Výchova sebavýchovou - 5. časť

Presadzuj správne svoje príkazy

Hlavná myšlienka:

Byť príkladom - predpovedať a/alebo oznámiť - vyčkať - cvičiť. V núdzových situáciách - ako pri zákazoch. Základné pravidlo pri príkazoch je ochotná spolupráca.

Keď deti „neposlúchnu“ nevyhnutné príkazy, môžu byť príčinou len tri veci: buď musíme naše pravidlá pozmeniť, alebo deti ešte nie sú dosť veľké, alebo máme príliš veľa príkazov a zákazov. Vždy je potrebné si premyslieť, ktoré z nasledujúcich pravidiel povedú k cieľu.

Prísť k stolu

Toto je v mnohých rodinách častou príčinou konfliktov. Ak matka na detí kričí, lebo deti neprichádzajú, znervóznie a konflikt sa zhoršuje. Deti nakoniec prídu, keď padajú hromy- blesky. Ako sa tomu vyhnúť, aby sa to nestalo pravidlom? Ak deti neprídu, ani keď ich dva alebo trikrát vyzveme, ideme k nim, vezmeme ich pokojne za ruku, alebo ich zodvihneme a ideme spolu do kuchyne. Po nejakom čase začnú deti chodiť k stolu samé, v tom okamihu, keď budú na to dosť zrelé.

 Malý tip pre vás: ak začneme spievať, že obed je hotový, ide sa jesť (alebo podobne), má to často veľký účinok.

Dieťa nechce jesť

Tento problém väčšinou vzniká kvôli výchovným chybám. Platia dve pravidlá:
1. nenabádaj deti k jedlu
2. nenapomínaj deti pri jedle

Keď dieťa nechce jesť, môže to mať dve príčiny. Buď dostáva nevhodné potraviny v nevhodnú dobu (napr.tuky, mlieko, sladkosti), alebo je príliš často napomínané, nadávame mu, hrešíme ho a pod. Jedlo má byť radosťou.

Vo veku 1,5-2 rokov by mali deti jesť viac-menej samostatne. Pri prvých pokusoch má rodič aj dieťa lyžičku a pracujú s ňou striedavo, pričom dieťa má prednosť. Rodič by sa mal s tým zmieriť, že jedlo bude všade, je to normálne. Takisto vstávanie od stola je u 2-3 ročných normálne, ak sme im dobrým príkladom, prejde to.

Ak je to už také zlé, že dieťa nechce jesť vôbec nič, mali by sme ísť s ním k lekárovi. Ten väčšinou povie, že  dieťa je zdravé, nič mu nie je. Dieťaťu povieme, že nemusí jesť, keď nechce. Uvaríme mu obľúbené jedlo. Nechce ho? V poriadku! Chce jesť najskôr dezert? V poriadku! O druhej poobede chlieb s maslom? Samozrejme! Najprv musíme dieťa naučiť, že z jedla môže mať aj radosť. Až keď sa to podarí, môže sa matka vrátiť k svojim predstavám a začne ich pomaly uskutočňovať.

Stolovanie

Tu platí: rodičia sú príkladom. Časom si deti privlastnia všetky pravidlá správania sa pri stole, ak to denno-denne vidia u svojich rodičov.

Pozdravy

Príliš veľa detí musí priskoro vedieť povedať „dobrý deň“. Práve 1-3 ročné deti sa tomuto nevyhnú a často sú za to aj kritizované. Predstavte si, akí obrovskí musíme my dospelí pripadať týmto deťom. Najlepšie je, ak si takéto malé deti najprv nevšimneme, aby dieťa malo čas si nás prezrieť. Ak bude chcieť, príde k nám.

Ak to iní dospelí od nášho dieťaťa vyžadujú, bránime ho a povieme, že to má čas. Dieťa musí vedieť, že nikomu nemusí podávať ruku, ak nechce. A keď dostane nejaký darček, nenútime ho poďakovať sa, ale povieme to my. Pri starších deťoch je to naopak.  Rodiča aj učiteľa musí zdraviť ako prvý.

Cestná premávka

Aj tu platí: ostať pokojný a vážny, byť príkladom. Keď sa ideme prejsť, môže ma dieťa držať za prst, ale nemusí. Ak ideme cez cestu, chytím ho za ruku ja, postavíme sa na kraj chodníka a zastaneme. Ono sa už vie rozhodnúť, kedy môžeme prejsť. Od 4 rokov sa dá prechod cez cestu trénovať: pozerať doľava, doprava, doľava atď., dieťa necháme prejsť cez cestu samé.

Presadzuj správne svoje príkazy

Ak deti neposlúchajú ani zmysluplné a nevyhnutné príkazy, je to preto, lebo sa nevhodnými opatreniami a reakciami „otrávilo ovdušie“. Najskôr platí - veľkoryso ustupovať a povolovať, kým sa vzduch nevyčistí. Ak dieťa neznáša umývanie vlasov, musíme mu dať možnosť, aby to po nejakú dobu nemuselo zažívať a pomôžeme si napr. suchým šampónom. Po nejakom čase dieťa zabudne, aké to bolo hrozné. Potom môžeme zase pomaly začať, napr. so šiltom a povieme dieťaťu, že aj pri najmenšom pípnutí prestaneme.

Zvyky, ktoré sa presadia za protestu dieťaťa, sa ľahko stanú celoživotnou tiažou.

Pokračovanie nabudúce.