Pôrod v Anglicku

Dieťatko som chcela mať už vo svojich 15- tich rokoch, a tak som sa po ukončení gymnázia vybrala študovať za pôrodnú asistentku na Fakulte zdravotníctva.

Taktiež po ročnom pobyte v Anglicku som 3 mesiace pracovala na pediatrickom oddelení. Tam som sa aj ,,nakazila"- po len 3 mesačnom snažení som otehotnela. V práci mi dali rizikové- pre infekčnosť prostredia a pre neskutočný stres. Takže už od 7 týždňa tehotenstva som bola doma a krásne si to obdobie užila. V 16 týždni som sa vydávala po 8 ročnom vzťahu.V 30 týždni tehotenstva som odišla do Veľkej Británie.

Pre mňa to bolo do známeho prostredia, lebo som tam rok pracovala (na Slovensko som sa vrátila na rok, lebo priateľ musel dokončiť vysokoškolské vzdelanie). Viete si predstaviť ako mi bolo a aj je ľúto, že nemôžem byť so svojou rodinou v období veľkých životných zmien a podeliť sa o tú radosť.

Štátne zdravotníctvo vo Veľkej Británii je podľa mojich skúseností (a to môžem porovnávať, lebo poznám aj zákulisie) na oveľa horšej úrovni. My tu nadávame, ale to ešte môžme byť radi. Najhoršie to je s dentálnou starostlivosťou. Posledný mesiac tehotenstva ma príšerne bolel zub. Chodila som po všetkých ambulanciách a nikde ma nechceli zaregistrovať, lebo sú plní, a že sa mám napísať do poradovníka. Na ošetrenie sa čaká 6-9 mesiacov ! Skúšala som to aj cez priamu linku NHS (v deň očakavaného pôrodu) a poslali ma 100 km od môjho bydliska! Samozrejme, že som nešla, lebo som nechcela riskovať, že porodím. A tak mám neošetrené zuby doteraz  a modlím sa, aby to opäť nezačalo. Tu vám všade povedia - zoberte si Paracetamol (ako Paralen).

Slovenský tehotenský preukaz som si sama preložila a dala pôrodnej asistentke, ktorá sa o mňa starala. No na anglický som čakala 6 týždňov! Tu mi nerobili žiadne USG, len krvné testy a palpačné vyšetrenia. Počas tehotenstva je to tu biedne- asi tretina vyšetrení oproti Slovensku. Pribrala som 24 kíl - tu je to normálne - veľmi som puchla.

Môjho maličkého som prenášala 13 dní. Do pôrodnice som prišla v piatok ráno s manželom na indukciu pôrodu. O jednej mi dali prostaglandínový gél do pošvy. Hneď potom mi začali silné, pravidelné (každé 2-3 minúty) kontrakcie, avšak som sa takmer vôbec neotvárala. O 19.00 som bola (po 6 h bolestí) otvorená len na 1 cm. Ráno o 7.00 som bola (po 18 h bolestí) len na 3 cm.

To som už revala... Podali mi ďalšiu dávku prostaglandínového gélu. Kontrakcie mi začali nastupovať  vo väčšom odstupe (opačný účinok), na 5-7. minútu. To som personál žiadala, aby ma zobrali na sekciu- veď môj pôrod vôbec nepostupuje. Odpovedali, že tu sa sekcie robia len vo výnimočných prípadoch a to ja nie som. Bála som sa, aby nakoniec môj pôrod nebol kliešťový alebo vákuomextraktorom. Bola som príšerne vyčerpaná (3 dni som nespala), v sobotu som nič nejedla a vracala som.

Od príjmu bol manžel celý čas so mnou. Bývali sme v prekrásnej izbe (porovnateľné ako sú u nás nadštandartky- a to úplne zadarmo).  Manžel mal pri mojej posteli rozkladací gauč, nad posteľou internet a TV, vaňa (strávila som v nej dokopy 4 hodiny), na stenách obrazy... Konečne večer o 17.00 som išla na pôrodnú sálu (maličká miestnosť- každá žena má vlastnú pôrodnú izbu). Na starosti ma mala černoška z Trinidad a Tobago.

