Urob to teraz a rýchlo!

„Ponáhľaj sa už!“ Ako často poviete počas dňa túto vetu?

Konať rýchlo – to je tlak, ktorému sme dnes vystavení všetci. Zvyšovaním efektivity sa snažia mnohé podniky vyriešiť svoje problémy. Táto snaha ovplyvňuje náš aj spoločenský život a zasahuje i do oblastí, o ktorých si myslíme, že tam nemá čo hľadať, napr. do rodiny. Rodina je tiež akýmsi malým podnikom, ktorý musí fungovať. Rodina nám má v prvom rade dávať pocit bezpečia. Ale tento pocit ešte nenavarí obed, nevyperie špinavú bielizeň... Ako zvládnuť chod domácnosti, a pritom viesť šťastný rodinný život?

O rozdielnom vnímaní času detí a dospelých

Naše zmyslové orgány dokážu vidieť, počuť, voňať, hmatať. Len ubehnutý čas cítiť nemožno. Vnútorné hodiny, ktorými odhadujeme, ako plynie čas, sa vytvárajú už v priebehu
detstva. Až v školskom veku dieťa pochopí, že zvyšok sveta má svoj chod aj mimo jeho existencie. Autobus nebude s odchodom čakať dovtedy, kým si zaviaže šnúrky na topánkach.

Vedieť vtesnať naše činnosti do akcií prebiehajúcich často súbežne a trvajúcich rôzny čas – je veľké umenie. Aj my dospelí to zvládame rôzne. Sú ľudia, ktorí so svojím časom vychádzajú dobre. A sú i takí, ktorí si naplánujú viac vecí, ako zvládajú a stále sa niekam ponáhľajú. Rodinu tvoria samostatné indivíduá, z ktorých každý ma tie svoje vnútorné hodiny. Väčšinou tento scenár vyzerá takto: Mama je vždy presná, koná plánovito. Otec je skôr spontánny a mnohé veci vybaví až na poslednú chvíľu. Malé dieťa, ktoré si každé ráno myslí, že svet pozostáva z müsli taniera a kakaa, ktorým sa tak nádherne dajú robiť cestičky pomedzi ovsené vločky. Školák, ktorého pri rannom balení do školy napadne, že si ešte musí zopakovať násobilku, pretože dnes píšu z matematiky písomku. Tínedžer, ktorý sa o siedmej večer opýta otca, či ho nezavezie ku kamarátovi, pretože sa tam koná mejdan.

Aké je riešenie?

 Meškáte, čas vás súri a deti sú ako lekvár? Nenúťte ich k náhlivosti. Podnieťte ich skôr k malým pretekom: „Kto si obuje topánky rýchlejšie – ja alebo ty?“ Ich tempo máte pod kontrolou a môžete sa ponáhľať naraz.
 Pri stanovení povinností neudávajte deťom abstraktné časové údaje. S udaním času použite určité znaky. Napr. Keď zazvonia zvony, prídeš domov. Keď zazvoní budík, začneš si písať domáce úlohy. Keď príde domov ocko, vynesieš kôš.
 Neočakávajte od detí, že splnia všetky úlohy, ktoré ste im na začiatku dňa zadali. Počas dňa im ich priateľsky pripomínajte. Pokiaľ nebudete nadávať, pretože dieťa samo od seba nemyslelo na povinnosti, určite vám takéto pripomenutie nebude mať za zlé.
 Nezlostite sa, keď dieťa počas hry a zábavy zabudne na čas. Ak je pre vás dôležité, aby včas skončilo hru, spojte koniec hry s určitým znakmi či symbolom (ako v bode 2).

Ako to zas u teba vyzerá?! O zmysle pre poriadok u detí a mládeže

Upratovanie je strašiakom takmer vo všetkých rodinách. Deti majú odlišné predstavy o poriadku ako dospelí. Ak vôbec nejaké majú. Už od svojho príchodu na svet sa musia veľa učiť. Do svojej malej hlavičky si ukladajú všetko, s čím sa stretnú – stoličky stoja pri stole, jedlo sa kladie na tanier, cez telefón sa dá rozprávať s babkou... Upratovanie predstavuje pre dieťa oblasť, ktorej pravidlá si nevytvára samo. Je pre neho ťažké nielen ich prijať, ale aj sa podľa nich riadiť. Napriek tomu pri jednej jedinej činnosti majú priam neuveriteľný poriadok – pri hre. V domčeku pre bábiky je všetko na svojom mieste, na koberci vytvoria gazdovský dvor, kde má každé zvieratko alebo traktor svoje miesto. A zrazu od nich rodič chce, aby premenil tento svoj poriadok na abstraktný, taký, ktorý navyše vymyslel niekto iný.

Upratovanie znamená pre deti veľkú námahu, pretože ide o duševný akt, aj keď sa pri prenášaní a ukladaní vecí namáha telo. Podstatou upratovania je kategorizovanie predmetov. Nejde o červené tričko, bábiku s bielymi vlasmi, zelenú pastelku, ale o oblečenie, bábiky, potreby na kreslenie. Kým si dieťa vytvorí takéto triedenie v hlave, trvá mu to oveľa dlhšie ako nám, dospelým. Aj tínedžerom sa často stáva, že bezradne sedia vo svojej preplnenej izbe a nevedia, kde začať.

Aké je riešenie?

