Prečítaj mi rozprávku!

Pamätáte si ešte na magické slová „Kde bolo, tam bolo... Za siedmimi horami...“, ktorými sa začínali rozprávky, ktoré nám mamka príjemným hlasom čítala, keď sme večer líhali do postelí? V mnohých z nás vyvolajú spomienku na to, ako sme sa s radosťou a nadšením každý večer vyberali do rozprávkového sveta, kde dobro víťazilo nad zlom, kde dobrým ľuďom pomáhali aj zvieratká a kvety a rôzne zázračné sily. Veľakrát sme ani nedýchali, keď bojovali princovia proti sedemhlavým drakom, s napätím sme očakávali, či sa Šípková Ruženka preberie z večného spánku a či sa prekliaty princ premení zo žabiaka na švárneho mládenca.

A koľko sme sa nasmiali na hlúpom Janovi, či Ďurovi, ktorý šiel do sveta šťastie hľadať. To sú spomienky, ktoré si uchovávame ako jedny z najkrajších na prežité detstvo. A pokračujeme v odovzdávaní týchto skúseností našim deťom. Doprajme im tiež ten super pocit, keď ich večer pri zažatej lampičke sprevádzame svetom fantázie, kde na nich čaká množstvo príbehov a rozprávok. Lebo aj ony tak budú činiť, keď sa stanú dospelými a budú pokračovať v tejto krásnej tradícii so svojimi deťmi. Práve návyk k čítaniu je jeden z najdôležitejších darov rodičov svojmu dieťaťu. Rozprávanie o všetkom ľudskom, ukrytom v knihách, o viere v konečné víťazstvo krásy, lásky a pravdy, o tom, že knihy nás chránia pred plytkosťou, pomôže deti pripraviť na namáhavú cestu životom. Kedy je vhodné začať deťom čítať? Aký význam má čítanie pre deti? Čítajú dnes rodičia svojim deťom? Na tieto a ďalšie otázky sa pokúsime nájsť odpovede
v nasledujúcich riadkoch.

Kedy začať čítať?
Na cestu k čítaniu by bolo vhodné vybrať sa už v dojčenskom veku, kedy dieťa prežíva radosť zo slov, páči sa mu, keď niekto rozpráva príbeh, a objavuje radosť z toho, že sa môže dorozumievať pomocou reči. Určite ste neraz videli, ako vaše niekoľkomesačné bábätko zostalo v nemom úžase a sledovalo s otvorenými ústočkami rozhovor dospelých ľudí. A skúsili ste mu čítať? Ak áno, mohli ste pobadať, že niektoré deti veľmi rady už v tomto veku počúvajú príbehy či rozprávky. U bábätiek však podporuje rozhovor medzi nimi a dospelými, rozprávanie o veciach a „čítanie“ najmä rozvoj reči. Je dôležité už v tomto veku s deťmi komunikovať prostredníctvom reči, hoci nám ešte nič konkrétne nemôžu rozumieť. Učia sa však nasmerovať pozornosť na hovoriaceho, počúvať, rozlišovať rôzne odtiene hlasu a v neposlednom rade i chápať význam slov.

Čo môžu robiť rodičia?
Čo by sme mali robiť, aby sa našim deťom čítanie kníh zapáčilo? V prvom rade by sme sa mali s dieťatkom veľa rozprávať. Informovať ho o svete, o ňom samotnom. Vyberme si na to čas, keď je bábätko pokojné a cíti sa dobre. Dieťa pozná náš hlas už z vnútromaternicového života, tak mu pomôžme spojiť tieto zvuky so svetom. Časom sa naučí, že pomocou zvukov môže reagovať na okolitý svet. Aby pochopilo tieto zákonitosti, opakujme po ňom jeho hlásky a slabiky a reagujme naňho vždy, keď sa mu podarí nejaké zvuky „vylúdiť“. Takýto rozhovor prináša radosť obom stranám, hoci ani jeden z nich nevie, o čom ten druhý hovorí. Čo ale v každom prípade bábätko chápe, je pozornosť, ktorá sa mu pritom dostáva. Radosť podporuje učenie, lebo deti sa učia predovšetkým to, čo ich zaujíma. Nemusíme sa báť komentovať nahlas všetko, čo s dieťaťom robíme. Či už ho ideme kŕmiť, prebaliť, či hrať sa. Povedzme mu, čo čítame. Pomenúvajme veci okolo seba i na dieťati samotnom. Takto si dieťa vytvára väzby medzi predmetmi a ich pomenovaniami. Trvá to síce veľmi dlho, ale dieťa si takto postupne buduje základy jazyka.