V Anglicku pôrody vykonávajú pôrodné asistentky. Doktori tu zavádzajú infúzie (opačne ako u nás). Pretrhli mi plodové obaly a nasadili oxytocín. Bolesti sa stupňovali. Počas toho som sa s pôrodnou asistentkou rozprávala o našom systéme zdravotníctva a ako som ja vykonávala pôrody...Po hodine som mala už príšerné bolesti, vyšetrila ma a ja som bola otvorená na 10 cm!!! Takže som mohla tlačiť. Do konca života im neodpustím 27 hodín zbytočných bolestí...

Všade v papieroch sa uvádza, že môj pôrod trval len 4 hodiny 10 minút. Počítali to od môjho príchodu na pôrodnú sálu. Prečo mi hneď nepodali oxytocín ( ako sa to dáva u nás)? Tu musí ísť všetko podľa protokolu a oxytocín je až na treťom mieste indukcie. Moja druhá doba pôrodná (tlačenie) trvala 2 hodiny. Malý mal na hlavičke sondu, takže som celý čas videla na monitore ako sa mu dýcha a manžel pozoroval ako tá sonda po milimetroch vychádza von.

Mohla som si po každej kontrakcii siahnuť na neporodenú hlavičku (žiadna sterilita ako u nás). Používala som tzv. Entonox (vzduch a plyn)  ten som dýchala z trubice. Mohla som piť vodu po každej kontrakcii. Tu sa vôbec nemasíruje perineum, nepolievajú sa rodidlá na zvláčnenie pôr. ciest. Môj pôrod bol veľmi suchý( hlavička sa drala von po milimetroch) a vyčerpávajúci. To som si po 3 rokoch práce na pôrodnici nezaslúžila... Celú študentskú prax si predstavujete, ako bude vyzerať ten váš pôrod, ale toto som nečakala.

Epiziotómiu mi nerobili, ani mi netlačili na brucho (ako u nás), dokonca keď som porodila  hlavičku, vôbec sa jej nedotýkala, až keď  som sama porodila pliecka tak, ich jednou rukou pridržala. Mohla som si vybrať pozíciu, akú som chcela - mne najviac vyhovovala v polosede a ruky som mala pod nohami (žiadne priväzovanie).

Miestnosť bola osvetlená len lampou, manžel bol so mnou celý čas. Po pôrode môjho Olivera Thomasa mi ho dali hneď na prsia. Mal 3305 g a 50 cm. Všetko bolo v poriadku. Po pôrode sme sa hneď kamerovali, fotili, doniesli mi toasty s čajom a mohla som si vybrať či chcem vaňu (to si neviem predstaviť), alebo sprchu. Takže môj pôrod trval neuveriteľných 32 hodín.

Doma by ma už dávno zobrali na sekciu a každý by ma ľutoval. V Anglicku po pôrode idete na izbu s niekoľkými mamičkami (každá má záclonu okolo celej postele, takže súkromie bolo) a čo bolo šokujúce- tu je roaming in celých 24 hodín. Aj keď sa robia nejaké vyšetrenia (žalostne málo, žiadne ultrazvuky...), celý čas ste s dieťatkom. Ja som bola s malým 5 dní po pôrode v nemocnici, lebo mal žltačku. Inak tu chodia mamičky už po 12 tich hodinách domov (ako u zubára).

Za tých 5 dní sa mi na izbe vystriedalo množstvo žien a bábätiek, takže som 5 dní vôbec nespala a k tomu 3 dni pred pôrodom. Tu sa chválili, ako majú označené deti, že nehrozí aby sa vymenili - ale práve naopak. Malý mal na nohe aj na rúčke remienok s kovom (akože sa všetky dvere v nemocnici zavrú, keď špeciálny prístroj na dverách signalizuje prechod bábätka cez dvere - v prípade pokusu o únos), ale bolo to také voľné, že keď som ho prebaľovala, tak obidva remienky  stále padali, takže malý nebol vôbec označený! Bábätka sa tu po pôrode vôbec neumývajú a ani neutierajú- krvavé vám ich prepustia domov.

