Cirkus s jedlom

4-ročná Janka raňajkuje každé ráno so svojimi zamestnanými rodičmi. Rodina má k dispozícii presne 20 minút. „Chcem jahodový jogurt!“ zahlási dnes Janka. Akurát taký sa však v chladničke nenachádza. Všetky ostatné druhy tvrdohlavo odmieta a začne nariekať. Matka sa osopí na manžela, prečo nekúpil jahodový jogurt. Po chvíli si to Janka rozmyslí a oznámi, že by si rada dala ovsené vločky s mliekom. A opäť nesprávna požiadavka. Ovsené vločky sa práve včera minuli. Janka sa začne jedovať ešte viac. To už nahnevá aj otca, ktorý zúrivo vykríkne: „Jedz už konečne, musíme sa ponáhľať!“

V tejto rodine sa deň nezačína práve najlepšie. Dcéra preberá vedúcu úlohu, a keď rodičia nesplnia jej požiadavku, oheň je na streche. Je dobre, ak dáme dieťaťu jasne na výber, čo mu ponúkame. Nezabúdajme však, že rozhodovanie chvíľu trvá. Dieťa potrebuje  trochu času, kým si premyslí, čo chce. Ak začne vymýšľať ako Janka v našom úvodnom príbehu, rodičia by mali  pokojne ďalej raňajkovať bez toho, aby sa dali vytočiť. Ak dieťa zistí, že už nie je centrom pozornosti, väčšinou sa samo rozhodne pre jedno z ponúkaných jedál.

Posvieťme si na problémy

Závidíme rodičom, ktorých deti rady a pravidelne jedia a navyše uprednostňujú zdravú výživu pred obľúbeným fast foodom. Rodičia, ktorých deti nepatria k tejto vzornej skupine, sa snažia všemožnými trikmi „oklamať“ dieťa, aby jedlo zdravšie, pravidelnejšie, a pokiaľ možno aj kultivovane.    

Kým príde dieťa do veku, že jedáva s ostatnými členmi rodiny to isté, môžu nastať problémy. Zvyčajne sa začne proti takému či onakému jedlu vzpierať. Deti majú iné pociťovanie chuti ako my dospelí. Určitú potravinu nemajú rady takmer všetky deti. Nedá sa úplne zakaždým vyhovieť chuti dieťaťa, zloženie niektorých jedál skrátka nezodpovedá jeho chuti. Takže niekedy musí jesť aj to, čo nemá príliš rado. Je dobre, ak sa s dieťaťom dohodnete, čo skutočne nemá rado a vy sa to snažte rešpektovať. Aj my dospelí nezjeme všetko a kto nás k tomu núti, aby sme to jedli, aj keď to fakt neznášame?

Vysvetlite dieťaťu, že niekedy každý z rodiny dostane to, čo nemá rád, ale predsa to zje. Napokon, nechajte  dieťa rozhodnúť sa. Buď teraz zje neobľúbené jedlo, alebo sa ho vzdá, no musí mu byť jasné, že počká do času podávania najbližšieho jedla. Možno mu ponúknuť iba malé náhradné jedlo – chlieb s nátierkou alebo slíže. Ak bude dieťa naozaj dosť hladné, možno nabudúce niečo predsa len zje aj z toho neobľúbeného jedla.

Ak dieťaťu nejaké jedlo naozaj nechutí, neskúšajte v ňom vzbudiť pocit  viny. Napr. „Ak toto nezješ, nebudem ťa ľúbiť!“ alebo „Zabila som dve hodiny, aby som ti to uvarila a ty to teraz nechceš.“

Aj vy máte doma „ulieváka“? Všetci už dávno dojedli, len vaše dieťa sa v jedle ešte stále prehrabuje? Počas jedenia sa mu chce cikať (a nie len raz), potom si zmyslí, že chce jesť spolu s mackom či autíčkom, no a k tomu vás preháňa, aby ste mu podali pohár vody, pretože je strááášne smädné? Frfľanie, opakované vyzývanie, aby to už konečne dojedlo, prosby a podpichovanie nie sú v tomto prípade vhodné. Neočakávajte veľa. Nie vždy prebieha všetko perfektne. Deti nemôžu byť stále poslušné, pokojné a odovzdať vám prázdny tanier. Nútením do jedla rastie u dieťaťa odpor a odmietanie.

