Dobrú noc...ako spia bábätká?

Medzi najčastejšie problémy čerstvých rodičov patrí spánok ich dieťatka. Koľko by malo dieťa spať, ako ho uspať a čo je dôležité pre jeho pokojný spánok, sa dozviete z nasledujúcich riadkov.

Ako spia bábätká?
V prvom mesiaci života má dieťatko často „prehodený“ deň s nocou a nejaký ten týždeň potrvá, kým nabehne na normálny režim. V tomto období však žiaden rodič nemôže počítať, že dieťa prespí celú noc, hlavne z dôvodu, že mladšie dojčatá vyžadujú ešte nočné kŕmenie. Veľmi nesprávnym riešením by bolo nechať namiesto nakŕmenia dieťatko plakať. Môže to viesť k zhoršeniu celej situácie a dieťa tak budeme len zbytočne stresovať. Veľa bábätiek začne v noci lepšie spávať už okolo tretieho mesiaca, no pozor, ešte stále nemáte vyhraté, v období medzi 6. a 12. mesiacom sa však situácia môže opäť zhoršiť a dieťa sa začne opäť v noci častejšie budiť.

Je to zapríčinené tým, že deti v tomto veku majú veľmi intenzívnu snovú fázu, z ktorej sa ľahko prebudia. Najväčší zvrat nastáva u väčšiny detí v období medzi prvým až druhým rokom života, vtedy už dieťa dokáže prespať aj celú noc bez prebudenia.

Ako uspávať batoľa?
V tzv. „batoleneckom“ období väčšina detí už nemá problémy s prespatím celej noci bez prebudenia, problém je skôr so zaspávaním. Sú rodičia, ktorí striktne volia presný časový režim, kedy ukladajú dieťa spať. A sú deti, ktoré sa tomuto režimu dokážu už po krátkom čase výborne prispôsobiť a zaspávajú bez najmenších problémov, niektoré dokonca aj bez prítomnosti rodiča. Sú však aj deti, ktorým tento presne stanovený časový režim vyhovuje iba v istom období a čím sú staršie, tým sa menia aj ich „nároky“ na režim zaspávania (nedokážu prirodzene zaspať v rodičom určenej hodine, vyžadujú prítomnosť rodiča, hladkanie, či rozprávanie sa pred spaním).

Ďalšia skupina rodičov musí vyslovene počkať, kým ich dieťa doslova „nepadá“ od únavy, využiť situáciu a rýchle vmanévrovať očami klipkajúceho potomka do postieľky.

Kolika a prvé zúbky
Pomerne veľa detí počas prvých troch mesiacov života trpí dojčenskou kolikou, ktorá najčastejšie trápi deti vo večerných hodinách. Našťastie, po tomto období sa tieto ťažkosti zvyknú samovoľne stratiť a dieťa bude spať oveľa pokojnejšie. Aj prerezávanie zúbkov môže zhoršiť detský spánok, no rovnako ako pri kolike sa jedná len o prechodné obdobie.

Detská izba
Izbička, v ktorej dieťatko spí, by mala byť útulná, aby sa v nej cítilo dobre a bezpečne. Pred spaním miestnosť dôkladne vyvetrajte. Teplota v miestnosti, kde dieťatko spí, by sa mala pohybovať okolo 19 ?C. Dôležitou súčasťou výbavy detskej izby je aj malá nočná lampička s tlmeným svetlom, ktorú môžete zapnúť, ak dieťatko v noci kŕmite či prebaľujete. Odporúčame úplne sa vyvarovať zapínania silného svetla, ktoré dieťa zbytočne preberie a je ťažké opätovne ho uspať.

Dostatok spánku je podmienkou prirodzeného vývoja každého dieťaťa. Problém pre rodičov často nastáva vtedy, keď dĺžka spánku ich dieťaťa nezodpovedá ich predstavám. Častejšie sú nespokojní rodičia, ktorí si myslia, že ich dieťa by malo spinkať viac.

Novorodenec zväčša „prespí“ skoro celých 24 hodín a budí sa len na kŕmenie. Toto obdobie ale trvá len 3 – 4 týždne v tom najoptimálnejšom prípade. Po tomto čase je už dieťa silnejšie a vyžaduje si v bdelom čase, ktorý sa predlžuje, viac pozornosti.

Dĺžka spánku, ktorý dieťa potrebuje na svoju regeneráciu, je ale veľmi individuálna a nejestvuje na to nijaký matematický vzorec alebo poučka. Treba mať stále na zreteli, že aj veľmi malé – niekoľkotýždňové dieťa – je indivíduum, ktoré sa nechová podľa žiadnych pomyselných „predpisov“. U zdravého dieťaťa sa počas 24 hodín strieda obdobie
spánku a bdenia prirodzene. Ak to nevyhovuje rodičom, chyba nie je v dieťati.

