Zápcha a strava batoľaťa

So synom (19 mesiacov) som bola 5 dní na dovolenke v horách, kde ho pravdepodobne zmenou stravy, na akú je zvyknutý, začala trápiť zápcha – takže celý pobyt sa nedokázal vyprázdniť, problém trval aj dva dni po návrate domov. Po návrate mi naša pediatrička poradila, aby som mu podala glycerínový čapík. Po ňom sa dokázal vyprázdniť, no nasledujúce dva dni sa opäť nedokázal vykakať. Podarilo sa mu to až na tretí deň, ale plakal pri tom, takže to bolo pre neho bolestivé. Ako mu mám upraviť stravu, aby sme predchádzali zápche?
 
Zmena prostredia a zloženia stravy, znížený príjem tekutín a pozmenený denný režim môžu viesť k problémom s vyprázdňovaním stolice nielen u dospelých, ale i u detí. Zápcha čiže obstipácia sa definuje podľa frekvencie stolíc (intervaly medzi jednotlivými stolicami). V klinickej praxi je vhodné pre deti nad jeden rok považovať za fyziologické aspoň 3 vyprázdnenia za týždeň. Orientačne platí, že dojčatá vo veku od 6  do 12 mesiacov majú stolicu 1 raz za 6 až 33 hodín, deti vo veku od 1 do 3 rokov raz za 8 až 42 hodín a deti nad 3 roky majú mať stolicu raz za 12 až 42 hodín.

Ďalej k definícii zápchy musíme u stolice poznať priebeh defekačného reflexu (nenamáhavé alebo namáhavé vyprázdňovanie stolice),  konzistenciu stolice  (vodnatá, riedka, hustá, tvrdá) a tvar (formovaná, tužkovitá, v kúskoch).

Vyprázdňovanie, teda prirodzený defekačný reflex je u dojčiat reflex nepodmienený (prebieha samovoľne), riadený centrom v sakrálnej (krížovej) mieche. U detí od druhého roku života preberá kontrolu defekačného reflexu mozgová kôra a dieťa ho začína „ovládať.“  Zdravé dieťa má stolicu 1 – 2-krát denne, časť detí môže mať stolicu obdeň.

Zápchu (obstipáciu) definujeme i ako opakovanú defekáciu – vyprázdňovanie nápadne tvrdej alebo hustej, formovanej alebo kúskovitej stolice v predĺžených intervaloch, obvykle dlhších viac ako 72 hodín. U starších detí rozlišujeme zápchu akútnu, ktorá môže vzniknúť v priebehu niekoľkých hodín, trvá niekoľko dní či týždňov. Ak trvá zápcha dlhšie ako 3 mesiace, ide o chronickú zápchu. Prechodne, to znamená v určitom kratšom časovom úseku, trpí na zápchu 10 – 15 % detí. Avšak u mnohých ide o poruchu dlhodobú.

Príčiny zápchy rozdeľujeme do 4 základných skupín: 1. psychogénne a reflexné príčiny, 2. choroby čreva (vrodené vývojové chyby,  trhlinky a prasklinky v oblasti konečníka, zápaly, alergia na bielkovinu kravského mlieka alebo na lepok – celiakia, prekážky z okolia v dutine brušnej…), 3. endokrinné a metabolické choroby (dehydratácia – odvodnenie, ochorenie štítnej žľazy, obličiek, poruchy metabolizmu minerálov, cystická fibróza, rachitída, chudokrvnosť, lieky – antiepileptiká, antihistaminiká, antacída, anticholinergiká…), 4. neurologické príčiny (vrodené vývojové chyby chrbtice a miechy, detská mozgová obrna…).           

Preto ak dieťatko trpí na zápchu, rodičia musia vždy vyhľadať lekársku pomoc, pretože zápcha môže byť príznakom –  symptómom celého radu ochorení.

