Plienkománia

„Ja používam látkové plienky.“ Keď niekomu známemu zahlásim túto vetu, obyčajne sa mi ujde nechápavý pohľad, nasledovaný otázkami typu: „A to sa ti chce prať, vyvárať, žehliť?“ Samozrejme, že každému napadnú klasické štvorcové plienky, ktoré aj nám naše mamy skladali do poštolkových nohavičiek.

Ja mám na mysli ale niečo trošku iné... V prvom rade dobrá správa – tie „moje“ netreba žehliť! A čo sa týka prania a vyvárania, v dnešnej dobe automatických práčok, ktoré sú pomaly inteligentnejšie ako my, to nie je veľká záťaž. Šup šup nahádzať prádlo, nasypať prášok a zapnúť. Program nastavený na 60°C úplne postačí, nepekné škvrny mi pomôže odstrániť žlčové mydlo. A pri vešaní si aspoň ponaťahujem stuhnutý chrbát.

No, aby ste aspoň približne vedeli o čo ide, skúsim Vám ich opísať trochu bližšie. Reč je o tzv. plienkových systémoch, ktorých väčšina má tvar klasických jednorázoviek len s tým rozdielom, že sú z látky. Flanel, froté, flís, velúr, bambus, konope, biobavlna... Materiálov a vyhotovení je naozaj požehnane. Človek ešte neznalý veci sa v tej záplave môže aj ľahko stratiť. Druhov je takisto viac než dosť,  vybrať si môžete medzi zaväzovacími, nohavičkovými, kapsovými či tzv. all in one – všetko v jednom.

Na prvé tri budete potrebovať aj vrchné nepremokavé nohavičky, je na vás či si vyberiete jednoducho udržiavateľné PUL-ky  alebo mäkučké vlniačiky či „fleesky“. O značkách sa ani nebudem rozpisovať, súčasný trh ponúka obrovské množstvo farebných variácií a moderných motívov na ktorých by ste mohli oči nechať, nejde tu len o klasickú bielu farbu, aká sa vám pri spojení s plienkou automaticky vybaví.

Ale prečo som sa vlastne pre ne rozhodla? Zo začiatku ma prehovoril fakt, že moje dieťa nebude 24 hodín, 7 dní v týždni, cca 2 roky zabalené v „igelite“, veď ja sa tiež cítim príjemnejšie v bavlnených nohavičkách, tak prečo by som podobný pocit nedopriala aj svojmu pokladíku. Pri chlapcoch o dôvod navyše, že v „látkovkách“ nedochádza k prehrievaniu semenníkov, čím sa možno vyhnúť neskorším zdravotným problémom.

Takisto mamičky čo používajú látkové plienky sa zhodnú na tom, že pojem „zaparená riťka“ prakticky nepoznajú. K prebaľovaniu dochádza častejšie, čím sa zabezpečuje častejšie vetranie kože, nehovoriac o čase navyše, ktorý môžem so svojím dieťatkom stráviť. Pre niekoho je dobrým dôvodom aj fakt, že takéto „plienkovanie“ je omnoho šetrnejšie k životnému prostrediu.

Vedeli ste, že dieťa používajúce jednorázové plienky vyprodukuje až tonu odpadu, ktorý sa rozkladá niekoľko stoviek rokov? Navyše, ak si aj zrátate všetky náklady a výdavky, budete nakoniec milo prekvapené, koľko sa dá takýmto spôsobom ušetriť! To je argument, ktorý presvedčil aj môjho manžela. A poviem Vám, mne sa používanie takýchto plienok  páči čoraz viac, zo svojej výbavičky sa doslova vytešujem, s kamarátkami sa dohadujeme ktorý model pre zadoček toho nášho dieťatka ešte musíme vyskúšať a prebaľovanie sa stáva veselým momentom, nielen nutnosťou vymeniť plienku.

Zdalo by sa, že nevýhody ani nie sú. Jednu to ale podľa mňa predsa len má – musíte si dávať pozor, aby sa z toho vášho „látkovania“ nestala mánia. Lebo mňa už tuším chytila.