Rozvod... a čo ďalej?

Pomaly som šla autom, keď som ich zbadala na chodníku. Čakali na zastávke: on, asi 70-ročný pán, ona vyzerala málinko mladšie. Starostlivo mu z hlavy zložila čiapku a spotené čelo utierala vreckovkou. V tej chvíli mi napadlo – komu budem vráskavé čelo od potu utierať ja? Ruka v ruke, nostalgicky spomínajúc na spoločne prežité roky, s kým budem tráviť jeseň svojho života? Niekedy je možno lepšie nevedieť. Len sa nechať životom viesť, prijať prehry a poučiť sa z nich, tešiť sa z víťazstiev a veriť v dobro ľudí. Ak chceme byť šťastní a v rovnováhe, inak to vlastne ani nejde...

„Dve najbežnejšie príčiny rozvodu? Muži a ženy.“ (Eddie Canter)

Je jedno, kto chcel.
Kristína. Energická mladá žena, plná života. Keď sa na ňu pozrieme, nikto by nepovedal, že si prešla tým, čím prejsť musela. Má za sebou rozvod, druhý v živote, čo v jej veku, 33 rokov, znie až neuveriteľne. Prvé manželstvo považuje za frašku, v to druhé, s Petrom, však verila. Verila v nich, v ich spoločnú budúcnosť, deti. V rodinu, ktorou boli a akosi ňou byť zabudli.

Dnes nerieši, kto bol iniciátorom, ani čo bolo dôvodom rozpadu ich manželstva. Pripadá jej to ako sen, ktorým prešla bolestne, dúfajúc, že sa čo najskôr zobudí do iného, lepšieho života. Do poslednej minúty dúfala, že sa situácia zmení. Že sa stane niečo, čo osvieti tak jeho ako ju samu a oni svoje životy nerozdelia a pôjdu nimi ďalej, silnejší a bohatší o skúsenosť. Na pojednávaní boli jednotní. On chcel, ona súhlasila. So všetkým. S rozvodom, prisúdením deti, výškou výživného. Od prvej po poslednú minútu plakala. Vedela, že to ľahké nebude. A je jedno, kto ten rozvod chcel. Stal sa a už sa neodstane. Premietala si všetko, čo ich kedy spojilo a bála sa prijať, že sa to puto, kedysi tak pevné a krásne, roztrhlo.

Ak niečo končí...
...je to preto, aby niečo nové začalo. Nové = určite lepšie. Takto Kristína utešovala priateľky a priateľov, ktorým sa vzťahy rozpadli. Kto uteší teraz ju? Jej vlastné slová začínajú vyznievať ako klišé. Ako veľmi sa mýlila, keď si myslela, že koniec je štartom niečoho nového!

„Týždeň pred termínom pojednávania som už nejedla. Nedalo sa, žalúdok nespolupracoval. Myslela som si, že som s rozvodom vyrovnaná a mám len virózu. Po skončení pojednávania však kŕče v žalúdku akoby zázrakom ustali a ja som sa konečne mohla najesť. Pochopila som, že som sa s tým ako-tak vyrovnala až vtedy, keď to bolo celé za nami.“

Napriek rozchodu a bolesti, ktorú si Kristína a Peter vzájomne spôsobili, ich vzťah nie je nepriateľský. Dokázali sa s chýb poučiť, situáciu prijať a ďalej ísť životom ako priatelia: „Môžem povedať, že po tomto všetkom sme ostali ľudskí. Motivácia? Tou sú nám naše vlastné deti. Vďaka nim a pre ne dokážeme spolu komunikovať, ísť s deťmi do kina, alebo ísť si spolu zašportovať. Obaja máme jasno, vieme, že jedna etapa nám v živote skončila, ale máme dosť rozumu na to, aby sme pochopili, že tá ďalšia nesmie byť o nenávisti a bojoch medzi nami, ale pre naše deti, a vlastne i pre nás, musí byť o akceptácii a vzájomnom rešpekte. A toto sa nám, našťastie, darí udržať a ja som za to nesmierne vďačná. V ex-manželovi som našla priateľa, čo sa – ako nám sama sudkyňa povedala – deje veľmi zriedkavo.“

