah, tak sa menili hodnoty, ktoré ho napĺňajú a robia z neho to skvelé, čo na živote je – rodinu, Vašu rodinu.

Neznamená to však vzdať sa úplne Vášho života, neskočiť na manikúru, nezájsť na aerobic, občas kaderníkovi, s priateľkou na nákupy, len tak poblúdiť mestom a oddýchnuť si, prípadne vziať ten tlejúci plamienok okúzľujúcej ženy, čo sa ukrýva pod maminou a prekvapiť otca a manžela v jednom. Nie, nie, deti nesmú byť výhovorka, vždy sa to dá zariadiť tak, aby bola ovca celá a vlk sýty. Vaši muži to určite pochopia a keď nebudú môcť ani oni, sú tu rodičia, priatelia, či opatrovateľka.  A samozrejme, muži by pre zmenu nemali zabúdať na tie veci (kvetinku, darček, romantickú večeru ... ), ktoré Vás urobili šťastné a vysmiate pred rokmi – určite potešia a rozjasnia srdce aj dnes, či zajtra.

Nikto Vám  nemôže mať za zlé, že chcete ešte viac, ale verte mi, keby sem napísal muž, bolo by to presne o tom istom, čo všetko by mohlo byť, dalo sa zopakovať a nie je. Ani nebude. Tak ako nevrátite to nezabudnuteľné okúzlenie, nevrátite ani Váš prvý bozk, dotyk pier a vášnivé milovanie. Keď nabudúce však budete mať pocit, že Vám niečo chýba, položte si otázku: „Čo som JA spravil(-a) preto, aby to nebolo všedné a zabudnuté“. Vždy treba začínať najskôr od seba – bez rozdielu pohlavia. A až potom sa možno niečo zmení a z niektorého zo všedných dní sa stane znovu výnimočný.

Dievčatá, ženy, maminy, držím Vám palce a za Vašich mužov vravím dovidenia...cez deň v sukni a v noci ... ;-)

Tieto riadky sú reakciou na článok "Dovidenia sukne.." uverejneného na www.mamaaja.sk.