Spomienky na šestonedelie

Šestonedelie – obdobie nádherných momentov, bolestivého dojčenia, užívania si prvých chvíľok naozajstného materstva, hrdosť, strach, bezmocnosť... pocity, ktoré sa v mnohých čerstvých mamičkách miešajú naraz, častokrát v jedinej minúte.

Ale dnes nechcem spomínať na svoje vlastne šestonedelie. Chcem si pripomenúť chvíle na konferencii – Šestonedelie – zabudnuté obdobie života ženy, ktorá sa konala ešte v júni, v Poprade. Organizovalo ju OZ Slovenské duly pod záštitou Slovensko- českého ženského fondu.

A chcem si zaspomínať na prednášku, workshop, či vlastne osobu, ktorá – podľa reakcií účastníkov, zanechala veľmi výrazné pocity a nielen dala veľmi veľa odpovedí, ale zároveň otvorila i mnoho otázok...

Dnes vám s radosťou predstavím Taťjanu Horkú.
Aspoň trochu by som ju rada priblížila, ale dať do článku celý jej životopis, všetko čo vyštudovala či absolvovala, by zabralo veľa riadkov. A ja by som rada priblížila i niečo z jej prednášky...

Takže aspoň stručne. Doktorka  Taťjana Horká momentálne pracuje ako odborný zástupca spoločnosti Psychoprofi s.r.o. v Brne.  Táto spoločnosť prevádzkuje neštátne zdravotnícke zariadenie v odbore detskej a dorastovej psychiatrie a psychoterapie. Základným programom je rodinná psychoterapia.

Pred tým pani Horká pracovala  ako sekundárna a neskôr ako vedúca lekárka detašovaného pracoviska PK Bohunice - Oddelenie detskej psychiatrie a klinickej psychológie vo Fakultnej nemocnici v Brne. Do tejto funkcie nastúpila po atestácii z pedopsychiatrie. Úplne na začiatku tejto cesty však bola práca na pôrodnej a operačnej sále v zdravotníckom zariadení KÚNZ Brno – Ženská klinika Bohunice.

Vyštudovala lekársku fakultu Masarykovej Univerzity – odbor všeobecné lekárstvo so zameraním na pediatriu (i v tejto oblasti pracovala – vo FN Brno). Má atestácie z pediatrie a pedopsychiatrie. Okrem toho si doplnila vzdelanie napr.: v dlhodobom výcviku spojenom s množstvom supervíznych hodín v Prahe - v Rodinnej systemickej psychoterapii, taktiež získala vzdelanie v hypnóze, vo funkčnej špecializácii systematickej psychoterapie či vo výcviku Terapie pevným objatím. Spomínať prednáškovú a konzultačnú činnosť hádam ani netreba.

Možno ste už nedočkaví a pýtate sa, prečo to všetko spomínam. Len z jedného dôvodu. Chcem poukázať na to, že táto žena po celý svoj život tvrdo študuje a pracuje, všetko čo vie, pozná z praxe...

A čo zaujímavé sme sa od nej dozvedeli? Prednáška bola venovaná šestonedeliu, konkrétne nedonoseným deťom a samozrejme ich mamkám. Čo prežívajú tie malinké stvorenia, ktoré prišli na svet skôr ako sa ukončil ich vývoj v maternici? A čo prežívajú ich mamičky?

Bábätko...
Bábätko, ktoré sa narodí pred 37. týždňom života, či také, ktoré má menej ako dva a pol kila, alebo také, ktoré má nezrelé pľúca, centrálny nervový systém, tráviace ústroje či imunitu... všetky tieto detičky označujeme ako „nedonosené“ – v rôznom stupni. Príčinou predčasného pôrodu môže byť mnoho faktorov - od zhoršenia zdravotného stavu mamičky po problémy dieťatka v maternici (vrodené poruchy, choroby, infekcie...) predčasne sa často rodia i detičky po asistovanej reprodukcii, deti závislých matiek (alkohol, drogy...), ale občas sa stane, že príčina je nejasná.