Knihy a batoľa
Približne v šiestich mesiacoch môžeme začať s prezeraním si obrázkových kníh. Pozornosť detí medzi šiestym a osemnástym mesiacom pútajú obrázkové knihy s krátkymi príbehmi. Deti v tomto období začínajú byť viac aktívne, naťahujú sa za knihami a ukazujú na obrázky, ktoré sa im páčia. Pozorne tiež počúvajú hlas čítajúceho, očakávajú prekvapenia a otvorene prejavujú z prekvapení a humorných situácií radosť. Páči sa im, ak sa tieto radostné zážitky opakujú. Je pravdepodobné, že tieto aktivity nenadchnú našich najmenších na dlhú dobu, pretože ešte neudržia pozornosť tak dlho ako v neskoršom veku. Aj 5 – 10 minút čítania však na začiatok postačí. Aby sme sa vyhli sklamaniam zo zničenia kníh, je vhodné zaobstarať knihy, ktoré môže dať dieťa do úst, lebo v tomto veku dieťa spoznáva svet rukami a ústami. Na výber máme množstvo textilných kníh či kníh z PVC alebo knihy s tvrdými stranami. Neskôr dieťa pochopí, že zaujímavejšie, ako žuť knižku, je napríklad pozerať si obrázky. Vývin sledovania obrázkov je nasledovný: dieťa si najskôr pozerá obrázky všeobecne, potom sleduje v knihe podľa
toho, ako rozprávame o obrázkoch, nasleduje ukazovanie prstom na pomenovaný obrázok a nakoniec dieťa samo obrázok pomenuje.

V akom úseku tejto cesty sa nachádzate vy?
Doprajte vášmu dieťaťu čas, ak nie je ešte pripravené, nemôžete prechod jednotlivými fázami urýchľovať, môžete však vaše dieťa motivovať a povzbudzovať. Nosievajte knihy so sebou ako súčasť výbavy k plienkam a ostatným dojčenským potrebám, vyplníte tak deťom čas počas prechádzok, keď sa zastavíte v parku na lavičke. Alebo čítajte dieťaťu v aute, rýchlejšie vám ubehne cesta. Čítať možno aj rôzne plagáty a reklamné materiály, ktoré nájdete v čakárni u lekára. Neviete, čo kúpiť deťom na narodeniny, meniny či Ježiška? A čo takto kniha? Naučme sa darovať knihy. Čítajme deťom rozprávky, básne či riekanky každý deň. Aspoň jednu. Urobme z čítania rituál, nehľadajme výhovorky, prečo dnes čítať nebudeme. Takto sa knihy stanú súčasťou života našich najmenších. Doprajme deťom ten super pocit, keď ich večer pri zažatej lampičke sprevádzame svetom fantázie, kde na nich čaká množstvo príbehov a rozprávok.

Čítanie v predškolskom veku
Štvorročná Lili je s mamou v kníhkupectve. Smie si dnes vybrať novú knihu. Veselo pobehuje pomedzi regály a listuje v obrázkových knihách. Nakoniec sa rozhodne pre knihu o psíkoch. Mama si knihu prelistuje, prikývne a ide spolu s Lili zaplatiť. Ako deti rastú, rastie aj ich záujem, chápanie a jazykové schopnosti. Radosť z čítania u detí predškolského veku nevyprchá, práve naopak. S radosťou počúvajú príbehy a rozprávky, básne a piesne. Ich pozornosť je cielenejšia, vedia sa viac sústrediť a interaktívne sa podieľajú na čítaní, hoci samy čítať ešte nevedia. Trojuholník mama/otec – kniha – dieťa nadobúda pevnejšie putá. S pestrými knihami a napínavými príbehmi môžu rodičia naďalej podporovať vzťah detí k čítaniu. Tak ako Lilina mama. Večer jej začala čítať prvú kapitolu z novej knihy. Je to vzrušujúce, najmä pre Lili. Pozorne počúva, čo mama číta, a pritom pozerá na obrázky. Miluje zvieratá, najmä psíkov, preto sa
veľmi rýchlo zžije s Peťom a Jankou, ktorí spolu so svojím miláčikom Apačom prežívajú jedno dobrodružstvo za druhým.

Pár tipov, aby sa stalo čítanie pre deti i rodičov zábavou:

Vytvorte deťom príjemnú atmosféru
Čítať môžete s dieťaťom v náručí, na hojdacom kresle či v posteli. Záleží len na tom, aby to bolo pre oboch príjemné. Lili má svoj detský kútik so svojimi knihami, v ňom hojdacie kreslo, do ktorého sa s mamou posadia a čítajú.

