Genetika v rukách žien

Muži – jemne šarmantní aj dychtivo nenásytní, chlapsky drsní i romantickí, blázniví, priam detskí, neohrození dobyvatelia nežných kriviek, vášnivých zákutí a túžobných vzplanutí.

Geneticky aj historicky predurčení dobýjať, získavať, vlastniť a rozhodovať. A predsa, teória genetiky sa otriasa v základoch v momente, ak do života muža vstúpi ONA – žena. 

Ladne, ale priamočiaro, prípadne krúživým pohybom zadných partií a bokov, na pohľade ktorých tuhne u mužov nielen zrak či myšlienky. Každopádne, či už sú tie dôvody viac povrchné, či menej pudové, azda úprimné i čisté,  život sa zmení. Diametrálne. Zabudnite na dovtedy poctivo udržiavaný a starostlivo kategorizovaný bordel v izbe,  dovolenky či chaty v štýle „chlapi sobe“, ovládač od televízie zásadne vo Vašich rukách, či víkendové dospávania celotýždňovej strastiplnej cesty pracovnými dňami a nočnými flámami. Začal sa dlhodobý i náročný proces genetickej transformácie.

Keď žena uchváti muža, prvé príznaky sú očividné - sníva o nej, aj keď bdie, rozpráva sa s niekým, no hovorí k nej, chodí po Zemi a predsa sa vznáša, dýcha ten istý kyslík, no je vyškerený ako po riadnej dávke rajského plynu. Nocou blúdi, srdcom báda, k jej krásnym krivkám sa túli, k tajomným miestam cestu hľadá. A pri tom bádaní nežnými pahorkami i údoliami nastanú prvé oťukávacie skúšky, či sa prieskumník poddá a je vhodný exemplár pre celý ten proces transformácie z dobyvateľa v ctižiadostivého partnera.

V záujme skúmania kriviek a prehlbovania anatomických vedomostí o opačnom pohlaví je muž schopný podstúpiť rôzne obety - zmeškať záťahy s priateľmi, na ktorých predtým nechýbal,  či oželieť obvykle neopomenuteľné športové aktivity a podujatia,  prípadne pri tých razantnejších ženách už i v ranom štádiu okúsiť aj nefalšovanú atmosféru zaplnených obchodov, zliav a polmaratón nákupov. Aj keď sa bráni, pomaly sa vkráda pocit potreby, ochrany i zodpovednosti. Ba čo viac, do srdca sa tíško rinie závislosť. Na nej, na jej dotykoch, na jej krivkách a úsmevoch, na chvíľach s ňou a bezútešných bez nej. Je len otázkou času kedy príde chvíľa, nie všedná, ale jedinečná, keď muž sa odhodlá zodpovedať nevyslovené otázky ženy. Ak ich zodpovie správne a ona mu vyjde nielen perami, ale i srdcom v ústrety, prvá fáza transformácie bola úspešne dokonaná a blúdiaci dobyvateľ je chytený v pomyselnej pasci ženskej krásky a ľudskej lásky.

Niekedy ťažšie ako milovať  je priznať si, že milujem.

V  momente, keď vloží srdce a oddanosť do ženských dlaní, stanú sa dve veci pre vzťahy muža a ženy prirodzené. Ona sa snaží formovať muža k obrazu svojmu a pripravovať zázemie pre rodinu a deti. Bývať s ňou, to je výzva, ktorú tí odvážnejší ju preskočia, tí rozvážnejší ju podstúpia.  Priamo pred očami ženy má muž možnosť dostáť svojich slov a záväzkov, či boli myslené vážne a či len vlažne, ako dôsledok nadmernej produkcie testosterónu. Zodpovednosť, myslieť a deliť dvomi,  kompromisy či  trpezlivosť sú výzvami, ktoré dostanú zabrať. Aj on sám, keď zistí, že prísť  a odísť nie je to isté, ako s ňou žiť, pri nej zaspávať i sa zobúdzať.