„Zrejmým dôsledkom ľahkomyseľného rozvodu je ľahkomyseľné manželstvo. Ak sa budú ľudia môcť dať bezdôvodne rozviesť, bude sa im o to ľahšie zdať bezdôvodne sa spojiť.“ (P.D. Chesterfield)

Z úst mnohých ľudí častokrát vyletí slovíčko „rozvod“. Či už v hneve, bolesti, alebo – v mnohých prípadoch pri manipulovaní tým druhým. Jednoduché slovo znamená ale zložitý proces. Nielen proces, ktorým musia obaja zúčastnení prejsť, ale aj proces, ktorému sú vystavení po rozvode. Akceptovať samotu, prijať fakt, že ďalej už životom kráčame a sme zodpovední len my sami, môže byť bolestné. V každom prípade, je to dôsledok niečoho, a ten treba prijať a čeliť mu so vztýčenou hlavou a pozitívnym myslením.

Ako sa adaptovať na život „po“? Možností je niekoľko. Jednou z nich, veľmi účinnnou, je – analýza. Analýza toho, čo sa stalo. Uvedomenie si, čo pozitívne ma situácia naučila, kam ma to celé posunulo. Dôležitým faktorom v celej udalosti a celom procese od rozchodu, cez rozvod, po obdobie po ňom je – odloženie negatívnych emócií stranou a snaha ostať človekom. Ľudia sa schádzajú aj rozchádzajú, nie ste prví, ani poslední. Podstatou je vziať si zo všetkého pre seba to plus, ktoré nás posúva ďalej a stáva sa skúsenosťou formujúcou, a nepochybne aj ovplyvňujúcou náš ďalší život. Vziať a prijať ponaučenie, porozprávať sa sám so svojím vnútrom, hľadať a nájsť harmóniu a rovnováhu. Lebo bez nej ste iba hračkou v rukách okolia.

Čo robiť po rozvode?

• Rada číslo jeden: NEĽUTOVAŤ SA! – odložte stranou pocity zlyhania, sebaľútosti, nepodliehajte depresiám. Rozvod sa jednoducho stáva. Vám, mne, iným. Komukoľvek. Poučte sa z neho a choďte smelo ďalej!
• UROBTE SI RADOSŤ – kúpte si, po čom ste už dávno túžili: dobrú knihu, sveter, parfém. Odmeňte samu seba za to, že ste tým všetkým prešli a stále stojíte nohami na zemi.
• RELAXUJTE – zapáľte sviečku, pustite si komédiu, alebo čítajte obľúbenú knihu. Alebo choďte na masáž, kozmetiku.
• STRETÁVAJTE SA S PRIATEĽMI – akokoľvek zvláštne to znie – vyhľadajte spoločnosť priateľov, hoci aj tých, na ktorých ste poslednú dobu nemali čas. Oprášte staré priateľstvá.
• DôVERUJTE SI – vedzte, že ste zvládli jednu veľkú životnú skúšku, a nebola posledná. Nemajte potrebu byť sami sebe porotcom, trestať sami seba za to, že ste manželstvo nezvládli. Nezabúdajte – tak ako na sobáš, aj na rozvod musia byť dvaja!
• STANOVTE SI CIELE – krátkodobé, ale i tie dlhodobé. Chcete sa zdokonaliť v cudzom jazyku? Nie je nič lepšie, ako sa prihlásiť na kurz. Naučiť sa brušné tance? Nech sa páči, nič vám v tom nebráni! Plánujete dovolenku? Listujte katalógy, vyberajte, hľadajte, snívajte!
• MYSLITE POZITÍVNE – pretože, hoci to tak teraz nevyzerá, všetko má svoj význam a ak tento stav nazvete „som na dne“ – vedzte, že z dna sa stačí odraziť a už stúpate nahor!

Celý článok aj s vyjadrením psychológa nájdete v septembrovom vydaní časopisu MAMA a ja.