Pomoc, máme reflux!

Veľa rodičov niekoľko dní (týždňov) po tom, ako si donesú svoje novorodeniatko z pôrodnice domov, zažíva krušné chvíle. Dieťa často plače, je nespokojné, grcká. Veľmi veľa rodičov tento stav pripisuje zlej kvalite materského mlieka alebo jeho nedostatku. Majú skrátka pocit, že keď dieťa plače, je hladné. V posledných rokoch je pomerne bežnou príčinou takéhoto správania u bábätka reflux. Čo to je, ako to rodičia môžu „diagnostikovať“ a ako sa s ním dá fungovať, sa pokúsime zhrnúť v nasledujúcich riadkoch.

Čo to ten reflux je?
Zjednodušene povedané – gastroezofageálny reflux (GER) je spôsobený samovoľným, opakovaným návratom obsahu žalúdka späť do pažeráka, a niekedy až do úst. Spôsobuje to nedokončený vývoj funkčného zvierača medzi pažerákom a žalúdkom, ktorý sa vyvíja až do prvého roku života. Pokiaľ dieťa nemá iné problémy, napriek častejšiemu grckaniu dobre prospieva, hovoríme iba o refluxe a stav nevyžaduje liečbu.

Avšak, za istých okolností,  prítomnosť kyslého žalúdočného obsahu môže vyvolať zmeny na sliznici pažeráka a aj mimo-pažerákové problémy. Vtedy hovoríme o refluxovej chorobe. Je to ochorenie spôsobené patologickým (chorobným) gastroezofágovým refluxom. Vznik príznakov závisí od množstva a zloženia vracajúceho sa obsahu a dĺžky jeho pôsobenia na sliznicu pažeráka. Detí s refluxovou chorobu je veľmi málo a môžu mať problém s prospievaním.

Reflux u detí do jedného roku je bežný jav. Napriek tomu, že niektoré (a tým pádom aj rodičia) sa potrápia intenzívnejšie a dlhšie, netreba robiť paniku a treba vedieť, že je to v podstate normálne. Od narodenia do 3. mesiaca života sa reflux objaví asi u 50 % detí. Postupom veku sa stav upravuje a v jednom roku života pretrváva asi len u 1 z 300 detí. Častejšie sa objavuje u predčasne narodených, nezrelých detí. Príznaky objavujúce sa po 18. mesiaci života možno považovať za vrodené – patologické.

Faktormi, ktoré podporujú rozvinutie refluxu, sú napríklad dedičnosť (prítomnosť GER u  súrodencov, rodičov), nízka pôrodná hmotnosť, neurologické ochorenia a poruchy svalového napätia, chronické ochorenia dýchacích ciest, zvýšený vnútrobrušný tlak, nevyzretá koordinácia satia a hltania. Zhoršenie stavu nastáva pri viróze alebo pri prerezávaní zubov.

Problém dnešnej doby?
Prečo sa reflux objavuje najmä v posledných rokoch? Nepoznali ho vari naše mamy a staré mamy? Prečo máme teraz pocit, že každé druhé dieťa sa trápi s týmto problémom? Nuž – mám na to vlastné vysvetlenie: Príčin je zrejme viac, no pravdou je, že lekárska veda pokročila, zdravotnícka starostlivosť je dôkladnejšia – zachytáva oveľa viac vecí už pri malých náznakoch, máme veľa prístrojov, ktoré k tejto diagnostike napomáhajú. Pred 20 – 30 rokmi neboli ultrazvuky a jednoducho sa tento problém nediagnostikoval. Deti grckali a potom prestali, „vyrástli z toho“. Matky to zrejme skôr brali ako fakt a neriešili to (príliš) ako PROBLÉM.

Ďalším dôvodom, ktorý zvýšený výskyt refluxu môže ovplyvňovať, je priebeh tehotenstva a vedenie pôrodu. Súčasné rodičky sú druhou – treťou generáciou, v ktorej je tehotenstvo „masívne zachraňované“. Zase sme pri pokroku medicíny, ktorý je na jednej strane skvelý a vďaka nemu vieme zvládnuť mnohé krízové situácie. No na druhej strane medikácia počas tehotenstva a rôzne zásahy do prirodzeného priebehu pôrodu môžu ovplyvniť zdravotný stav dieťatka a jeho adaptáciu na život mimo maternice.

