Nevery nie sú povery

Pokiaľ by sme mali vychádzať z často citovaných výskumov, ako i z bolestnej skúsenosti „postihnutých“, tak by sa mohlo zdať, že skutočne verný muž bol na našom území videný vo voľnej prírode naposledy niekedy na konci XVIII. storočia. A ešte by sa patrilo dodať, že sa jeho existenciu zatiaľ nepodarilo spoľahlivo dokázať aspoň z dvoch nezávislých zdrojov. 

Nielen výskumy, ale taktiež osobné skúsenosti naznačujú, že ani ženy nezostávajú príliš pozadu a sú partnersky taktiež nejak nadmerne neposedné. Bez prehnaných ilúzií o našich predkoch, ich situácia bola v mnohom podstatne jednoduchšia. Hoci aj oni boli zrejme vzťahovo pomerne čiperní, aspoň navonok sa snažili zachovávať  isté dekórum. Len blázon sa verejne chválil svojími milostnými skalpmi, len blbec sa nechal pristihnúť.

Ak vezmeme do úvahy, že najmenej 80% odhalených nevier majú na svedomí mobilné telefóny a elektronická pošta, tak nám asi bude jasnejšie, prečo sú dnešné údaje o počte nevier natoľko alarmujúce. Jedine dementný alebo extrémne zlomyselný poštový holub totiž doniesol list určený milenke omylom manželke, rovnako poštový doručovateľ.

O zúfalstve mužov a žien, ktorí sa na svojom mobile "len" prehmatli, by sa ale dali písať romány, možno skôr antické tragédie.

Navyše nemožno ignorovať ani úzke prepojenie pojmov „nevera“ a „dôvera“. Majú totiž nielen spoločný slovný základ, naviac sú potvorky previazané aj inak. Len ťažko sa dá predstaviť väčšie nalomenie dôvery než to, ktoré spôsobí odhalená nevera. Pravda, vzájomná súvislosť je v niečom ešte zložitejšia. Niet pochýb, že nevera ničí dôveru. Zároveň ale taktiež platí, že bezdôvodná nedôvera môže nakoniec neveru vyprovokovať.

Len na okraj - možno by sme sa pri hľadaní verných mužov a žien nemuseli vracať až kamsi na koniec XVIII. storočia. Množstvo ich chodí okolo nás, len o nich nevieme. Nikde sa nehlásia, nikto nevedie ich register (škoda!), niektorí sa dokonca uchyľujú do zvláštnej ilegálnosti, akoby sa za svoju vernosť hanbili. Možno už ale chystajú svoju pokľudnú revolúciu.

Preboha, prečo?!

Na zdanlivo prostú otázku, prečo sú si partneri vlastne tak často neverní, existuje množstvo odpovedí. Niekedy nám pri ich hľadaní nezostáva nič iné ako bezmocne pokrčiť ramenami a povedať si: „Preboha, prečo?“ Niekedy i s dodatkom: „Kam to oči dal/a.“ Len zlomku nevier možno porozumieť v kontexte manželského či partnerského vzťahu.

Potom hovoríme o neverách „kompenzačných“, ktorými akoby sme si dopĺňali čosi, čoho sa nám v legálnom vzťahu nedostáva. U mužov ide najčastejšie o obdiv alebo aspoň uznanie, u žien potom o ochotu počúvať. Prevažná väčšina nevier však máva zdroje skôr v „neverníkovej“ osobnosti. Na vine býva nezrelosť, prípadne vnútorné pochybnosti o vlastnej cene a potreba potvrdzovať si ju prostredníctvom schopnosti vyvolať erotický záujem opačného pohlavia.

Známa je súvislosť s hysterickými rysmi, pre ktoré je typická takpovediac neukojiteľná potreba obdivu. Rovnako by sme sem mohli zaradiť aj bytosti s príliš nízkym prahom sexuálnej vzrušivosti. V kombinácii s absenciou patričných zábran, často ešte zvýraznenou klesajúcim množstvom krvi v alkoholovom obehu, dostávame potom nebezpečne výbušnú zmes. Život s takto postihnutým partnerom vyžaduje skutočne veľmi pevné nervy a aj tak sa časom pre citlivejšiu dušu mení v pekelné muky.

Muži, ktorým sú ich partnerky neverné

Na prvom mieste treba spomenúť neimponujúcich mužov. Ženy bývajú neverné aj mužom malicherným, z nich potom predovšetkým kárajúcim mentorom. Oveľa lepšie na tom nebudú ani despotickí muži, prípadne žiarlivci, ktorí by najradšej zamykali partnerky do kláštorných ciel, zatiaľ co oni sami by si užívali voľnosti čo hrdlo (aj iné orgány) ráči. O partnerkinu neveru si nevedomky koledujú taktiež muži, ktorí systematicky ignorujú jej partnerské očakávania. Rovnako tak sexuálni barbari a neobratní erotickí kutilovia. 

