Banány – sú naozaj vhodné?

Banán síce zaraďujeme medzi tropické ovocie, no je jedným z najznámejších a najrozšírenejších ovocí i u nás. Jeho obrovská výhoda spočíva v jeho pohodlnej konzumácii a deťom vyhovujúcej chuti. Často sa o ňom vraví tiež ako o „zdravej pochúťke“ dodávajúcej okamžitú energiu, pretože je tvorený hlavne jednoduchými cukrami. A aj keď má jednu z najvyšších kalorických hodnôt z ovocia, pre jeho blahodarné účinky na nervovú sústavu je podľa niektorých autorov až hriech ho deťom nedať a nevidia dôvod, prečo im banán odopierať.

Iba pre zaujímavosť – o banánoch sa prvý raz zmieňujú budhistické texty v roku 600 pred n. l. Prvý skutočný banánový sad bol popísaný v Číne okolo roku 200. Okolo roku 650 islamskí dobyvatelia doviezli banány do Palestíny. Arabskí kupci potom rozšírili banány po väčšine územia Afriky. V roku 1502 portugalskí kolonialisti vybudovali prvé banánové sady v Karibiku a v Strednej Amerike.

Energetická hodnota 100 g surového banánu je okolo 90 kcal (380 kJ). Tvorí ho 22,84 g sacharidov (z toho jednoduché cukry 12,23 g), 0,33 g tuku, 1 g bielkovín a 2,6 g vlákniny.

Banány obsahujú mnoho látok, ktoré sú užitočné pre viacej systémov nášho tela. Ako sme už spomenuli,  blahodarne pôsobia na mozog a nervovú sústavu, ale i na svalovú sústavu, tráviaci systém a v neposlednom rade sa diskutuje o ich pozitívnych vplyvoch pri prevencii cievnych mozgových príhod. Banány sa odporúčajú predovšetkým pre deti i dospelých so zažívacími ťažkosťami, keď banán „funguje“ ako balzam, pretože má „upokojujúce“ účinky. Banány pôsobia tiež ako prirodzené antacídum (látka proti kyslosti). V banánoch nájdeme predovšetkým vitamíny skupiny B, tiež vitamín A a z minerálnych látok veľmi dôležitý horčík, vápnik a fosfor. Najviac je cenený u banánov vysoký obsah draslíka, ktorý má vplyv okrem iného na normalizáciu krvného tlaku. Ba čo viac, v banáne je aminokyselina tryptofán, ktorú organizmus ďalej spracováva na serotonín. Ten je „zodpovedný“ za dobrú náladu, pocit spokojnosti.

Zrelé banány sú veľmi ľahko stráviteľné a alergiu vyvolávajú veľmi zriedkavo. A ako ich uschovať? Vôňa, chuť ako i konzistencia plodov je významne ovplyvnená teplotou, pri ktorej dozrievajú. Pri nízkych teplotách šednú a kazia sa. Banány, ktoré sa k nám dovážajú, sú zbierané zelené, takže dozrievajú počas dopravy. Pre dozrievanie banánov platí, že teplota okolia nemá klesnúť pod 13,5 °C, inak sa zastavuje ich dozrievanie a ich kvalita klesá.  Preto sa tiež neodporúča uskladňovať banány do chladničky, pretože ich chuť tým značne utrpí. Keď ich nedostaneme úplne zrelé ani v obchode, je potrebné nechať ich pri izbovej  teplote dozrieť. Na okamžitú konzumáciu sú najvhodnejšie žlté, iba s malými tmavými bodkami.

Potravinová alergia je len istou (menšou) časťou väčšej skupiny klinických prejavov, ktoré nazývame nežiaduce potravinové reakcie. Potravinovou alergiou sprostredkovanou IgE trpí približne  6 – 8 % detí a 1 – 2 %  dospelých. Najvyšší výskyt u detí pozorujeme vo veku  medzi 1,5 až 3 rokmi (25 %  všetkých potravinových reakcií).

Klinickými príznakmi zo strany zažívacieho systému sú: nechutenstvo, vracanie, hnačka, neprospievanie, bolesti bruška, pálenie žáhy, afty a mapovitý jazyk. Patrí sem i orálny alergický syndróm, ktorý vzniká po požití čerstvého ovocia, korenín, orechov. Prejaví sa svrbením pier, dutiny ústnej a hrdla, tiež opuchom a začervenaním okolo pier.
Alergia na potraviny sa však môže prejaviť aj zo strany dýchacieho systému (kýchanie, nádcha, sťažené dýchanie až astmatický záchvat). Kožné prejavy potravinovej alergie sú tiež pestré (rôzne výsevy, začervenania, svrbenie, ekzém).

Najohrozujúcejšou situáciou je anafylaktická reakcia. Ide o búrlivý prejav alergie pod obrazom svrbenia kože a slizníc, ich opuchom a začervenaním. Taktiež sťaženým dýchaním, pocitom tepla, poklesom krvného tlaku a šokovým stavom. Anafylaktická reakcia býva spomínaná častejšie i s fyzickou záťažou – anafylaxia indukovaná fyzickou aktivitou. Postihnutý skonzumuje alergén a námaha, najčastejšie v chladnom a vlhkom alebo veľmi teplom a vlhkom prostredí, spustí anafylaktickú reakciu. Typické je, že zjedenie potraviny bez následnej fyzickej záťaže nespôsobí žiadne ťažkosti.

Menej známymi prejavmi potravinovej alergie detí sú poruchy spánku, celkový nepokoj (hyperkinetický syndróm), bolesti hlavy, migréna, ochorenie pohybového aparátu (juvenilná a reumatoidná artritída) a močovopohlavného systému.

S alergiou na banán sa stretávame pomerne veľmi zriedkavo. Môže sa vyskytnúť u pacientov s peľovou alergiou (palina, breza, jelša, ambrózia, lieska), kde dochádza k tzv. skríženej reakcii. Druhou, viac ohrozenou skupinou sú pacienti s alergiou na latex, u ktorých býva skrížená reakcia na banány, avokádo, kiwi, gaštany, papáju, figy, ďatle, ananás, grep, a dokonca i melón a broskyne. Banán má údajne 2 alergény s veľkosťou 32 a 34 kilodaltonov, ktoré sú zodpovedné za alergické prejavy.

Ak dodržíte základné odporúčania, ako je výhradné dojčenie počas prvých 6 mesiacov života s postupným zavádzaním príkrmov, a nemáte alergickú rodinnú anamnézu, v súčasnosti by som banán vášmu dieťatku dopriala. Ak však predsa máte strach, môžete počkať i do 1. roku života.