Čo robiť, ak dieťa odmieta

• zeleninu

Je možné nahradiť ju na určitý čas väčším množstvom ovocia a zemiakov. Prípadov, že dieťa odmieta úplne akýkoľvek druh zeleniny, je málo. Často odmieta len určitý druh. Deti chcú vedieť, čo jedia, preto je dobré servírovať im zeleninu zvlášť, nie zmiešanú s inými jedlami. Vhodné je, ak im ju ponúknete rovno do ruky, alebo ju v surovom stave vmiešate nastrúhanú alebo rozmixovanú napr. do zemiakovej kaše alebo omáčky. Čím viac druhov zeleniny vaše dieťa spozná, tým viac si môže rozvíjať „chuťový repertoár“.

• ovocie

Objavte, ktorý druh ovocia má rado. Ovocie ošúpte a ponúknite mu ho v malých kúskoch. Vhodné sú aj zriedené ovocné šťavy alebo, rovnako ako v prípade zeleniny, možno ich primiešať do hotových jedál.

• mlieko

Ponúknite mu vami uvarené málo osladené kakao. Kakaové instantné prášky obsahujú veľa cukru, a preto by sa nemali používať veľmi často. Alternatívou môžu byť aj mliečne mixované nápoje s čerstvým ovocím (banány, jahody), mliečna ryža, zemiaková kaša zarobená s mliekom a sem-tam aj puding. Denná potreba vápnika sa dá pokryť aj 150 g jogurtom a 30 – 40 g syrom.

• mäso

Ak vaše dieťa konzumuje mlieko, mliečne produkty, ryby, vajcia a obilninové produkty, nie je to až taká veľká tragédia. Napokon, pre malé deti postačujú malé porcie, 40 – 60 g, a pre školákov 60 – 80 g mäsa dvakrát do týždňa, aby sa pokryla potreba železa.

V prípade, že dieťa odmieta niečo, čo ešte ani neochutnalo, môžete sa mu prihovoriť napr. takto: „Skús to s malými hltmi, aby si si mohol urobiť názor, lebo ináč je to len predsudok. Možno ti to bude chutiť lepšie, ako si si myslel.“ Ak nebudete úspešní, nezúfajte. Chce to len viac času. Čo dnes s odporom zavrhuje, sa môže stať o niekoľko mesiacov jeho obľúbeným jedlom.

• Dieťa chce len hranolky, pizu a špagety

Vyzbrojte sa hlavne trpezlivosťou a vytrvalosťou. Tieto jedlá úplne vylúčte z rodinného jedálneho lístka. Vyskúšajte nové jedlá, vymýšľajte čo naviac nových variantov. Čím viac potravín a spôsobov prípravy dieťa spozná, tým viac jedál si obľúbi. Pri starších deťoch môžete zvoliť cestu rozhovoru.
„Trápi nás, keď sa dostatočne nestravuješ, keď ješ vždy to isté. Preto chceme, aby si od budúceho týždňa jedol to, čo jeme my, alebo si sám navrhni, čo by ti chutilo.“ Takto necháme dieťaťu priestor na rozhodnutie, bude sa cítiť „dôležité“ a nadobudne pocit „zodpovednosti“.