Takéto bábätko si  vyžaduje špecializované technické zázemie, ale najmä, ako upozorňuje pani Taťjana, potrebuje hlavne kontinuitu kontaktu s matkou alebo inou osobou, ktorá sa o dieťatko stará.

Nedonosené dieťa nemalo príležitosť zostať pevne uhniezdené v maternici svojej matky. Maternica, okrem iného, dieťatku dávala pocit hraníc, bezpečia a intímne spojenie s matkou.

Teraz je umiestnené v inkubátore s najvyššou zdravotnou starostlivosťou. Ale... bude naozaj zdravé? Výpočet toho, čo všetko dieťa prežíva v inkubátore, či aké následky môže jeho predčasný pôrod s následným obdobím zanechať je podnetom na zamyslenie.

Čo asi ten špuntík prežíva? Nie je vykoľajený, zľaknutý, vystrašený? Nemá depresiu? Nedávame mu týmto priestorom do vienka fóbie? Nebude mať „vďaka tomu“ poruchy správania či mentálnu zaostalosť? A čo tak veľmi rozšírené poruchy správania či pozornosti...

A fyzické telo? Naozaj je toto jediná a dokonalá cesta termoregulácie? A ako sa asi v inkubátore vyvíja imunitný systém? A čo časté poruchy zraku – ako ich ovplyvniť?
Ako najdôležitejšie je však podľa MUDr. Horkej všímať si kombinované poruchy: po predčasnom pôrode totiž chýba bazálna stimulácia, nastáva sociálna izolácia a môže byť prerušená väzba k matke a pod.

Nie je jednoduché (pre budúcu mamičku najmä psychicky) priviesť na svet dieťatko, ktoré malo ešte chvíľu vydržať v brušku. Chvíľu? Ako hranica životaschopnosti sa v tejto dobe uvádza 24. týždeň gravidity. To už je pekne dlhá chvíľa... Čo robiť? Ako pomôcť? Ako zlepšiť? Ako zdokonaliť?

Citujem Taťjanu Horkú: „V „náručí rodiny“ sa ocitá dieťa, ktoré je nedonosené, drobunké, a je často veľmi jasné, že bude mať handicap. Nedonosené deti napr. s pôrodnou hmotnosťou 750g, vyžadujúce dýchací prístroj vzhľadom k nezrelosti pľúc, prívod kyslíku, umelú stravu sondou alebo dokonca stomiou priamo do žalúdku a termoreguláciu inkubátorom a liečbu infekcií, sú izolované od matky a musia ležať na neontologických oddeleniach. Bez týchto moderných medicínskych prístrojov a liekov by boli odkázané na smrť. Pokiaľ prežijú, má rané obdobie obrovský vplyv na ich vývoj, nielen telesných funkcií, ale i duševných a veľmi záleží na tom, ako sa s dieťaťom pracuje od prvých dní života.“

Cieľom všetkých je pomôcť dieťatku prežiť i s prípadnými obmedzeniami. Všetci zúčastnení – rodina i odborníci (pediater, neurológ, rehabilitační pracovníci, psychológ, špeciálny pedagóg, sociálny pracovník a ďalší) by sa mali snažiť hľadať spoločne cestu ako s dieťaťom pracovať, cvičiť, hrať sa, komunikovať, aby sa dosiahla čo najväčšia sebestačnosť dieťaťa i s jeho handicapom.

Veľmi dôležitá je pre dieťatko blízkosť matky, jej tela. Okrem toho, že sa tým zabezpečí zlepšenie dojčenia, sú tu i iné momenty:
Je veľmi potrebné čo najskôr a často prikladať dieťa  mamičke na hrudník.  Má tak možnosť počuť tlkot srdca, hlas matky, cítiť jej vôňu. Dôležitý je kontakt z očí do očí. Treba jej umožniť dieťa masírovať, hladiť, nosiť priamo na tele apod. Všetko to napomáha rozvoju myslenia  a motoriky. V tele matky zažívalo somatické i vestibulárne stimuly - vibrácie, rytmus a pohyb, malo známe hranice a pocit bezpečia. To treba podobným spôsobom zabezpečiť i mimo tela matky.

