Druhá mama alebo sokyňa?

„Mama je skvelá, budeš si s ňou rozumieť.“ Tak túto vetu sme na začiatku vzťahu počuli skoro všetky. V mysli nám behali rôzne otázky. Bude naozaj skvelá? Budem sa jej páčiť? Čo mám spraviť, aby si ma obľúbila? Na tému rodinné vzťahy by sa dalo napísať nespočetné množstvo článkov. No ako je to vo vzťahu svokra-nevesta?

Veronika sa s Marekom zoznámila, keď mala 20 rokov. On mal 27. Po čase chodenia prišiel čas zoznámiť sa s jeho matkou. Veronika mala z tohto stretnutia obavy, Marek ju však ubezpečoval, že jeho matka je moderný typ ženy, že si k sebe určite nájdu cestu. No šok prišiel už pri zoznámení, keď jej potencionálna svokra odmietla podať ruku, lebo je to vraj ešte dieťa. Neponúkla jej čaj ani kávu, dokonca ju ani nepustila do bytu. Vo dverách povedala ako dúfa, že sa ďalšie stretnutie medzi nimi nezopakuje, pretože k jej synovi sa vôbec nehodí. No nerozišli sa. Celý čas sa Marekova mama k Veronike správala ako k slúžke. Mladí sa rozhodli, že sa zoberú. To už bol pre svokru tvrdý oriešok a celú svadbu preplakala..

Ako sa s niečím takýmto vyrovnať? Ako sa správať? Marek sa zachoval správne a zostal na strane svojej budúcej manželky. Jeho matka si myslela, že má stále 15 a môže ho ovládať ako chce. No ukázal jej, že Veroniku naozaj ľúbi a zostal pri nej. Nakoniec sa s tým mamička musela vyrovnať, či sa jej to páčilo alebo nie. No nie vždy sa muž takto rozhodne. Niektorí pod tlakom matky utekajú naspäť domov, vo veľa prípadoch odchádzajú od žien a od detí.  Riešenie takýchto vzťahov je zložité a potrebuje radšej chladnú hlavu, ako nával emócií. V afekte často  povieme alebo spravíme niečo, čo by sme potom mohli ľutovať. 
   
Milka s Tomášom boli sedem rokov manželia, všetko fungovalo, len sa im nedarilo splodiť potomka. Na siedmy rok ich stretlo šťastie - narodila sa im krásna dcérka. Svokra k nim začala chodiť ako na klavír, bola u nich každý deň, niekedy prišla aj dvakrát. Ak náhodou nemohla prísť, bombardovala Milku cez telefón otázkami typu: „Dala si malej rukavičky? Dobre si ju obliekla? Koľkokrát si ju dnes dojčila? Prečo si jej nedala aj čaj? A čo dnes papal môj Tomáško?“ Je asi samozrejme že z nej mala Milka o chvíľu nočné mory.

V takomto prípade môžeme byť zo začiatku rady, že sa svokra o nás zaujíma. Nemyslí to zle. Má už skúsenosti od svojich detí, ktoré chce posunúť ďalej a komu inému, keď nie svojmu synovi a jeho novej rodine. Jej pomoc sa pri malom bábätku určite zíde a my si trošku oddýchneme alebo vyrazíme niekam s manželom. No po čase sa môže nadmerný záujem stať otravným a nám chýba len krôčik k tomu, aby sme jej vynadali. Skúsme sa so svokrou v kľude porozprávať a vysvetliť jej, že nám jej pomoc pomôže, ale len do istej miery. Nič netreba preháňať, ani jej návštevy, ani telefonáty. Ak svoj záujem myslí v dobrom, určite nás pochopí.
    
Zuzana mala opačný problém- nevychádzala s vlastnou matkou. Odmalička jej mama zdôrazňovala že na rozdiel od brata, ktorý si robí už druhú vysokú školu ona školu nemá a tak z nej nikdy nič nebude. Keď jej šťastná Zuzka oznámila že si našla zamestnanie, v ktorom bude mať dokonca vyšší plat ako ona, rozplakala sa. Zuzka si našla priateľa, mali sa radi a po čase sa k nemu nasťahovala. Doma ju každý deň čakala s úsmevom žena, ktorá sa s jej matkou nedala ani porovnať. Vždy bola milá, pomáhala jej, do vzťahu sa im nemiešala..

Ani takéto prípady nie sú výnimočné. Nie všetky svokry musia byť zákonite zlé. Nevesta môže naozaj niekedy vychádzať lepšie so svokrou ako s vlastnou matkou. Takáto žena si svojím prístupom najskôr docieli to, že ju nevesta bude volať mama a bude to tak aj cítiť. Preto ak máme jednu z takýchto žienok za svokru, tešme sa z toho, že si rozumieme, poraďme a pomôžme si navzájom.

To bolo pár príbehov na porovnanie. Naozaj to asi nikde nie je rovnaké. Asi najlepšia rada –ak je to možné- je nebojovať so svokrou, ale snažiť sa s ňou vychádzať. Konflikty si vysvetliť a skúsiť sa preniesť ďalej. Nie vždy je to jednoduché a veľa vecí musíme prehltnúť, no výsledok stojí za to.