 ... aby deťom chutilo

• Na spodnú stranu taniera nalepte lístok s odkazom, ako napr. Dnes ideme do kina, na plaváreň, do zoo. Ak zostane tanier prázdny, sľub musíte dodržať!
• Pozvite na obed alebo na večeru kamarátov dieťaťa. Pokoj, s láskou pripravené jedlo a okruh viacerých osôb prispievajú k zvýšenému apetítu. Deti sú nadšené, ak sa smú samy obslúžiť a môžu si vyberať na tanier, čo chcú. Napr. dieťa si na tanier samo naloží, ktorý druh zeleniny mu najviac chutí.     
• Skúste dieťa zapojiť do varenia. Ak sa podieľa na príprave jedla, je takmer isté, že to bude chcieť aj ochutnať. Vaše kladné hodnotenie výsledku k tomu len dopomôže. Ak si deti niečo samy uvaria, vedia oceniť, koľko námahy a času treba na prípravu jedla.
• Pri servírovaní jedál zapojte fantáziu. Aj z obyčajného chlebíka sa dá pomocou zeleniny urobiť pekný panáčik.
• Čerstvý vzduch podporuje chuť do jedla. Choďte s dieťaťom na prechádzku, zapájajte ho do pohybových aktivít. Uvidíte, že po dvoch hodinách takejto dávky kyslíka „zje“ aj klince.
• Na  tanier mu naložte len toľko, koľko si pýta (aj keď sa vám to bude zdať málo). Dávať mu malé porcie má svoj zmysel. Je väčšia pravdepodobnosť, že množstvo, ktoré si dieťa vypýtalo, aj zje a vy nemusíte zápasiť o to, aby zostal tanier prázdny.
• Čo si dieťa zažiada, berte vážne. Ak chce mať dva párky, kľudne mu ich naservírujte, aj keď viete, že ich nezvládne. Veď ani čašník nepovie hosťovi: „Prečo si dnes objednávate takú veľkú porciu, naposledy ste nezjedli ani malú.“ Ak dieťa niečo nechá na tanieri, môžete mu to  uschovať pre prípad, že by si po určitom čase znovu niečo pýtalo. Dieťa musí samo dospieť k množstvu, aké skonzumuje.

Iný extrém je, keď deti jedia priveľa, aby zahnali nudu alebo nemysleli na starosti a problémy, ktoré ich trápia. V prijímaní potravy vidia náhradné uspokojovanie s cieľom získať dobrý pocit, ktorý sa im inak nedostáva. Napr. pocit náklonnosti, uznania.

Ak sa jedlo u mladistvých stane životne dôležitou témou, pohovorte si s nimi. Drží dieťa diéty? Nekontrolovateľne sa napcháva? Závisí jeho celé sebavedomie od pár kilogramov? Nie je vylúčené, že budete musieť vyhľadať odbornú pomoc, no aj tu platí. Čím skôr, tým lepšie.  

Poruchy v stravovaní nemusia byť vždy vyjadrením správania sa k jedlu, môže ísť o signál narušeného vzťahu k sebe samému, k jednotlivým členom rodiny, k postoju k životu. 

...aby vládla rodinná pohoda

Ak rodičia preberú pri stolovaní vedúcu úlohu, môže si rodina užiť spoločne strávené chvíle, bez toho, aby sa jej členovia zaplietli do mocenských bojov kto z koho. Či tomu bude naozaj tak, závisí od rodičov, ako sa zhostia úlohy  hostiteľov. Dobrý hostiteľ sa pýta hostí na obľúbené jedlá. Spoločne sa dohodnú kedy, ako a kde  sa spoločný obed či večera bude podávať.

Základom je stanovenie presných pravidiel stolovania. Inak sa môže stať, že dieťa zje len to, čo chce, kedy chce a čo si nájde v chladničke. A to je už len krôčik k nesprávnym stravovacím návykom vedúcim k neskorším zdravotným problémom.    