Ja som malého poumývala na vlastnú žiadosť. Zabalila som ho do dvoch našich bavlnených plienok a jednorázovej plienky, aby som tak nahradila balenie naširoko. Všetci sa na mňa pozerali ako na bláznivú, a keď mi už štvrtá osoba povedala, že to je zakázané, tak som prestala. Taktiež som malého dala do zavinovačky .Bola som bláznivá, že veď je tu teplo (oni aj v januári nosia deti vonku bez ponožiek, čiapočiek a oblečené len v jednej vrstve). Oliverko prvé tri dni nechcel vôbec papať (odstriekavala som si kolostrum), až keď sa mi nalialo mlieko, začal sať a ja už tretí mesiac úspešne dojčím.

V pôrodnici ma po pôrode vôbec nepozeral tam dole (nie ako u nás, keď na každej vizite ukazujete genitálie aj desiatim ľuďom.) Prvýkrát ma prezreli až 6 týždňov po pôrode a to na moju žiadosť. Oni sa vás len opýtajú, "ako tam dole". Po pôrode ku vám chodí domov pôrodná asistentka (u nás bola 4 x) a tzv. health visitor (bola 6 x). S malým som bola na prehliadke prvykrát v 8 týždni,kedy ho aj očkovali.

ZHRNUTIE: - PLUSY:

V Anglicku je

- oveľa viac súkromia,
- krásne útulné prostredie v poliklinike a v nemocnici,
- perfektné jedlo (koľko chcete a bohatý výber),
- milý personál rôznych kultúr (každý sa vám predstaví a aj upratovačka sa vás pýta, či môže  poupratovať izbu),
- manžel môže byť s vami celý čas a keď k vám príde rodina, sú tam spoločenské miestnosti na  návštevu
- možnosť voľby pôrodnej polohy
- žiadne paušálne epiziotómie, klystýry a holenia
- využitie vane počas I. doby pôrodnej (ak nie su komplikácie, tak využitie pôrodnej vane na pôrod)
- súkromie po pôrode na filmovanie, fotenie, telefonáty...
- tmavá miestnosť, hudba pri pôrode
- možnosť jedenia (nejesť len od príchodu na pôrodnú sálu) a pitia, a to aj počas tlačenia

MÍNUSY :

- tu je všetko v poriadku (s kľudom Angličana), aj keby u nás nebolo ( pôrod berú veľmi naturálne, preto sa rodí tak dlho)
- žalostne málo vyšetrení tehotných, mamičiek a bábätiek - slabá prevencia
- nedostatočné označenie detí
- rýchle prepustenie domov (niektoré komplikácie sa vyskytnú neskôr ako za 12 h)
- nepozerá sa tu na vyčerpanosť rodičky
- zle spracovaný protokol indukcie pôrodu
- roaming in 24 h, aj tesne po pôrode
- menej sterility a čistoty (bábätká)
- vôbec netušia o odbere pupočníkovej krvi
- komolia mená (to platí aj na úradoch)

Vo všetkom robím kompromisy a vyberám si z dvoch zdravotníckych systémov to, čo sa mi zdá lepšie. Keby som toto nevyštudovala a nemala by som celkom dobrú angličtinu, tak si na to netrúfnem. Teraz má Oliverko 13 týždňov, 7120 g a je to vitálne, usmievavé a šikovné bábätko. Aj to je v poriadku, že priberá 1500 g mesačne. Doma by na mňa už kričali. No čo mám robiť, asi mám výdatné mliečko. Už začína sedieť a džavoce o stošesť. Je to môj poklad, na ktorý som čakala tak dlho, a aj keď pôrod nebol podľa mojich predstáv, rada si ten zázrak života zopakujem...

Máte zaujímavý zážitok či skúsenosť? Čakáte bábätko, alebo sa brodíte neprespatými nocami? Vychovávate a máte tipy a triky, o ktoré sa chcete podeliť? Neváhajte a píšte nám na twiggi@centrum.sk alebo dasa@kratka.sk . Vybrané články budú publikované a honorované!