Nebojte sa vypnúť televízor

Nedávno sme sa s manželom trocha pohádali, samozrejme o nejakú malú hlúposť, ktorú si už ani nepamätám. Ale ako sme tak večer ofučaní sedeli pri televízore, nedalo mi nerozmýšľať nad tým, ako v posledných rokoch žijeme. Milujem svoju rodinu a viem aj, že pre manžela sme so synom jeho všetkým, ale viacerým hádkam by sa dalo vyhnúť, keby sme sa snažili trochu viac.

Myslela som na svoje detstvo, alebo až na detstvo mojej babičky. Vždy rada počúvam príbehy ako trávili voľné chvíle na lúkach a práca bola skôr ako hra a relax. Vtedy bol život v mnohých veciach jednoduchší a krajší. Pokrok síce nezastavíme a mnohé moderné vymoženosti nám život zjednodušujú, ale je to naozaj potrebné? Nevyvádza toľká technika naše životy z „koľají“ ? Čím viac som na to myslela, tým viac mi to všetko začalo vadiť.

Môj manžel má dobré zamestnanie, ja som na materskej dovolenke, mame taký akurát byt na dedine s pekným výhľadom, auto a všetko, čo sa považuje za „štandardné“ a „normálne“. Každé ráno odchádza manžel do práce s tým, že nás pobozká, z práce nám viackrát telefonuje ako sa so synom máme, čo robíme. Keď sa vráti domov, tiež sa vždy bozkáme, objímeme. Často si vravíme ako sa ľúbime a sme šťastní, že máme jeden druhého.

Možno si poviete, čo to tu píšem, mám predsa úžasný život!!!! Áno, ale predsa je vždy niečo, čo sa dá vylepšiť. Po všetkých večerných hrách, papaní a kúpaní nastane čas, keď sedíme na gauči a pozeráme televízor. Každý večer to isté: nezmyselný seriál, zadriemanie pri reklame a následná nechuť odšuchtať sa do postele, pri troche šťastia aj do sprchy. Kvôli obľúbenému seriálu sme akosi zabudli, aké pekné je rozprávať sa. O plánoch do budúcnosti, o našich pocitoch a snoch. Začalo sa to obmedzovať na: “ako bolo v robote? Nahneval ťa kolega?“... Ani cez deň sa nedá úplne vyhnúť telke a väčšina mamičiek na materskej asi vie o čom hovorím. Keďže aspoň každý druhý deň treba niečo navariť a môjmu synovi sa akurát vtedy znepáčia všetky hračky ktoré má, tak mu zapínam nejaký detský kanál. Na niektoré znelky dokonca tancuje a vtedy som rada, že sa môžem sústrediť na prípravu obeda.

Keď sme s manželom spolu ešte len „chodili“, k televízoru sme sa dostali naozaj málo. Chodili sme veľa von, na kávičku, do kina, medzi priateľov. To sa samozrejme s bábätkom nedá, ale to mi vôbec nevadí. No predtým sme sa prerozprávali aj hodiny pri rádiu, dávali si romantické masáže, ktoré končili dlhým milovaním a keď vonku pršalo, hrávali sme dokonca pexeso, alebo „človeče, nehnevaj sa“. Aj teraz si robievame romantické večery, ale obmedzili sa tak na raz za tri-štyri mesiace. A čas nášho milovania sa tiež podstatne skrátil. Zase dávam vinu televízoru, ale samozrejme aj nám za to, že ho nedokážeme vypnúť. Horšie je to pre nás, „panélákové“ typy, hlavne v zimných mesiacoch. Vonku oziaba, rýchlo sa stmieva, tak kam by sme chodili? A hlavne s dieťaťom....

Milujem víkendy.  Ak hlásia pekné počasie, snažíme sa plánovať výlety do prírody, ak je škaredo, istia to nákupné centrá, aj keď tie sú kapitola sama o sebe. Nie vždy sa to ale dá. Niekedy vonku fúka, prší a ako sa vraví: ani psa nehodno von poslať. A tak vysávame, zmývame, varíme a hráme sa so synom. No keď už máme pocit, že sa naozaj nudíme, tak zapíname starý známy televízor.

Aspoň keby tam dávali niečo pekné. Kde sú rozprávky typu Včielka Maja, Krtko, Macko uško alebo staré československé filmy? Aj medzi novými rozprávkami sa nájdu pekné a milé, ale pokiaľ ich nemáte na dvd-čku, tak ich veru v televízii po slovensky nepočuť. Dnes je bežné, že v sobotu poobede vidíte film o únose, vražde či znásilnení. Dospelý si to ako-tak pozrie, ale čo ak máte deti, ktoré už chápu násilie? Najhoršie na tom je, že im to násilie príde normálne, pretože to vidia v podstate nepretržite. Ak máte šťastie, vystihnete romantický film bez násilia, ale videli ste ho aspoň štyrikrát.

Prečo vôbec ľudia natáčajú toľko násilných filmov? Nestačí, že v správach vidíme skutočné zlo a nešťastie iných? Choroby, nehody, vraždy, na tomto svete je už tak málo pekných vecí. No napriek tomu  je mnoho ľudí akoby posadnutých vymýšľaním hororových scenárov pre zábavu druhých. Potom sa čudujeme, že mladiství sú nemorálni, začínajú skoro so sexom, týrajú zvieratá aj ľudí. Niekedy mám pocit, že je už neskoro zamýšľať sa nad tým, ako to zlepšiť, pretože globálne ľudia nedržia spolu. Každý sa pohoršuje nad vraždami v školách, znásilneniami, hovoria síce o tom, ale nič preborného nerobia....

Napokon som sa zdôverila manželovi so svojimi pocitmi a pokúšame sa zaviesť nový rodinný program. Myslím, že vylúčiť televízor sa úplne nedá, ale snažíme sa pozerať len zábavné, prírodopisné a vzdelávacie relácie, aj tých je našťastie dosť. Ale povedali sme si, že dvakrát do týždňa budeme bez telky. Podvečery sa plne venujeme synovi, ak sa nedá ísť von, tak  často pri hudbe a večer sme oprášili všetky spoločenské hry. Napodiv to bola veľká zábava, ako sa dvaja dospelí zabavia aj pri obyčajnom pexese. Rozprávali sme si príbehy z detstva a veľa sme sa nasmiali. No a kto vyhrá „Človeče“,  dostane skvelú masáž od toho druhého. Televízor nám vtedy vôbec nechýba, púšťame si obľúbené cd-čka a sme naozaj radi, že tieto nové pravidlá dodržujeme.

Milé rodinky, nebojte sa vypínať televízor. Ak ho vypnete, zistíte, že máte viac času na varenie a následnú zábavu so svojimi ratolesťami. Každý z nás má niekde zahrabané spoločenské hry, alebo si kúpte plastelínu a objavte v sebe to dieťa, ktorým ste boli kedysi. Prekvapte partnera tichým večerom a spomínajte ako ste možno potajomky randili, či na prvé bozky.... Budete prekvapení ako sa nálada v rodine zlepší, a aj do práce sa vám bude chodiť ľahšie, pretože vaša hlava nebude preplnená zbytočnými obrazmi vrahov a bláznov zo známych kriminálok. A keď sa vás za pár týždňov priatelia opýtajú, čím to je, že tak dobre vyzeráte a viac sa usmievate, prosto im poradíte: “vypnite televízor“.