Aj obsah je dôležitý
Príbeh sa musí dieťaťu páčiť. Nechajte dieťaťu voľnú ruku pri výbere knihy, tak sa lepšie potom identifikuje s jej hrdinami a počúva pozornejšie. Vhodné je, tak ako u Lili, ísť s dieťaťom do kníhkupectva alebo knižnice, môže sa z toho stať pekný zvyk.

Správny moment
Najlepšie je čítať každý deň v rovnakom čase. Ideálny je čas pred spaním, vtedy je fantazírovanie najkrajšie a takto pomaly pre dieťa odoznieva deň. Ale aj čas poobede, kedy si ľahnete spolu na gauč, môže byť príjemným momentom oddychu. Nájdite si taký čas, ktorý vám a dieťaťu najviac vyhovuje. Hlavné je, že sa čítaniu venujete pravidelne, hoci len 20 minút.

Otázky sú povolené
„Prečo ten psík utiekol z cesty?“ pýta sa Lili. „Bál sa, aby ho nezrazilo auto,“ odpovie mama. Nechajte dieťa, aby vám do príbehu hovorilo. Čítanie neznamená preletieť text do konca, ale ide o aktívny dialóg – verbálny aj emocionálny. Či už dieťa chce k príbehu niečo dodať (napríklad mu napadla nejaká súvislosť s prežitím dňa), alebo kladie k nemu otázky, musí dostať čas a priestor na vyjadrenie sa. V konečnom dôsledku sa môžete veľa dozvedieť o vašom dieťati, o jeho pocitoch a prežívaní.

Je to kniha dieťaťa, tak ju tak treba aj brať
Nechajte dieťa listovať v knihe dopredu i dozadu, hoci by ste najradšej rozprávku už najradšej dočítali do konca. Využite pritom jeho záujem a zvedavosť. Urobte pauzu v čítaní, dieťa si samo
vyžiada, aby ste pokračovali a bude opäť pozorne počúvať.

Deti majú svoj vlastný čas
Nesnažte sa „preletieť“ rozprávku, aj keď vás ešte čaká milión vecí na vybavenie. Deti to vycítia a môžu stratiť chuť do čítania. Kreatívne čítanie Meňte príbehy podľa potreby. Dajte im nový záver, aplikujte ich na život dieťaťa i váš každodenný svet. Nechajte dieťa, aby predstavovalo nejakého hlavného hrdinu. Čítanie bude napínavejšie, dieťa bude plné očakávania, ako sa príbeh vyvinie.

Hovorte s deťmi o prečítanom texte
Spýtajte sa, ako sa mu rozprávka páčila, čo by urobilo na mieste hlavných hrdinov atď. Spýtajte sa ho kontrolnými otázkami, či porozumelo všetkému, o čom ste čítali. Urobte z čítania „šou“ Využite vaše skryté herecké schopnosti, meňte hlas, prízvuk, využívajte mimiku, akoby ste boli na javisku, aby sa dieťa do príbehu vžilo, chvelo sa, s napätím očakávalo, čo bude nasledovať, malo strach, bolo dojaté, ale i prežívalo radosť a vydýchlo si, keď sa všetko nakoniec dobre skončí.

Čitateľ má svoju poličku s knihami
Zaobstarajte vášmu dieťaťu poličku, kde si bude svoje „poklady“ uchovávať. Dajte ju do takej výšky, aby na ňu dieťa dovidelo a dočiahlo.

„Vždy pripravení“
Knihy by sa mali „povaľovať“ všade naokolo. Mali by byť aj v spoločne používaných miestnostiach, aby dieťa mohlo kedykoľvek siahnuť po knihe, keď na ňu dostane chuť.

Záujmy dieťaťa
Berte do úvahy záujmy vášho dieťaťa. Nie každé má rado príbehy o zvieratách. Niektoré deti majú rady veľké ilustrácie a krátky text, iné pravý opak. Samozrejme, knihy vyberáme nielen podľa záľub, ale i primerane veku.

Buďte príkladom
Ukážte dieťaťu, že čítanie je príjemné a že nečítate len vtedy, ak musíte. Takto naučíte dieťa chcieť čítať. Čím samozrejmejšie patrí čítanie k rodinnému životu, tým väčšie šance majú deti na to, aby sa stali vášnivými čitateľmi aj ony.