Normálne zdravé dieťa si individuálne riadi svoj rytmus a je na rodičoch, aby sa mu prispôsobili. Rozhodne by mal byť pre rodičov menší problém prispôsobiť sa dieťaťu ako opačne. Pre „útechu“ – rodičov vždy presviedčam, že akokoľvek je rytmus ich dieťaťa pre nich vyčerpávajúci – je to len dočasný stav a do maturity „sa to spraví“!

Prvé časové ohraničenie zodpovedá šestonedeliu, teda prvým 6 týždňom života dieťaťa – po tomto čase si dieťa najčastejšie zvolí rytmus bdenia a spánku, ktorý je pre rodičov akceptovateľný, ďalší je do 3. mesiaca života – po tomto období sa rodičia a dieťa „zohrajú“ v produktívny tím, ktorý neohrozí ani tlačenie prvých zúbkov.

Pre navodenie prirodzeného spánku dieťaťa môžu rodičia spraviť mnoho vecí. Nemali by byť nervózni z vlastného vyčerpania zo starostlivosti o dieťa – hoci to znie prísne – je to tak – napätie z rodičov sa prenáša na dieťa bez toho, aby si to rodičia uvedomovali – a dieťa nespí, pretože sú nervózni rodičia a rodičia sú nervózni, lebo dieťa nespí! Je to začarovaný kruh a dieťa ho nepretne – na to má rodičov.

Zaspávanie na rukách rodičov alebo kolísanie v kočíku je zlozvyk, ktorý si vypestujú vyčerpaní rodičia. Dieťa má zaspávať a spinkať v svojej postieľke. Je dobre, keď sa navodzujú pred spánkom určité rituály – nezáleží na tom, či sa jedná o dopoludňajší, popoludňajší alebo nočný spánok. Dieťa sa tak ukľudní a jeho centrálna nervová sústava sa dostáva do spánkového režimu postupne prirodzeným spôsobom.

Mamička môže dieťa nadojčiť, či podať fľašu s mliekom, zatemní sa izba, v ktorej spinká, zahrá sa krátka melódia, alebo sa dieťaťu zaspieva klasicky uspávanka. Pred spánkom sa umyjú ručičky, alebo sa okúpe celé dieťa, striedajú sa obľúbené pyžamká, posteľné obliečky, vhodný je detský spací vak, v ktorom sa dieťa neodkope a dá sa zobrať aj k starej mame alebo na dovolenku a dieťa má tak „svoj domček“ na spanie.

Neodmysliteľná je hračka, s ktorou dieťa zaspáva. Dĺžku spania dieťaťa treba rešpektovať. Sú deti, ktoré okolo 1 roku už nechcú spať počas dňa – nie je to nič výnimočné – jednoducho „nemajú čas“ – sú to deti veľmi živé a vnímavé, všetko chcú vidieť a prežívať. Nie je to žiadna choroba, vyvinú sa v normálne deti, pokiaľ to rodičia nejako nepokazia tým, že ich nechajú plakať až do vyčerpania.

Potreba spánku sa skracuje vo všeobecnosti postupne do 5. roku života, kedy už väčšina detí nepotrebuje poobede spať. Treba s tým rátať a neriadiť sa nezmyselným
nariadením v niektorých materských školách, kde deti musia povinne poobede spať. Považujem to za chybu, tým pár deťom, ktoré dobrovoľne spia, treba toto umožniť, ale ostatné by mali mať normálny program, ktorý ich zaujme. Prirodzene navodený spánok, jeho individuálna dĺžka a hĺbka je podmienkou pre harmonický vývoj dieťaťa.

Rituály pred spaním môžu pomôcť
Riešením pre ťažko zaspávajúce deti býva často zavedenie každodenného predspánkového rituálu: kúpeľ, umytie zúbkov, jemná masáž celého telíčka, prezlečenie do pyžamka a uloženie do postieľky s neodmysliteľnou rozprávkou, pesničkou či rozhovorom. Všetko by malo prebiehať v pokojnej, uvoľnenej atmosfére. Pri ukladaní do postieľky stíšime aj svoj hlas, aby sa dieťa muselo sústrediť na počúvanie – práve to ho často uspí. Môže pomôcť aj jemné hladkanie po hlavičke či chrbátiku.

 Zavedenie takéhoto predspánkového rituálu však tiež vyžaduje určitú dávku rodičovskej trpezlivosti. No po čase oceníte, že to stálo za to. Monotónna pravidelnosť je pre dieťa akousi zárukou, že je všetko v úplnom poriadku, mamička či otecko sú pri ňom a preto môže úplne pokojne zaspať. Pozor, počas večerných rituálov, ktoré predchádzajú spánku, nenechávajte zapnutý televízor s večerným programom nevhodným pre deti. Dieťaťu stačí pri behaní po byte niekoľko sekundová scéna zo „zlého“ filmu a strach z príšer odoženie spánok na niekoľko ďalších dní a týždňov.

 TIP Mama a ja:
Pred uložením vašej ratolesti, môžete spolu s ním uložiť aj jeho obľúbenú hračku.

Koľko spánku potrebuje vaše dieťa?