Na rozdiel od dospelých, až 90 % zápchy v detskom veku má funkčný a reflexný pôvod (1. skupina). Sem by som zaradila i problémy s vyprázdňovaním u vášho synčeka.
a) Napríklad pri nechutenstve, hladovaní, vracaní, prevahe cukrov v strave, pri nedostatku zbytkovej stravy, pri nadmernom prívode bielkovín, používaní laxatív, po hnačkách nedochádza k dostatočnej tvorbe stolice, konečník sa dostatočne nenapĺňa, čím sa potláča a oslabuje defekačný reflex a dochádza k poruche funkcie vyprázdňovania.
b) Na základe psychických príčin, ako je stres, citové napätie, neuróza, nevhodný denný režim (nedostatok pohybu, sústredenie sa pri pozeraní televízie, videa a pri hre s počítačom) a  s nedostatok času na vyprázdňovanie, tiež dochádza k potláčaniu defekačného reflexu a následnej zápche. V cudzom prostredí, ako je škôlka, škola či nemocnica, pri zmene bydliska a prostredia sa tiež dieťa bojí vypýtať na záchod, respektíve mu vadia cudzí ľudia, zápach a iné faktory. Preto zadržiava stolicu, potláča defekačný reflex a následkom je zápcha.

Vzniká určitý začarovaný kruh. Pretože stolica je tuhá, tvrdá, objemná „zapečená“, dieťa ju ťažko a bolestivo vytláča, preto má následne strach a začne stolicu reflexne zadržovať, odmieta „kakať“.

Mamičky či rodičia si často neuvedomujú svoj podiel viny na psychologických a reflexných príčinách zápchy u svojich detí. Tak ako to v živote vidíme, každé dieťatko je  osobnosťou s inými vlastnosťami a schopnosťami v danom vekovom období, a tak je to i v prípade psychickej a neurologickej zrelosti chodiť na nočník. Mamičky sa niekedy zbytočne „pretekajú“ v učení dieťatka na nočník v čase, kedy nie je na to dostatočne zrelé. Následkom je strach a odpor. Poznáme viaceré formy nenáležitého nútenia dieťatka ku „kakaniu“ a stretávame sa s nimi pomerne často. Napríklad rodič nedovolí dieťaťu opustiť nočník, kým sa nevykaká. Následkom je stres a strach z neúspechu. Nesmieme tiež zabúdať, že v období medzi druhým a tretím rokom sa u detí prejavujú prvé príznaky vzdoru voči rodičom. Dieťa tak reflexným zadržovaním stolice „trestá“ svojich najbližších. Rozhodne je veľkou chybou dieťa strašiť, prípadne trestať za to, ak sa „nevykaká na povel“.

Liečba zápchy je komplexná. Základným princípom je rozpoznanie a odstránenie možných vonkajších a vnútorných príčin (skupina 2 až 4), ale aj úprava  súčasných alebo nadstavbových psychologických činiteľov. Rovnako dôležitá je i symptomatická liečba. U funkčnej a reflexnej zápchy v prvom rade upravíme životosprávu dieťaťa. Musí mať dostatočnú telesnú aktivitu, pohyb na čerstvom vzduchu, treba striedať pohyb s odpočinkom, mať pravidelný čas na povinnosti, hru, voľný čas a jedlo!
 
Každý rodič sa musí dobre zamyslieť a sám skúsiť nájsť a odstrániť psychologické a reflexné príčiny zápchy u svojho dieťatka. Pretože podstatnú úlohu v „psychoterapii“ zohrávajú rodičia. Snahou je i obnovenie pravidelného rytmu vyprázdňovania tak, že dieťa by malo mať vyhradený čas na pravidelné vyprázdňovanie, rozhodne v tú istú dennú hodinu, kedy sa nemá rozptyľovať  inými činnosťami – hračky, knižky... Rodičia si majú vybrať takú dennú hodinu, kedy majú na dieťa dostatok času. Je iné, ak je mamička s dieťaťom doma, má čas sa mu venovať ráno. V inej rodine sú rána časovo náročné, ide sa do škôlky... Tu nie je dostatok času na nácvik „kakania“. Preto treba zvoliť podvečer. Ideálna je teplá miestnosť.

K úprave životosprávy patrí i diéta. Tá má obsahovať predovšetkým dostatok tekutín s prihliadnutím na vek dieťaťa a na zvýšenú telesnú aktivitu a okolitú teplotu najmä v horúcich letných dňoch. Taktiež dostatok potravín so zvýšeným obsahom nestráviteľných zvyškov – vlákniny. Vlákniny sú nestráviteľné časti potravín, ktoré zväčšujú objem stolice. Dieťa však má mať príklad v stravovacích návykoch v rodine, ktorá sa má dieťaťu prispôsobiť a ísť príkladom v odporúčanej pestrosti stravy a náležitej diéte.

