Vývin dieťaťa

Narodil sa nový človiečik. Možno sa čudujete, že je taký maličký, aj keď podľa mamičkinho bruška pred pôrodom by ste tipovali, že sa narodí malý valibuk. Je bezmocný, úplne odkázaný na pomoc svojich rodičov alebo najbližšieho okolia...

Postupne sa mení jeho správanie, učí sa novým veciam, stáva sa z neho osobnosť, ktorá je schopná samostatne myslieť, konať, rozhodovať sa. Jednoduchšie povedané, vyvíja sa. Skôr, ako sa pozrieme na jednotlivé vývinové etapy detstva, priblížime si v skratke pojmy rast, vývin a zrenie.

Každý organizmus podlieha 2 základným procesom – rastu a vývinu. Rast a vývin spolu súvisia, nadväzujú na seba, no neznamenajú to isté.

Rast
Rast vyjadruje hmotnostné zmeny a zmeny veľkosti (hmotnosť, výška, zmena kostí, orgánov).Základnou podmienkou rastu je tvorba bielkovín. Rast jednotlivých častí tela nie je rovnako rýchly, preto sa musí udržiavať v určitých vzťahoch (proporciách).

Vývin
Vývin je proces závislý od rastu. Vyjadruje postupné zdokonaľovanie funkcií sústav a orgánov človeka (napr. nervová, pohybová sústava). Vývin nie je počas života rovnomerný. Ide o dlhodobý, nepretržitý proces, ktorý je podmienený viacerými faktormi (biogenetickým základom, prostredím, v ktorom dieťa žije a vyvíja sa  ako aj vlastnou aktivitou osobnosti).

Princípy rastu a vývinu
Počas vývinu sa uplatňujú špecifické pravidelnosti, ktoré možno pozorovať u každého normálneho jedinca. Ide o tzv.zákony alebo princípy vývinu. Možno ich charakterizovať ako kontinuálne celoživotné procesy ovplyvňované vnútornými aj vonkajšími faktormi. Vzorec rastu a vývinu je rovnaký. Postupnosť jednotlivých vývinových období je geneticky podmienená, no ich začiatok, trvanie a efekt sa odlišujú. Každé vývinové štádium je charakteristické. Vývin prebieha v cefalokaudálnom smere (od hlavy k dolným končatinám) a od proximálnych častí tela k distálnym (od stredu tela smerom von). Vývin postupuje od jednoduchého k zložitému, dochádza k postupnej diferenciácii vývinu.

Zrenie
Zrenie je celoživotný proces, ktorý je podmienený dedičnosťou  a ktorý nemožno vonkajšími vplyvmi urýchliť ani spomaliť. Kritériom pre dokončenie zrenia je schopnosť reálne uvažovať, byť tolerantný k iným, byť nezávislý a za prijaté rozhodnutia brať plnú zodpovednosť.

Rozdelenie detského veku
Pokusov o periodizáciu vývinu bolo niekoľko. Ujalo sa rozdelenie detstva do 5 etáp:
1. dojčenský vek (0 – 1 rok, zahŕňa aj novorodenecké obdobie),
2. batolivé obdobie (1 – 3 roky),
3. predškolský vek (3 – 6 rokov),
4. školský vek (delí sa na mladší školský vek: 6 – 10 rokov u dievčat, u chlapcov 6 – 12 rokov; starší školský vek: 10 – 14/15 rokov u dievčat, u chlapcov 12 – 16 rokov),
5. adolescencia (15/16 – 20/22 rokov) 

Pri vývoji rozlišujeme 3 somatotypy

1. endomorfný typ – mäkký, guľatý, obézny, má rád pohodlie,
2. mezomorfný typ – má veľké kosti, ťažké svaly, je aktívny,
3. ektomorfný typ – tenký, krehký, citlivý.

Typy osobnosti podľa temperamentu

1. sangvinik – spoločenský, živý, pohotový, ľahko sa prispôsobuje, vyrovnaný. Ľahko u neho vznikajú city, ktoré nie sú prudké, ľahko sa striedajú.
2. cholerik – nevyrovnaný, vysoká dráždivosť, sklon k výbuchom, rýchlo mení správanie aj náladu, môže reagovať nepredvídane, vykonať veci, ktoré neskôr ľutuje.
3. flegmatik – vyrovnaný, pokojný, kľudný, pomalý, ležérny, jeho nálady nepodliehajú zmenám, budí dojem, ako by mu bolo všetko jedno.
4. melancholik -  pomalšie sa prispôsobuje, má sklon k smutnej nálade, je precitlivelý, ľahko zraniteľný, vážny, city prejavuje menej.

Prenatálne a perinatálne obdobie vývinu človeka
Vývin človeka nezačína až po narodení ale už v momente oplodnenia vajíčka spermiou. Toto obdobie až do pôrodu sa označuje ako prenatálne. U človeka trvá v priemere 280 dní. Po uplynutí tohto obdobia je dieťa schopné mimomaternicového života (spravidla sú mimomaternicového života schopné deti už po 28. týždni, ak majú adekvátnu lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť). 

Pre prenatálne obdobie je charakteristický vznik a utváranie dôležitých orgánov a  nervovej sústavy. Je to obdobie mohutného rastu plodu (počas života sa hmotnosť tela zväčší asi 20x, od počatia po narodenie sa hmotnosť plodu zväčší 6 biliónkrát).

Organizmus budúcej mamičky nielen zabezpečuje všetky fyziologické potreby plodu, sprostredkuje jeho vzťah s vonkajším prostredím (dieťa reaguje na zvukové, dotykové a polohové podnety), chráni plod ale jeho stav môže mať vplyv na vývin plodu. 

Perinatálne obdobie je veľmi citlivé na negatívne vplyvy vonkajšieho prostredia. Stres, alkohol, nikotín, užívanie niektorých liekov, žiarenie, infekčné choroby hlavne v prvých 4 mesiacoch tehotenstva môžu negatívne ovplyvniť nielen vnútromaternicový vývin ale aj telesný či duševný vývin dieťaťa po narodení. Preto je dôležité, aby budúca mamičky žila v pokojnom prostredí a dodržiavala zásady správnej životosprávy.

Perinatálne obdobie je veľmi krátke. Ide o obdobie času okolo pôrodu. Aj keď väčšina pôrodov prebieha bez komplikácií, zriedkavo môže dôjsť k poškodeniam v dôsledku nedostatku kyslíka alebo mechanického poškodenia najmä hlavičky. Tieto poškodenia môžu mať za následok telesné poruchy ale aj poruchy správania.