Ideálne je, ak sa celá rodina stretáva jedenkrát denne v presne určenú hodinu pri spoločnom jedle. Zároveň je to príležitosť spolu komunikovať, porozprávať si zážitky z uplynulého dňa. Nemusí to byť vždy za jedálnym stolom, vhodný je napr. aj piknik v záhrade domu, či v prírode. Pre deti je dôležitý  pocit, že rodina je spolu. Netreba sa ich  veľa vypytovať, pretože pri jedle sú väčšinou skúpe na odpovede. Počkajme, kým samy začnú hovoriť o prežitých zážitkoch. Keď vám dieťa bude chcieť niečo povedať, samo sa vás opýta: „Nechcete vedieť, čo sa dnes stalo?“

» TIPY PRE RODIČOV «

Rodičom, ktorí nie sú so svojou situáciou pri rodinnom stole spokojní, ponúkame pár tipov. Môžu sa stať východiskom na ceste k zmene vlastného správania pri stole.

• Detská stolička nie je žiadny trón, ale stolička ako každá iná. Nevyvaľujte na dieťa oči, nepozorujte všetky jeho pohyby. Aj láskavé pozorovania a usmernenia mu môžu pokaziť chuť.
• Žiadna slovná kritika. Vyhnite sa posmeškom, poučujúcim prednáškam zameraným na správanie dieťaťa pri jedle.
• Vyvarujte sa hádok. Ak nie ste si istí, či máte do správania dieťaťa zasiahnuť, nemali by ste sa o tom hádať pri stole. Svoje rozdielne názory si môžete vydiskutovať po jedle. Dieťa prizerajúce sa na konflikt rodičov sa cíti „vyradené“ z rodinného kruhu a ocitá sa medzi dvoma frontami.
• Jedlo sa nesmie stať výchovným prostriedkom. Vety ako: „Dnes nedostaneš jesť, pretože si neposlúchal!“ by ste mali zo svojho slovného repertoáru čo najskôr vyradiť.
• Deti dokážu pomerne skoro reagovať na signály svojho tela. Ak sú už sýte, dajú nám to jasne najavo (bábätko sa odtiahne od prsníka, vyprskne mlieko, dieťa odloží fľašu či tanier). Tým, že rešpektujeme tieto signály sýtosti, dávame dieťaťu najavo, že jeho pocity berieme vážne, dôverujeme mu. Musí vedieť, že si má vážiť svoje telo a počúvať ho. Konštatovania ako: „Konaj tak, ako ti hovoria ostatní, ty sám to nemôžeš posúdiť“ nevedú k rozvoju zdravého pocitu sebahodnotenia.

Hry pri rodinnom stole
 
Sú skvelým spúšťačom dobrej nálady a prispievajú k uvoľneniu napätej atmosféry. Sú vhodné hlavne cez víkendy, keď vás  netlačí čas. Môžete si nimi spestriť spoločne strávené chvíle a deťom sa budú určite páčiť.

• STOP- ĎALEJ

Jeden z členov rodiny počas jedenia  náhle zvolá STOP. V tom okamihu musí každý zotrvať 10 sekúnd v pozícii, v ktorej sa práve nachádza. So slovom ĎALEJ môže jedenie pokračovať. 

• SLÁVNOSŤ

Všetci si oblečú večerné šaty (samozrejme, nie naozajstné, ako sa „doobliekate“, záleží na vašej fantázii), zapália sa sviečky. Klasická hudba patrí k takejto slávnosti, rovnako ako to, že otec vedie k stolu dcéru a syn matku.

• STREDOVEK

Pri tejto hre sa jedáva len rukami. Napokon, má sa to priblížiť stredoveku. Voľte také jedlá, ktoré sa dajú naozaj dajú jesť rukami, bez veľkej ujmy. Napr. opekané zemiaky, rôzne nákypy a pod.

• PÔŽITKÁR

Pôžitkár (zakaždým je to iný člen rodiny) musí najskôr ochutnať jedlo so zatvorenými očami a povedať k tomu svoju „odbornú“ mienku. 

Ach, tie sladkosti...

Odborníci radia: Deti by nemali za jeden deň spotrebovať viac ako 150 – 200 kalórií vo forme cukru. To zodpovedá približne 5 kúskom čokolády, 6 bonbónom, 40 gramom gumových medvedíkov alebo 5 keksom. Väčšina detí však chce viac. Rodičia stoja pred otázkou, čo  robiť proti neustálemu schovávaniu sladkostí. So zákazmi sa problém nevyrieši. Nie je možné vzdať sa sladkostí úplne. Dôležité je, aby sa deti naučili  nájsť správnu mieru. Ako na to ?