Tretí fakt, ktorý vnímam veľmi intenzívne, je intenzívna reklama firiem, ktoré vyrábajú umelé mlieka. Na trhu ich je veľmi veľa, okrem iných aj špeciálne antirefluxné. Reklama môže zvádzať k riešeniu „z kratšej cesty“. Vyriešte svoj problém – dajte dieťaťu mlieko, ktoré ho nebude trápiť! Pravdou je, že v antirefluxných mliekach je obsiahnutá zahusťujúca zložka, ktorá udrží obsah v žalúdku. Niektoré deti po podaní umelého mlieka prestanú grckať a rodičia sa potešia, že je „konečne pokoj“. Iné sa vďaka tomu potýkajú so zápchou, zahlienením a prípadnou alergiou.

Veľmi dôležité pri hľadaní príčin zvýšeného výskytu refluxu je polohovanie bábätka. Čerstvé mamičky sa obávajú dávať deti na bruško, pretože sa veľa hovorí o súvislosti s touto polohou a SIDS (syndróm náhleho úmrtia novorodencov). Áno, deti by sme nemali dávať spať na bruško. Ale počas dňa by malo byť dieťatko v polohe na brušku niekoľkokrát. Jednak v tejto polohe spevňuje šijové svalstvo, učí sa postupne držať hlavičku, a v súvislosti s refluxom je dôležité to, že pri pobyte na brušku si tonizuje (posilňuje) brušné svalstvo. Takže jeho tráviaci trakt je potom schopný lepšie pracovať aj s potravou, ktorá sa vráti zo žalúdka.

Príznaky, diagnostika
Väčšina dojčiat občas po jedle grcká. Niektoré grckajú často, po každom dojčení, ale je to malý objem (jedna čajová lyžička – skúste to doma, rozlejte jednu čajovú lyžičku vody, aby ste mali predstavu, aký je to objem tekutiny, prípadne aký veľký fľak vám po nej ostane). Je to iba také, ako hovoria Česi, „ublinknutí“. Na odgrgnutie si dieťa môže vyžadovať dlhší čas – do 30 minút.

Deti s refluxom sa často javia ako nespokojné, plačlivé, najmä ak sú hneď po dojčení uložené do vodorovnej polohy. Zhruba o 10-15 minút môže nastať takáto plačlivá reakcia a dieťa zvyčajne po zodvihnutí na ruky reaguje tak, že sa upokojí. Ľudovo povedané – pokiaľ dieťa po dojčení uložíte do vodorovnej polohy, potrava sa mu vracia zo žalúdka do pažeráka, môže ho to obťažovať, ako keď nás páli záha. Po zodvihnutí na ruky sa zase potrava vracia späť do žalúdka a pocit nespokojnosti odoznieva.

Veľa mamičiek v takejto situácii váha, či dieťa neplače od hladu a pre istotu ho znova po krátkom čase od predošlého dojčenia prikladá na prsník. Keď sa potom dieťa ocitá kvôli „domnelému hladu“ na prsníku každých 30 minút, veľa žien zhodnotí, že majú málo mlieka a predčasne pristúpia k zavedeniu umelej stravy. Toto je však mylný postup. Takéto deti skôr trpia prejedenosťou, než nedostatkom materského mlieka.

Má naozaj reflux? 
Čo teda treba robiť, aby ste vedeli, odkiaľ vietor veje a v čom hľadať problém?
Jednoduchá domáca diferenciálna diagnostika: Samozrejme, vždy treba mať istotu, že dieťa dobre saje a prísun materského mlieka je dostatočný. Na to nám poslúži sledovanie pomočených plienok (6 za 24 hodín) a vzhľadu stolice (žltá, žltohnedá, ako praženica).  Pokiaľ máme istotu, že tento faktor je v poriadku a vieme, že dieťa síce grcká často, ale vždy je to mini objem, musíme skúšať tzv. režimové opatrenia.

Keď máme opakovanú skúsenosť, že plačlivé dieťa po zodvihnutí na ruky stíchne, netreba podliehať mýtom o tom, že dieťa nás chce terorizovať, a keď ho budeme nosiť na rukách, tak nám z nich nezlezie do 10 rokov. Možno je to dieťa s refluxom, ktoré potrebuje po dojčení tráviť dlhší čas vo zvislej polohe, aby sa mu mliečko usadilo v žalúdku. Toto môže znamenať, že dieťa treba nosiť niekedy i 30 – 40 minút. Nemusí ho nosiť mama, vždy treba hľadať ruky, ktoré sú ešte k dispozícii, alebo si treba zabezpečiť nejaký nosič – napr. baby šatku alebo baby vak.

