O láske s láskou

„..stál tam, hrdý, nespútaný a plný odhodlania, mužná postava s nežným úsmevom, pozrel sa na mňa a mne sa prevrátil svet...“ ;

„ ... a v tom som ju uvidel, vlasy jej planuli vo vetre, široký okúzľujúci úsmev a jej krivky zlákali pohľad a obdiv nejedného muža  a môjho srdca...“

Vety zo životov žien, mužov, obyčajných ľudí spojených putom poznaným v dávnej minulosti, prežívajúcim v súčasnosti a túžobne očakávaným v budúcnosti. Začiatok plný emócií, planúcej vášne, živočíšneho vzrušenia, prvých hádok i nádherných uzmierení. Tu a tam začiatok konca, inokedy odsúdenie na večnosť, bo aj to, čo existuje len chvíľku, len maličký okamih z bytia ľudstva a svetelných rokov slnečných lúčov, aj to môže pretrvať na veky vekov. Malý zázrak, jedno krátke slovo znamenajúce tak veľa pre ľudí, pre naše srdcia. Slová života, písané príbehom tým najtajnejším, najkrásnejším i najboľavejším, láskou, možno prvou, možno osudovou, či len jednou z mnohých.

Láska nie je len radosť, ale veľakrát aj bolesť a sklamanie. Zažili sme to my, zažívajú to naši priatelia i nepriatelia. Láska, rovnako ako bolesť vyplývajúca z jej nenaplnenia, si nevyberá, obidve sa vkradnú znenazdajky a ľudské životy obrátia naruby. A o tom, že byť si príliš istý a zabudnúť na krátku púť od šťastia k utrpeniu môže byť zradné, či o tom, že človek láskou sklamaný by nemal podliehať beznádeji a na svet pozerať skepticky, ale s úsmevom na tvári a očakávaním v srdci, aj o tom sú nasledujúce riadky. Pre tých, ktorých sa týkajú, a aj pre tých všetkých, ktorí si myslia, že sa ich nedotýkajú. A verte, láska sa vo všetkých svojich odtieňoch dotýka nás všetkých.

Aj tu, čítame príbehy, niektoré s happyendom, na konci iných nás ovládne smútok ba zjaví sa slza v nejednom kútiku očí..  Dva obrazy ľudskej vášne, dve tváre našich sŕdc – na jednej strane mocná sila, ktorá napĺňa naše životy a dáva im zmysel v podobe partnera, milenca a večného priateľa, na strane druhej bolesť z utrpenia, že sme sa jej dotkli, mali ju na dosah  a stratili ju.

Tým šťastnejším sa zdá, že jediná súčasť života, s ktorou môžu prehrať, je smrť, že majú v živote jasno a  všetko vyriešené, majú partnera, deti, žiarivú budúcnosť v neistom svete,  v ktorom nenávidieť je ľahšie ako milovať, a tú budúcnosť im nikto a nič to nemôže zobrať a zmeniť..

Tým smutnejším sa zakalí zrak, opantá ich hnev a množstvo výčitiek k životu, osudu, či k partnerovi, prečo práve oni, veď spravili všetko čo bolo v ich silách, čo na očiach videli, odpúšťali, starali sa, milovali, tak prečo, prečo, prečo..

Nech sú dôvody akékoľvek, v konečnom dôsledku utrpí viera človeka v lásku, v ten pocit v srdci, ktorý mal pohnúť životmi a dať im zmysel. Namiesto toho ho vykradol a to, čo sa do neho vohnalo ako ten najsilnejší uragán a uchvátilo ho, to sa z neho príliš pomaly a príliš bolestne vytráca. Nuž, nie vždy vyhráme, občas sa popálime, to by však nemal byť dôvod na trvalý stav zúfalstva, beznádeje a hlasitých či podvedomých výhovoriek na osud, ktorý nám nežičil .. nie osud zato nemôže, jediné s čím môžeme naozaj prehrať, je smrť. Osud je mýtus, naše životy realitou. Máme všetko vo svojich rukách, hlavách a srdciach.

