Máme právo vychovávať cudzie deti?

Môžeme deťom, ktoré nie sú naše vlastné, diktovať, čo majú robiť? Smieme im ukázať hranice alebo ich dokonca trestať? Mnohí rodičia si kladú tieto otázky najneskôr vtedy, keď si deti začnú vodiť domov kamarátov.

Človek by chcel, aby sa malí hostia cítili dobre, nechce vystupovať príliš prísne – ale niekedy zájde vyvádzanie a vrieskanie, neporiadok alebo nároky detí príliš ďaleko – čo vtedy robiť?

Mnohí rodičia sa vyhnú týmto problémom tým, že jednoducho nepovolia detské návštevy –spôsobia tak ale smútok v detskej duši. A pritom zaobchádzanie s cudzími deťmi nemusí byť vôbec ťažké. Samozrejme, že neexistuje len jedna správna cesta, ako sa pritom k deťom správať, lebo tak ako sú rozdielne deti na návšteve, taký rozdielny musí byť aj prístup k nim – či už opatrný a jemný alebo rozhodný a jednoznačný.

V princípe by malo ale platiť nasledovné: pre malých hostí platia tie isté pravidlá a hranice ako pre naše vlastné deti. A čím jednoznačnejšie ich sprostredkujete, tým jasnejšia bude pre malých návštevníkov orientácia u vás doma. Či už vyzutie topánok vo vnútri, futbal len vonku, obývačka ako tabu-zóna, krik a hluk len do určitej únosnej miery, žiadne vulgarizmy – to, čo vy považujete za pravidlá, by malo dieťa, ktoré je na návšteve, vedieť. Ak sú tieto pravidlá iné ako u nich doma, musí sa naučiť ich rešpektovať.

Sociálni pedagógovia konštatujú, že spoznávanie a rešpektovanie cudzích hraníc patrí k socializácii a je nevyhnutnou sociálnou kompetenciou. Vy ako rodičia teda nemusíte mať zlé svedomie, ak deťom na návšteve pripomeniete príležitostne, aké „pravidlá hry“ máte u vás zavedené.

Aby sme však boli dôslední, treba spomenúť ešte jednu stránku: Malí hostia majú ako návšteva určitý „bonus“. Sú zvyknutí na iné spôsoby správania a sú na ne nastavení. Niektoré veci u nich doma sa vám môžu zdať divné, niektoré z ich pravidiel zasa celkom rozumné. A určite to netreba s výchovou cudzích detí preháňať, ale snažiť sa o vzájomné porozumenie všetkých. To znamená, že z vašej strany sa očakáva i trochu tolerancie. A možnosť ponúknuť alternatívy, ak deti nezvládajú „byť poslušnými“. Ak sú napríklad pri hrách vo vnútri príliš divoké, vezmite ich alebo pošlite hrať sa von, ak sa nevedia dohodnúť pri písaní domácich úloh, rozdeľte ich na túto chvíľu, namiesto televízora alebo počítača navrhnite kreatívne hry a pod.