„Kde si bol, kam ideš, to nemyslíš vážne, čo mám robiť ja, mňa tu necháš samú?“, tieto a im podobné otázky vychádzajú z tých istých pier, ktoré boli predtým symbolom zmyselnosti  a teraz sú prísne zovreté, v pozadí tvár akoby vytesaná do kameňa.  V tom momente mu je už jasné, že ho čaká ďalšia dlhá tenisová výmena s neurčitým výsledkom v tie-breaku. Nechať sa okúzliť pôvabom žien, či ich zviesť k hrám dvoch tiel môže byť náročná úloha, avšak tvrdším orieškom je dobýjať vždy tu istú ženu, ktorá pozná vaše prednosti i zadnosti, ktorá už vie, čo sa za tými slovami a zarastenou tvárou skrýva a pred ňou neukryje. Vraj milovať ženu znamená milovať aj jej chyby. Hoc sa v ňom pritrafia pochybnosti, či je to anjel a či čert, či je to osud a či pech, aj tak (ne)trpezlivo čaká, kým odspievajú všetci Superstaristi, alebo hromží na Kordiaka nech sa vráti z Argentíny a môže konečne prepnúť na Ligu majstrov. A  pri x-tej časti zistí, nielen že už je vlastne zvedavý ako to bude pokračovať, ale aj to, že napriek a vďaka tomu všetkému aká je, ju miluje. Každé jej znamienko, kút, úsmev i tie chyby a chybičky. Ďalšia fáza transformácie úspešne dokončená a zmutované gény už zahájili frontálny útok na posledné vzdorujúce ostatky pôvodnej DNA dobyvateľa, vládcu a podmaniteľa, čoskoro už „iba“ muža, partnera a ...

Posledný krok vraj býva najťažší – možno je to tým, že už sme tak blízko, že cítime cieľ a to čo nás láka, nás zároveň aj desí. Čo je však tým posledným krokom?  Už len dospieť k presvedčeniu, že Ona je tá pravá a po jej boku chce a strávi celý život, dá mužovi zabrať. Nehovoriac o procese svadobných príprav a nekonečného množstva valiacich sa otázok, na ktoré sa snaží už v tej dobe prezieravo odpovedať v duchu konštatovania „Nechám to na teba miláčik“. Síce po pár zopakovaniach zistí, že domnelý priaznivý účinok odpovede funguje už ako raketové palivo vzbĺkajúce sa v plameňoch slov a v očiach jeho budúcej manželky, ale to už odpočítavanie do onoho dňa D začalo, tak len dúfa, že tá čierňava sa týmto dňom aj stratí. Alebo by tým posledným krokom mohol byť okamih, keď sa za zvukov svadobného pochodu blíži spanilá biela pani a on každým krokom cíti, ako sa mu skracuje reťaz slobody a jedna  časť z neho vo vnútri z posledných síl kričí: „Nerob to, uteč, všetko stratíš“.  Lež tá druhá, ktorá srdce nosí,  už vie, že tým naopak všetko, čo kedy chcel  a po čom dovtedy túžil, získa. Neuteká, hrdo stojí, v jeho očiach sa v okamihu premieta všetko, čo bolo a s otáznikmi i všetko to, čo môže nasledovať. No  najmä sa v nich odráža odtieň  bieleho závoja, jej zarosených očí  a úsmevu pod ním. Áno. Genetická transformácia ukončená. Kráľ zomrel, nech žije kráľ.

V skutočnosti ten posledný krok už nerobí jeden, ale dvaja a nie je ním svadba,  ale celý život po nej a pred nimi. Všetok čas, nemý svedok minulosti i budúcnosti, na ten si tým vzájomným Áno spravili nárok.  A čoho všetkého budú tie zrnká piesku presýpacích hodín svedkom, koľko z nich sa premárni, koľko sa v lásku pretaví, aký dlhý či pevný to bude krok, to už nemá v rukách muž, ba dokonca ani žena... to už je moc ich dvoch sŕdc, vášne, úsmevov i sĺz.

Nuž, tak funguje genetika v rukách žien – tam kde nestačia fyzikálne zákonitosti, biochemické reakcie či vesmírne sily, tam stačí dotyk ženy na pustom tmavom mieste toho najsilnejšieho svalu človeka. Ona si podmaní srdce, rozum, telo i niekedy sa zdá, že i hviezdy a vesmír sa točia podľa jej pravidiel.  Kým sa však tak stane, veľa vecí sa musí medzi nebom a zemou udiať, veľa náhod, kompromisov, či srdcových a milostných záležitostí stať. Vraj za každým úspešným mužom hľadaj ženu, slovami znalcov vína, žiab i žien:  „Cherchez la femme“. Zrejme je to tak, bez žien by sme boli len dobyvatelia sveta – lež s ňou máme srdce, ktoré môžeme v živote obývať.  A  už jeden malým princom preslávený muž povedal: „Milovať predovšetkým znamená mlčať a počúvať“.

PS: Tak, pred pár dňami sa to stalo... znova o jedného historicky a génmi predurčeného dobyvateľa  menej - zlákal ho pôvab, šarm a srdce jednej nevšednej ženy. Tak Netouškovci, nech ten krok trvá tak dlho, ako sa hviezdy a slnko budú striedať na nebi, nech tá vášeň, čo v srdci je, nezahynie zimou či záplavami, ale sa znovu a znovu každý rok rodí a nech nie sú to Vaše jediné plody...