Pokiaľ nebude postačovať „domáca“ diagnostika, v rámci tej medicínskej môžete absolvovať USG vyšetrenie, ktoré je na bežnú diagnostiku u nekomplikovaných stavov postačujúce. Ďalším vyšetrením (pre komplikovanejšie prípady) je 24-hodinová pH-metria, pri ktorej sa meria kyslosť prostredia v pažeráku a podľa toho sa hodnotí prítomnosť žalúdočného obsahu. Ide o invazívnejšie vyšetrenie, dieťa musí mať zavedenú sondu do pažeráka celých 24 hodín a vyžaduje si jeho hospitalizáciu. O potrebe vyšetrení rozhodne vždy pediater s ohľadom na stav a vek dieťaťa.

Príznaky refluxu u dojčiat

• vracanie po jedle • pálenie záhy, plynatosť, bolesť bruška • podráždenosť dieťaťa • zakuckávanie sa pri dojčení, odťahovanie sa od prsníka • neprospievanie (refluxová choroba) • opakované zápaly priedušiek a pľúc (najmä staršie deti)

Tieto príznaky sa zvyčajne nevyskytujú všetky naraz u jedného dieťaťa.

Život s refluxovým dieťaťom
Pre niektorých možno trocha náročnejší, pre iných veľmi málo odlišný od života s bežným dojčaťom. Možno budete trochu viac prať – lebo vaše dieťatko bude mať vďaka grckaniu väčšiu spotrebu oblečenia. Možno budete príliš unavení z častého a dlhého nosenia svojho potomka. Ako som spomenula vyššie – pokiaľ viete, že práve nosenie robí vášmu bábätku dobre, treba len nájsť spôsob, ako mu to dopriať a zároveň mať aspoň na nejaký čas voľné ruky a neprísť o chrbát. Čo sa týka liečby refluxu, pri miernych stavoch sa jedná len o konzervatívnu liečbu – teda režimové a diétne opatrenia. 

Režimové opatrenia zahŕňajú zvýšenú polohu všade tam, kde dieťa spí alebo sa hrá počas bdenia. Vhodná poloha v spánku je na chrbátiku, podložka by mala zvierať  30 – 40-stupňový uhol s vodorovnou rovinou. U detí nad 1 rok je odporúčaná poloha na ľavom boku s mierne zvýšenou polohou hlavičky. Ak je dieťa v postieľke, treba podložiť matrac (alebo nožičky postele), nie hlavičku dieťaťa. Pod matrac môžete dať vankúš alebo poskladanú deku. Počas bdenia zabezpečíte zvýšenú polohu napr. v polohovacom ležadle (len na nevyhnutne potrebný čas, nie na celý deň!!!), na vankúši položenom na podložke – dieťa je na ňom položené od pása nahor, opäť – nielen pod hlavu! Alebo nosením v šatke či inom nosiči (moja skúsenosť je taká, že matky, ktoré sú viac „nosivé“ na základe svojho presvedčenia, ohlasujú problém s refluxom menej často). Dobrá poloha pri nosení bábätka je tzv. tigrík – keď dieťa leží na predlaktí dospelej osoby tváričkou smerom dole.

Diétne opatrenia sú o zahustení stravy. Aj keď dieťa výlučne dojčíte, môžete mu niekoľko minút pred kŕmením podať prípravok na zahustenie stravy. U nás je k dispozícii prípravok zo svätojánskeho chleba Nutriton (voľnopredajný v lekárni). Deti s refluxom treba kŕmiť častejšie a v malých množstvách. Je potrebné dbať na odgrgnutie a na šetrnú manipuláciu s dieťaťom po jedle. Bábätká môžu vyžadovať odgrgnutie aj niekoľkokrát počas jedného dojčenia, po 2-3 minútach. Zvyčajne to zistíte podľa toho, že dieťatko počas pitia plače, odvracia sa alebo „jeduje“ na prsníku. (Takáto reakcia môže mať však aj iné príčiny: mliečko tečie pomaly alebo naopak – prirýchlo).

Ďalším prípravkom, ktorý sa objavil v nedávanej dobe, je Gastrotuss, ktorý sa podáva deťom po dojčení. Jeho úlohou je urobiť na povrchu žalúdka akoby gélovú zátku, ktorá zabráni návratu obsahu stravy späť do pažeráka.

Chirurgická alebo farmakologická liečba nastupuje len vo výnimočných prípadoch a musí o nej rozhodnúť detský gastroenterológ.