Niekde v podvedomí sa najmä v tom období žiaľu vynárajú otázky týkajúce sa budúcnosti a jej, lásky, v tom čase príliš vzdialenej a nedosiahnuteľnej. Je možné v živote milovať rovnako intenzívne a vášnivo viac než len raz? Či je len jedna skutočná láska, jeden vzťah ktorému sa nič iné nevyrovná?  Odpovede sa líšia, tak ako ľudia, ktorí ich podávajú a ich svedectvá. Moja znie: Neverím, že je len jedna šanca na lásku - život nám ponúka veľa nových príležitostí v rôznych smeroch a v tom najkrajšom nie? Zrejme to pozná, či aspoň si vie predstaviť, každý -  po sklamaní človek upadne do beznádeje a letargie, ktorá sa znásobuje rokmi (či už prežitými v tom čase už s bývalým partnerom alebo vekom ako takým), deťmi a pod. A v tom duchu aj zmýšľa a prestáva veriť, že by ešte mohol niekedy niekoho tak.... priam sa bojí na to pomyslieť, nie to ešte vysloviť. Je len na nás ako sa tým vetám a myšlienkam poddáme, a či tomu uveríme, a ak uveríme, budeme sa o opaku veľmi ťažko presviedčať.  Ja verím, že každý, kto naozaj verí v lásku, v svoju lásku, dočká sa ďalšej príležitosti a šance na jej prežitie. Nádej je liek na zúfalstvo, tlčúce srdiečko na lásku. U niekoho je to cesta strastiplná a dlhá, ale výsledok je o to cennejší a intenzívnejší.

Aj taká je tvár lásky, aj tí smutnejší boli kedysi šťastnejší a verili,  že ten hrejivý pocit už z ich sŕdc nevymizne. A zmizol.  Memento pre tých, ktorí pohŕdajú tým, čo majú vo svojich rukách, tým, ktorým sa zdá príliš všedná a obyčajná ich súčasnosť, pre všetkých tých, ktorí sú si príliš istí sebou a partnerom, tým čo sa zdá nudné zaspávať a budiť sa po boku toho istého a milujúceho tvora z rodu ľudského, tým ktorým nestačí počuť tlkot jedného srdca vo svojom náručí..  Láska je vášeň, v ktorej závetrí sa nesie dôvera, nie je to istota, je vzťah s partnerom a najmä človekom,  čo v sebe skrýva nielen to všetko dobré, ale aj chyby s tou nedokonalou a zároveň nádhernou ľudskou bytosťou, ktorá stojí za nejeden hriech,  spojené.  Tak pevné a zároveň krehké puto, krátka cesta od milovania k utrpeniu, od večného priateľstva a partnerstva k nenávisti.

Nezabudnuteľná a jedinečná. Tá prvá, či tá posledná. Prežitok sveta, pozostatok minulosti, či prísľub do budúcnosti, že všetko môže mať zmysel a život človeka v jeho krátkej plavbe po prúde večnosti sveta môže byť naplnený. Žiť naplno, nie bezhlavo, život vo vlastných rukách mať, každý moment s ňou si plným dúškom vychutnať. Nebáť sa dotknúť , pevne ju zovrieť. Lásku.

Ak ju máte po boku, nenechajte sa opantať všednosťou života a jeho malichernosťou, nebojte sa z času na čas vrátiť k začiatkom, do čias, keď originalita víťazila nad stereotypom a vzrušenie bolo vášnivou hrou nielen Vašich sŕdc, ale i horúcich bozkov v  zákutiach Vašich kriviek a  ukrytých vlhkých miest..

Ak ju v srdci nemáte, nebojte sa ho otvoriť a neprestávajte veriť. Je to ako pohľad na nočnú oblohu plnú hviezd, keď veríte a predstavujete si, že jedna z nich môže patriť Vám, len Vám. A v tom sa jedna rozžiari viac ako iné, jedna je jasnejšia a ligotavejšia, upriami Vašu pozornosť pred ostatnými a rozsvieti Vaše srdce. To je láska. Bude len Vaša. Aspoň dovtedy, kým sa o ňu spoločne budete starať a veriť jej. Ona Vás nesklame, sklamú len ľudia. Láska je večná.

P.S.: Kto nemiloval, nežil.. tak poďme žiť ;-)