• Zavčasu zabrániť

Chuť na sladké sa u detí vyvíja už v dojčenskom veku. Ak nie je dieťa dojčené, mali by ste voliť také dojčenské mlieko, ktoré obsahuje iba mliečny cukor. Ide o produkty označené slabikou Pre. Rovnako aj prvý príkrm, či kaša by nemali byť vôbec sladené. Pri hotových produktoch si dôkladne prečítajte zloženie. Ako nápoj je najlepší nesladený čaj.

• Vyhnúť sa pokušeniam

Nechoďte nakupovať s prázdnym žalúdkom. Chuť na sladké sa zvyšuje, a ani sa nenazdáte a v košíku máte plno zbytočností. Radšej si predtým kúpte v pekárni žemľu. Do nákupov zapájajte aj deti. Pri plánovaní nákupu si môžu na lístok pripísať vlastné želania. Už trojročné deti dokážu v regáloch vyhľadať niektoré potraviny. Ak sa chcete vyhnúť dlhým radom pri pokladni, kde na vás číhajú regály plné sladkostí, vyberte sa nakupovať mimo nákupnej špičky. V prípade núdze pomáha, ak dovolíte dieťaťu vybrať si jednu sladkosť. Výber skutočne len jednej sladkosti trvá dieťaťu dlhšie, ako by sme si mysleli. Jednoznačne treba pokušeniu odolávať a nerobiť si zásoby. Čo nie je v dome, to sa nezje. Dieťa zatúži po sladkostiach aj vtedy, keď sú odstupy medzi jedlami  príliš dlhé. Vyriešiť sa to dá malým medzijedlom. Maškrtenie môže byť tiež výrazom nudy, takže spoločná hra je v tomto prípade výbornou alternatívou k čokoládovej tyčinke.

• Odhaliť skryté

Väčšina cukru je ukrytá v potravinách, ktoré nevyzerajú príliš vábivo alebo dokonca „kričia“, že sú zdravé. Ako napr. ovocný jogurt alebo kúskované müsli. Aj paradajkový kečup pozostáva z jednej štvrtiny z cukru a v pol litri malinovky sa skrýva 18 kociek cukru. Pri kúpe potravín si všímajte ich zloženie. Čím vyššie sa cukor na zozname nachádza, tým viac ho výrobok obsahuje.

• Niekedy zhrešiť

Rigorózny zákaz niečoho obľúbeného často vedie k nekontrolovateľným excesom. Aj maškrtiť sa dá s mierou. Vyjdite aspoň jeden deň v týždni v ústrety detským chutiam a uvarte im hoci aj palacinky, parené buchty či dolky. Môžete tiež zaviesť pravidelné dezerty alebo malý sladký olovrant. Ku kontrole konzumácie sladkostí vám tiež poslúži jedna dóza, ktorá bude obsahovať povolené množstvo sladkostí na jeden týždeň. Dieťa si rozmyslí, či si zje všetko za dva dni a potom nedostane nič, alebo si vystačí s jednou tyčinkou denne.

• Zdravšie maškrtiť

Neexistujú žiadne zdravé sladkosti. Existujú ale možnosti, ako uspokojiť chuť na sladké a telo navyše dostane aj nejaké hodnotné látky. Čerstvé ovocie, sušené ovocie, orechy sú tou správnou voľbou. Zaradiť možno aj exotické ovocie ako ananás, mango, figy. Aj ovocie sa dá spracovať na chutný dezert. Pri varení možno tiež pokojne švindľovať. Uvedené množstvo cukru v recepte znížte o jednu štvrtinu. Ak jedlo po dopečení nie je dosť sladké, ešte vždy sa dá dosladiť na tanieri.     

Spracované podľa: http://www.familienhandbuch.de