Čo je vhodné deťom čítať?
Určite nie všetko. Najdôležitejší predpoklad, najmä pri „čítaní na dobrú noc“, je, aby príbeh či rozprávka mali dobrý koniec. Trochu napínavé, samozrejme, môžu byť, len by sa nemali končiť smutne alebo dokonca tragicky. Je veľa rozprávok, ktoré sú pre najmenšieho čitateľa, žiaľ, nevhodné. Dá sa to zdôvodniť tým, že v čase ich vzniku sa pri ich čítaní sledovali nielen zábavné, ale aj výchovné ciele. A pojem detská duša bol v tom čase ešte pojmom neznámym. V dnešnej dobe je k dispozícií veľa rozprávkových kníh a príbehov pre malé deti. Ak máte problém pri výbere knihy, v kníhkupectve alebo knižnici vám určite poradia, ktoré knihy sú vhodné pre konkrétnu vekovú skupinu.

Deti majú rady:
1. Tradičné rozprávky – rozprávky bratov Grimmovcov, P. Dobšinského (Dobšinského rozprávky však pôvodne neboli adresované deťom, preto je v nich často veľa naturalistických prvkov. Pre malé deti sú vhodnejšie upravené Dobšinského rozprávky, jeho rozprávky prispôsobovala deťom aj známa detská autorka Mária Ďuríčková, napr. Dobšinský, Pavol - Ďuríčková, Mária: Zlatá kniha rozprávok Pavla Dobšinského.) a iné, ktoré sme ešte my ako deti počúvali od našich rodičov a starých rodičov.

2. Moderné rozprávky a príbehy – najmä príbehy o zvieratách a ich mláďatách, o deťoch a ich dobrodružstvách, o prírode, ceste autom, nakupovaní a pod.

3. Existuje veľa detských časopisov, kde nájdeme veku primerané príbehy, rozprávky a básne.

4. Vami vymyslené príbehy – ak máte fantáziu, môžete príbehy vymyslieť sami, a to vášmu dieťaťu priamo „na mieru“.

Vyplatí sa nám toto úsilie?
Rodičia, ktorí sa maximálne snažia, aby si dieťa budovalo vzťah ku knihám a čítaniu už v ranom veku, majú oveľa väčšiu šancu na to, že si ich dieťa vytvorí pozitívny vzťah k čítaniu a písaniu, ktorý je taký  potrebný v školskom veku, ale vlastne aj po celý život. Pokiaľ budeme u dieťaťa v prvých rokoch života podporovať rozvíjanie myslenia a komunikácie, značne tým obohatíme jeho morálne a duchovné vlastnosti. A nielen to. Knihy učia deti trpezlivosti, rozvíjajú fantáziu a tvorivosť, obohacujú slovnú zásobu a poskytujú odpovede na otázky, ktorými sa deti zaoberajú. Takmer ku všetkému, čo deti zaujíma, nájdeme obrázkové knihy. Veľakrát nám pomôžu pri objasnení takých závažných tém, ako sú smrť, choroby, narodenie dieťaťa či rozvod. Knihy rozvíjajú u dieťaťa schopnosť sledovať logický vývoj udalostí, ktoré niekedy končia tak, ako očakáva, inokedy, naopak, prekvapivo. Výskumy ukazujú, že deti, ktoré vyrástli v prostredí podporujúcom čitateľskú gramotnosť, t. j. v prostredí, v ktorom si rodičia vážia knihy a tlač a sami radi čítajú, tam, kde sa deťom číta a kde idú rodičia dobrými čitateľskými návykmi svojim deťom vzorom, prichádzajú do školy lepšie pripravené na ďalšie učenie a dosahujú lepšie výsledky.

Záver
V momente, kedy sa z predškoláka stáva školák, sa dieťa nenachádza na ceste k čitateľstvu v bode nula. Pozná knihu, vie o nej takmer všetko. Pomocou nej sa vie odpútať od času, každodennej reality a stretáva sa s fantazijnými príbehmi a ich hrdinami, dokáže viesť dialóg s knihami a ich hrdinami. Toto všetko vie a dožaduje sa toho, keď očakáva každodenne novú alebo dookola tú istú rozprávku. A to, či je z dieťaťa už v tomto veku „čitateľ“, záleží len a len na nás rodičoch.

Tak ako, milí rodičia? Patríte k tým, ktorí svoje deti k čítaniu vedú, alebo radšej pustíte dieťaťu nahranú rozprávku a trávite čas povinnosťami? Má vaše dieťa obľúbenú knižku? Ktorá to je? Podeľte sa o vaše názory a skúsenosti v diskusii pod článkom.