Ženy, ktorým sú ich partneri neverní

Prvým typom sú na svoju škodu ženy kráčajúce životom pod heslom "všetko pre rodinu". Spoľahlivé, vždy pripravené vyhovieť, dokonca vrátane sexu. Kedykoľvek sa partner vracia domov, môže si byť istý, že ju tam nájde. Hľa - tu je chladnička, tu sporák, tam manželka, tu televízor....Teda ženy, ktoré nedávajú partnerovi ani štipku príležitosti, aby sa o nich mohol obávať či postrádať ich. Potom však stačí málo! Kvapka obdivu, trošku trebárs aj hranej bezmocnosti, a panáčik má zrazu pocit, že je tu niekto, kto ho skutočne, ale skutočne potrebuje.

Do pomyselného herbára partnerovou neverou ohrozených žien by sme mali zahrnúť aj "včelie kráľovny", prípadne ženy, ktoré svojich mužov permanentnou posteľovou kritikou postupne "kastrujú" ("Pokiaľ toto malo byť všetko, tak to si sa teda moc nepredviedol!").

Prevencia

Ako sa vyhnúť riziku partnerovej nevery? Alebo ako aspoň znížiť jej pravdepodobnosť? Pokiaľ sa po prečítaní predchádzajúcich riadkov ešte stále pýtate, tak vám asi niet pomoci - zmierte sa s tým, že vaše parohy už niekde pomaly rastú. Možno ani nie tak pomaly.

Prvá pomoc, alebo posledné pomazanie?

Reakciu na odhalenú neveru možno považovať za jednu z najťažších skúšok, ktorým môžeme byť v manželstve vystavení. Aj potom je lepšie, ak zostane téma nevery aspoň v prevej fáze tabu. Čím menej podrobností sa dozvieme, tým menej sa nám bude toto nepríjemné obdobie pripomínať. Nie je skutočne sebemenší dôvod, prečo vedieť, že dotyčná má 27 rokov, je blondínka a býva na Talianskej ulici. Aj keby sa všetko časom napravilo, tak už navždy bude pre vás dvadsaťsedmička chúlostivým číslom, všetky blondínky v partnerovom okolí vás budú znepokojovať a Taliansku ulicu budete obchádzať úctivým oblúkom. Nedá sa dokonca vylúčiť, že vás prejde akákoľvek chuť na špagety a pizzu ako aj na predtým tak obľúbené talianske špeciality.

Partnerovou neverou by mal byť čo najmenej zasiahnutý bežný chod domácnosti a starostlivosť o deti. Väčšinou je dobré trochu pootvoriť spolužitie - aby sme doma nesedávali ako tichá či hlasná výčitka. Pokiaľ si dokážete urobiť sami nejakú malú radosť (niečo si kúpite, niekam sa vyberiete...), tým lepšie. Taktiež nie je šťastné podľahnúť pokušeniu a všetko "roztrúbiť" v rodine i v okolí. Nielenže tým padne dosť podstatná bariéra - strach neverníka z toho, ako by okolie na jeho počínanie reagovalo, ale zároveň sa komplikuje aj jeho prípadný návrat.

Ak cítite, že už situáciu sami nezvládate, nehambite sa vyhľadať odbornú pomoc. Už preto, že nevery patria medzi problémy, ktoré bývajú poradensky dosť úspešne zvládnuteľné. Uvážlivo možno použiť, zvlášť pri úpornejších vzťahoch "ultimátum s perspektívou" ("chápem, že nedokážeš skončiť hneď, pokúsim sa ešte chvíľu vydržať, ale veľmi by som si priala, aby si mal do .... týžňov jasno").

Krajnou a pritom veľmi účinnou možnosťou býva taktiež tzv. "štruktúrovaná separácia". Prichádza do úvahy tam, kde všetko ostatné zlyhá. Potom je dobré na dobu približne štyroch až šiestich mesiacov navodiť situáciu akéhosi "rozvodu na skúšku". Nežiť v spoločnej domácnosti, upraviť si vzťahy s deťmi - predovšetkým frekvenciu kontaktov a výšku výživného. Zároveň prijať, že niekdajšie spoločné teritórium už spoločným nie je, a rešpektovať partnerove súkromie. Drastické, ale veľmi účinné. Pri vhodnej indikácii sa vracia približne osem partnerov z desiatich.

Zvládnutá nevera môže byť niekedy aj novou šancou pre oživenie emočne vyprahnutých vzťahov. Môže byť ale aj posledným klincom do ich rakiev!