Matka...
Citujem: „Matka po pôrode tohoto dieťaťa prežíva šestonedelie a musí sa vyrovnať hneď s niekoľkými situáciami naraz!!!“
Predčasný pôrod a nedonosené dieťa môžu byť pre matku a rodinu veľkou traumou. Matka môže dokonca prežívať stav tzv. retraumatizácie „svojho“ pôrodu (ak bola taktiež nedonosená, separovaná atd.). Je potrebné mamičku podporovať v tom, aby o udalosti hovorila s blízkymi aj s odborníkmi. Treba ju i celú jej rodinu povzbudzovať, aby získali čo najviac informácií o dieťatku ale i o duševných, emocionálnych, psychologických či fyzických zmenách ženy v šestonedelí. Taktiež je treba matke nedonoseného dieťatka a zároveň šestonedieľke pomôcť prijať, zvládnuť aktuálny stav. Uvedomme si, že takáto matka sa zároveň musí vyrovnať s dočasne prázdnou náručou, pretože dieťa je v inkubátore alebo ak čakala viac detičiek naraz a jedno z nich (či všetky) stále potrebujú intenzívnu starostlivosť. Výrazne zaťažený je i partnerský vzťah a samozrejme spoločenský život.

MUDr. Horká: „Tehotenstvo, pôrod, šestonedelie matky, následná adaptácia nás všetkých ovplyvňuje viac, než si dokážeme predstaviť!“
   
Matka a dieťa...
U nedonosených detí je veľké riziko, že bude narušený proces spojenia – väzba s matkou, tzv. attachment. Preto je dôležitý čo najvčasnejší kontakt. Ten zabezpečuje vzájomný vzťah, vyladenie, a zlepšuje rekonvalescenciu matky i dieťaťa!

Matka, otec, dieťa...
Nesmieme zabudnúť i na ďalší článok, ktorý je osobne zapojený do diania a to je otec dieťatka, partner ženy. Ten je totiž dôležitou súčasťou rodiny. Je nutné prehlbovať i jeho vzťah k dieťatku – ideálne vzájomným kontaktom. A zároveň i jeho podporiť v tejto ťažkej životnej situácii, pretože on potom dokáže viac podporiť vlastnú partnerku. Pomôžme i jemu zorientovať sa v novej situácii...

Tesne po pôrode má väčšina mamičiek celkom prirodzene túžbu zobrať dieťa do svojej náruče, priložiť si ho k prsníku, k srdiečku. Mamičky nedonosených detí túto možnosť nemajú.

MUDr. Horká hovorí: „Pamätám si, aké ťažké bolo moje vlastné šestonedelie, s druhým dieťatkom narodeným vyvolávaným pôrodom a to bolo len 1 deň v inkubátore a dlho trvalo, než som sa zbavila pocitu viny, že pôrod nebol prirodzený, ale vďaka rehabilitácii pôrodu s dcérou som dokázala prehĺbiť vzťah a láska medzi nami tečie a ja som vďačná za túto skúsenosť, ktorá ma veľmi obohatila na ceste pomoci ostatným mamičkám.“ 

Aké ťažké to majú maminy, ktorých detičky sú dlhodobo umiestnené na neonatologických oddeleniach? Pomôžme teda tým matkám, ktorých sa táto téma dotýka, poskytnúť svojim deťom „hniezdočko“. To, ktoré je v náručí matky a podobá sa maternici i náruč „rodiny“, ktorá pripravuje dieťatko na „ďalší pôrod“ – pôrod do spoločnosti a zároveň samostatnosti. 

PS: Ďakujem pani doktorke Taťjane Horkej za to, že je taká aká je, že pracuje tak ako pracuje. Ďakujem za to, že som mohla spoznať tak úžasne empatickú, charizmatickú, príjemnú a milú osobnosť. A nie je to iba môj pohľad...