Kde je mama?

Skôr či neskôr vaše dieťatko začne rozoznávať, že nie ste stále len pri ňom. Začína sa báť. Prvé mesiace robíte pre svoje bábätko všetko. Na základe toho dieťatko predpokladá, že vy dvaja ste vlastne jedna osoba.

Po čase (v období okolo ôsmeho mesiaca) však začína pociťovať osamelosť, ak nie ste s ním v jednej miestnosti, chýba mu vaše teplo a pocit bezpečia. Začína chápať, že ľudia existujú a žijú ďalej, aj keď ich práve nevidí. Začína sa čudovať, čo sa s ním deje, keď nie ste nablízku – a takto vznikajú jeho obavy: strach z cudzích ľudí a strach z odlúčenia od vás.

Niektoré deti však ako keby preskočili fázu strachu z neznámych ľudí, ktorá zvyčajne trvá do dvoch rokov života. A naopak – niektoré deti majú veľký strach z „cudzincov“. Nemusíte sa však tohto pocitu obávať, znamená to zdravé naviazanie sa na matku, čo je dobrým znamením, že dieťa je na správnej ceste emocionálneho vývinu.

Aby ste bábätko upokojili a minimalizovali jeho strach, citlivo ho privádzajte do nových situácií, k novým ľuďom a ubezpečujte ho, že všetko je v poriadku. Ak má strach pred niekým známym (aj zriedka navštevovaný starý rodič spadá do tejto kategórie), vysvetlite dospelému, že dieťa potrebuje čas, aby si na nového človeka zvyklo. Nechajte ho, nech sa s bábätkom rozpráva, kým ono bezpečne sedí vo vašom lone či náručí.

Pokiaľ má však stále strach a nechce ísť k neznámemu na ruky, rešpektujte to. Myslite na to, že deti rovnako ako dospelí majú rôzne povahy a stupne prispôsobivosti. Nechajte dieťa, aby si hľadalo priateľov tak, ako chce ono a nenúťte ho zoznamovať sa s ľuďmi, ku ktorým sa bojí ísť.

Strach z odlúčenia vrcholí vo veku 10 až 18 mesiacov. Ak sa dieťa bojí, snažte sa nosiť ho po dome stále so sebou. Ak budete potrebovať na pár minút odbehnúť, zahrajte si s ním schovávačku, aby vedelo, že keď mu zmiznete z dohľadu, vždy sa vrátite. Nikdy sa z domu nevykrádajte, keď sa bábätko nepozerá. To iba prehĺbi jeho strach a už z vás nespustí oči.