Strach z pani doktorky

Strach z návštevy lekára vzniká už v dojčenskom veku. Ale v tejto veci môžeme my rodičia, ale samozrejme i detskí lekári, urobiť veľa. Rodičia by mali svoje deti dostatočne včas pripraviť na návštevu lekára, aby zabránili vzniku prehnaného strachu. Tento strach sa objavuje podľa údajov pediatrov na konci prvého roku, svoj vrchol dosahuje v období batoľaťa a môže pretrvávať až do dospelého veku.

Samko je ozajstný Indián a Indiáni nepoznajú bolesť! Pri bláznení a vyvádzaní už „utŕžil“ tento päťročný chlapec nespočetne veľa odrenín a modrín – nikdy však neplakal. Len zaťal zuby a na bolesť rýchlo zabudol. V poslednej dobe to však nepomáha. Pri hraní v parku sa mu zaboril do nôžky kúsok črepiny, návšteva lekára bola nevyhnutná. Teraz sedí vo veľkej čakárni a rodičia ho nespoznávajú. So spotenými dlaňami sa túli k mame: „Ja sa bojím,“ šepká jej – odvážny Indián sa mení na malého „strachopuda“...

Zlá skúsenosť vyvoláva neistotu
Strach z lekára so všetkými následkami, ako je panika, plač, vzdor – pred tým kapitulujú často aj najchápavejší rodičia. Väčšinou sú za to, že sa deti tak boja zodpovedné dva faktory: nepríjemné, možno dokonca traumatizujúce zážitky (ako napr. zle pichnutá injekcia do žily či jej opakované pichnutie), alebo málo empatický/á lekár/ka. A tiež neistota rodičov, ktorá sa prenáša na dieťa a pôsobí negatívne na celú návštevu lekára. Už dojča cíti veľmi presne, keď sú rodičia v súvislosti s návštevou lekára skeptickí a bojazliví. Najmä pri očkovaní reagujú inak ako rodičia, ktorí sú presvedčení o správnosti takýchto medicínskych úkonov a vedia z tohto dôvodu aj svoje malé dieťa lepšie utešiť pri malých boliestkach.

Nepríjemným skúsenostiam sa nedá vždy vyhnúť, ale proti neistote môžeme urobiť veľa – sami a aj spoločne s dieťaťom.

Spolucítiť alebo byť „rozumný“?
Prečo sa vaše dieťa cíti pri návšteve lekára nepríjemne, je ľahko pochopiteľné: svojský pach, veľa neznámych tvárí, dieťa nevie, čo ho presne čaká – veľký stres pre deti, ktoré vedia len obmedzene reagovať „s rozumom“. A rodičia to cítia. „Nemusíš sa báť, to nebolí,“ takto utešujú svoje ustráchané dieťa. Avšak takéto dobre mienené upokojenie obsahuje dve dráždiace slová, „strach“ a „bolieť“, ktoré spôsobia práve opak toho, čo vlastne sledujete.

Deti už v dvoch rokoch vedia: to nemôže znamenať nič dobré – a zaujmú obranné postavenie. Ak vedľa takéhoto dieťaťa sedí podráždená mama, stupňuje sa toto napätie až do strachu. Rovnako kontraproduktívne sú malé pokusy o vydieranie, ak už nepomáha pekné slovo: „Ak si nebudeš umývať zuby, bude ti ich musieť zubár vytrhnúť.“ Ani toto príliš neposilňuje dôveru detí v lekárov.

Čoho by sa mali rodičia vyvarovať?
Rodičia by sa mali vyhnúť tomu, aby do ambulancie priniesli so sebou stres, netrpezlivosť a zlú náladu. Malé dieťa potrebuje v situáciách, kedy sa cíti ohrozené – napr. pri odbere krvi alebo injekcii – podporu a materinskú útechu. Žiadne dieťa by nemalo byť nechané napospas osudu samé so slovami od mamy: „Ja sa na to nemôžem pozerať, idem von.“ Rodičia by nemali v ambulancií používať „nemilý“ tón hlasu ani vyjadrenia, ktoré ponižujú dieťa.

Pár tipov, ktoré pomôžu zmierniť strach detí z bieleho plášťa pani doktorky:

Doma alebo v materskej škole by ste sa mali pokúsiť hravou formou oboznámiť deti s témami lekár, nemocnica a záchranná služba. To eliminuje u dieťaťa strach z neznámeho. Môžete si napríklad popozerať a vyskúšať medicínske „náčinie“, ľahnúť si na posteľ alebo nosidlá a navzájom sa obviazať. Takéto skúsenosti sú dôležité a pomáhajú odbúrať strach.

Nevysvetľujte veľa a nesľubujte, že to nebude bolieť. Držte sa radšej pravdy. Pomôcť môže aj to, ak budete dieťaťu rozprávať o svojom vlastnom strachu z injekcie v období, keď ste boli deťmi, ale aj o skúsenostiach, že to nebolo väčšinou až také zlé.

Pri návšteve: Dieťa by malo mať odev, ktorý sa ľahko oblieka a vyzlieka. Pri malých deťoch nezabudnúť na náhradné plienky.

Vezmite obľúbenú hračku dieťaťa! U obzvlášť bojazlivých detí pomôže doprovod obľúbeného macka a vyšetrenie v náručí matky, aby sme tak zmiernili stres dieťaťa.

Rodičia by ale nemali vkĺznuť do roly ochrancu, lebo vzniká nebezpečenstvo, že dieťa bude pociťovať vyšetrenie ako spôsob ubližovania.

Urobte si doma stručné poznámky, ako doteraz choroba prebiehala: Kedy začalo byť dieťa malátne, bez chuti do jedla, kedy začala horúčka? Aká vysoká bola? Pri plačúcom dieťati v ambulancií nemusíte loviť v pamäti.

Pri väčších bolestiach ohláste telefonicky, že prídete s plačúcim a kričiacim dieťaťom a spýtajte sa na dobu čakania. Zapíšte si aj vaše otázky týkajúce sa napr. stravy dieťaťa. Pri napätej atmosfére u lekára by ste mohli rýchlo zabudnúť, čo všetko ste od neho chceli všetko vedieť.

Ako prípravu na návštevu lekára by ste sa mohli zahrať doma divadielko s mackom, pričom necháte dieťa vykonávať rolu lekára.

Dieťa by malo byť pri návšteve lekára vyspaté a najedené (ak lekár neprikáže inak). Takéto deti reagujú pokojnejšie.