 Pomôžte deťom pri kategorizovaní. Dbajte o to, aby každá hračka mala svoje pevné miesto, aby dieťa nemuselo zakaždým premýšľať, kam patrí vec, ktorú práve drží v ruke.
 Pomôžte dieťaťu s upratovaním. Vaše pokyny musia byť konkrétne: „Teraz pozbierame všetky lego kocky a uložíme ich do červenej škatule“. Ak je dieťa hotové, potom zadajte ďalší pokyn: „Teraz, prosím ťa, poukladaj všetky bábiky na poličku.“
 Urobte z večerného upratovania rituál. Výsledok? Deti si musia upratať izbu nie preto, že vy im to kážete, ale preto, že to robia vždy, keď idú večer spať.
 Počítajte s tým, že takúto „pomoc“ budú deti potrebovať do tínedžerského veku. Samozrejme, že pre staršie deti už pokyny nemusia byť také konkrétne ako pre predškoláka.

Teraz to urobíme spolu
O mnohorakosti rodinného času

Mnohí rodinní terapeuti často hovoria o organizácii rodinného času, ktorej základom je:

• stanoviť si priority,
• poverovať činnosťami aj niekoho iného,
• potláčať osobné pocity,
• nenechať sa rozptýliť,
• nerobiť dve veci naraz.

V reálnom živote rodiny to však vyzerá úplne inak a rodinný život nebude fungovať:
 ak najprv umyjete okná a až potom vyberiete spoza gauča autíčko, za ktorým plače vaše dieťa (stanovenie priorít),
 keď nakážete deťom umyť kúpeľňu, a vzápätí nato musíte zrušiť hru na pirátov, odohrávajúcu sa na rozbúrenom mori vo vani (poverovanie činnosťami),
 keď nevenujete dostatočnú pozornosť slzám dieťaťa, ktoré sa pohnevalo s kamarátom, pretože vy ho práve teraz chcete skúšať slovíčka (potláčanie pocitov),
 keď nereagujete na „musíš“ vášho malého, pretože práve vypĺňate poistnú zmluvu (nepripustiť rozptýlenie),
 keď trváte na tom, že pri žehlení nebudete rozmýšľať nad otázkou „koľko kg zemiakov musí predať roľník, aby zarobil 3 EUR, keď kg zemiakov stojí 30 centov?“ (nerobiť dve veci naraz).

Mnohé publikácie radiace rodičom v oblasti výchovy často uprednostňujú „kvalitu času“ pred kvantitou. To znamená, že namiesto toho, aby deti trávili s rodičmi veľa času a tí sa popri tom zaoberali aj nejakou inou činnosťou, je pre dieťa lepšie, ak sú s rodičmi síce kratšie, ale o to intenzívnejšie. Nie je to však celkom tak. V každom prípade je ale pravdou, že dieťa by sa nemalo pri rodičoch cítiť ako piate koleso na voze, no zároveň je chybou domnievať sa, že deti potrebujú byť neustále stredobodom pozornosti svojich rodičov.

Deti milujú, ak môžu byť pri tom, čo robia ich rodičia
Príklad: Mamička chce deťom urobiť radosť. Rozhodne sa, že ich v sobotu zoberie na detské ihrisko a tam budú spolu šantiť. Z tohto dôvodu chce už v piatok vyupratovať celý byt. Deti ju však pri tom vyrušujú, narobia stopy po umytej dlážke, na koberci, ktorý sa teraz chystá povysávať, rozložia autodráhu, práve uložené sprchové gély v kúpeľni si pekne rozdelia a idú kúpať macka... Matka je s nervami na konci, pričom deťom stále zdôrazňuje, že to práve teraz musí rýchlo urobiť, aby mala na nich zajtra čas. Trochu prehnané? Snáď. Ale niečo podobné ste zažili určite aj vy.

Zmeňme scenár: „Dnes spolu upraceme byt!“ povie mamička deťom. Šesťročného syna nechá vyniesť smeti a v kúpeľni napustiť do koša vodu (samozrejme, že sa v nej patrične počľapoce, kým nebude mať sveter mokrý minimálne po lakte). Potom mu dovolí, aby jazdil s mopom po dlážke. Trojročnej dcérke dovolí poskladať a rozložiť vysávač, aj keď to urobí viackrát, ako by bolo potrebné – má z toho predsa radosť. Vysávanie síce trvá dlhšie, ale... Domček pre bábiky poskladajú spolu, kocky pohádžu do škatule a ako odmenu za pracovitosť deti ocenia prestávku s čajom a keksíkmi. Večer nie je síce všetko hotové, v sobotu musí mamička ešte umyť kúpeľňu a vymeniť posteľnú bielizeň, to zaberie ďalší poldeň takejto tímovej práce. A možno bude musieť návštevu detského ihriska vyškrtnúť zo zoznamu plánovaných aktivít, pretože na poobedie sa nahlásila na návštevu babka.

Ale je to skutočne strata? Deti sa zabavili, niečo sa naučili, celý čas mali mamičku pri sebe, mohli sa s ňou zabávať, pýtať sa jej, maznať sa s ňou. Nie je to kvalitne strávený čas?

 Tip
Premeňte prácu v domácnosti zo zaťažujúcej práce, ktorá musí byť rýchlo urobená, na spoločný zážitok so svojimi deťmi. Samozrejme, že každé upratovanie nemožno povýšiť na grandióznu udalosť. Ale keď si zvyknete to, čo sa musí urobiť, robiť spolu a tento čas si rezervovať ako spoločne strávený čas, odbúrate množstvo stresu z každodenných povinností.