Vlákniny poznáme dvojaké, a to rozpustné vo vode, ktoré viažu vodu a zmäkčujú stolicu. Sú osobitne vhodné k liečbe tvrdej stolice, lebo jej zmäkčením nie je vyprázdňovanie pre dieťa také bolestivé. Vlákniny vo vode rozpustné sú pektín, mucilagén a guma. Okrem toho majú vplyv na črevnú motilitu, ktorú pri zápche zrýchľujú (a pri hnačke spomaľujú). Majú i pozitívny vplyv na metabolizmus cholesterolu, tak že vedú k jeho celkovému zníženiu a úprave jeho frakcíí, takže sa im pripisuje protisklerotický účinok.      
Pektín sa nachádza napríklad v jablkách, slivkách, pomarančoch a sušenom ovocí. Mucilagén obsahujú napríklad obaly semien a morské riasy. Guma sa nachádza v strukovinách (fazuľa, fazuľové struky, hrach) a ovsených vločkách.

Vlákniny nerozpustné vo vode tiež zväčšujú objem stolice a urýchľujú črevnú motilitu, nemajú však vplyv na hladinu a zloženie cholesterolu. Vlákniny vo vode nerozpustné, to je celulóza, ktorú nachádzame hlavne v otrubách a ovocných šupkách. Ďalej to je hemicelulóza, ktorej je najviac taktiež v otrubách a celých zrnách. Treťou vlákninou vo vode nerozpustnou je lignín, ktorého najviac obsahujú otruby, obilie a zemiaky.

Vhodný výber potravín vysokozvyškovej stravy treba prispôsobiť veku dieťaťa. V jedálničku je potrebné nahradiť pečivo z bielej múky za celozrnné pečivo (grahamové, sójové, kukuričný chlieb, čierny chlieb…). Taktiež treba zaradiť do stravy celozrnnú múku, celozrnnú ryžu a celozrnné cestoviny, strukoviny, orechy, semená (sezam), mak a huby.

V strave našich detí často chýba dostatok surového ovocia a čerstvej zeleniny, prípadne vhodne pripravenej na pare. Máme na mysli rôzne surové zeleninové šaláty, obsahujúce okrem iného i zelerovú vňať, papriku, paradajky, hlávkový šalát a z koreňovej zeleniny surovú mrkvu, udusený či uvarený petržlen, kaleráb, ale i upravenú brokolicu, kapustu, kel a špenát. Ovocie naučíme dieťa jesť v surovom stave aj so šupkou a zrniečkami (jablko, banán, slivky, čerešne, ríbezle…). Mierne preháňajúci prirodzený účinok majú i figy, grepy, marhule, hrušky a sušené ovocie.

Deťom odporúčame ráno asi 1/2 hodiny pred raňajkami vypiť vodu alebo ovocnú šťavu, prípadne zjesť kompót. V detskom jedálničku tiež nemá chýbať kyslé mlieko, jogurty, cmar a kefír, ktoré stimulujú pohyb tráviaceho traktu a tým pomáhajú vyprázdňovaniu.

Najkoncentrovanejším zdrojom vlákniny sú otruby (30 gramov otrúb v dennej dávke zvýši váhu stolice o 60 %). Môžeme ich pridať do polievok, mlieka či jogurtov. V strave teba rozhodne obmedziť potraviny s obstipačným účinkom – čokoláda, kakao, sladkosti, čierny čaj, korenie. Deťom radšej doprajeme müsli tyčinky. Aj časť sladkého mlieka, ako sme spomenuli, treba nahradiť kyslomliečnymi produktmi. Do jedálnička zaradíme i tzv. funkčné potraviny s obsahom probiotík a prebiotík.

U vášho synčeka ide určite iba o prechodný „dovolenkový“ problém, avšak veľmi správne ste postupovali. Jednak ste včas  navštívili pediatričku, a jednak sa zaujímate o predchádzanie zápche, čo je vždy lepšie, ako ju zanedbať a poprípade riešiť jej následky.