Mlčiace beštie

Snáď každá vydatá žena už podobnú situáciu zažila. Jej viac či menej milovaný životný partner sa vracia z práce domov. Už vo dverách sa ale tak nejak zvláštne tvári. Na pol úst precedí čosi, čo by sa pri troške bujnej fantázie dalo považovať za pozdrav, a snaží sa nepozorovane niekam zaliezť. Na krku akoby sa mu hojdala ceduľka: "Prosím, nerušiť." Presnejšie povedané, pokiaľ by mala zodpovedať jeho výrazu, tak by na nej svietilo: "Dočerta, dajte mi všetci pokoj."

Daný scenár má potom niekoľko možných pokračovaní, mnohé záleží od pani domu. Žena "Xantipa" nemeškajúc vyštartuje a preventívne  ho upozorní, že ju vôbec, ale vôbec nebaví pozerať sa stále na ten jeho kyslý výraz. Ako začiatok ostrej hádky je to výrok priam na nezaplatenie! Tiež k nej zvyčajne v priebehu niekoľkých minút dôjde. Žena empatická sa snaží vcítiť do jeho prežívania, zároveň sa často dožaduje ďalších a ďalších informácií.

Skúsme si opísať, ako potom taký dialóg môže vyzerať:
"Miláčik, čo sa stalo? Ty si nejaký smutný, alebo nahnevaný?"
"Nič sa nestalo, nie som nahnevaný!"
"Nehovor, veď mám oči, vidím, že nie si vo svojej koži!"
"To sa ti len zdá, som v pohode."
"Keby si bol v pohode, tak sa nebudeš tváriť akoby ti spadli hračky do kanála."
"Počúvaj, nechaj to tak! Tie tvoje reči ma už fakt štvú! Pripadám si ako na výsluchu."
"No vidíš, si naštvaný! Keby si mi to povedal hneď, tak sme si mohli celú túto hlúpu debatu odpustiť!"
"Kto je u teba hlúpy? Pozri sa na seba..."
Pokračovanie debaty si asi dokážete domyslieť; milostný duet už z nej ale nevytvoríte.

Žena múdra (a sú aj také!) sa radšej nič nepýta, neútoči a rešpektuje, že pán tvorstva potrebuje akúsi "dekompresnú" pauzu. Až po nej bude schopný zapojiť sa do bežného diania. Áno, aj muži majú svoje dni, niekedy týždne či mesiace. Niečo ich trápi, niečoho sa obávajú a zároveň majú akýsi blok, ktorý im bráni sa zdôveriť.

Chlapci neplačú!
Výchova je silná čarodejnica! Človek nemusí byť zrovna Komenský alebo Makarenko, a napriek tomu tuší, že výchovou sa dá veľa napraviť a zároveň veľa vecí pokaziť. Výchova chlapcov a dievčat sa navzájom spravidla dosť odlišuje. Zatiaľ čo u dievčat máme sklon podporovať citlivosť, vrátane vyjadrovania emócií, u chlapcov kladieme dôraz predovšetkým na odolnosť a na výkon. Už do tých najmenších hlavičiek je potom (často hlava-nehlava) vtĺkané, že chlapci predsa neplačú. Malé hlavičky síce netušia prečo, ale dobre vedia, že autoritám sa neoplatí odporovať.

Kde sa ale vzal oný mýtus o neplačúcich chlapcoch? Zrejme sa budeme musieť vydať niekam ďaleko naspäť, možno až k úplným prvopočiatkom ľudstva. Do obdobia, v ktorom začínali vytvárať základné archetypy muža a ženy. Asi by sme museli byť obdarení skutočne bujnou fantáziou, aby sme si dokázali predstaviť, ako si za mamutom bežiaca tlupa lovcov rozpráva o pocitoch či starostiach. Nie tak vtedajšie ženy, zberačky plodov! Spoločné vyhľadávanie zrelých bobúľ a ich následné spoločné spracovávanie... len ťažko sa dá predstaviť vhodnejšie prostredie pre nezáväzné klebetenie! Možno aj o tom, čo prežívajú, ako sa cítia a čoho sa obávajú. Nemusíme chodiť ale až tak ďaleko do histórie. Stretnutia dedinských žien pri spoločnom páraní peria tiež málokedy prebiehali mlčky. Zatiaľ čo napríklad aj desať hodín pri sebe sediaci rybári si nad udicami spravidla nepokecali oveľa viac ako praľudia loviaci mamutov.

Som Bond, James Bond!
Archetyp "neplačúcich mužov" sa zákonite premieta aj do produktov súčasnej kultúry, predovšetkým filmovej a televíznej. Čím úspešne završuje dielo skazy. Ak si odmyslíme niektoré role Woodyho Allena, onej neurotickými emóciami zmietanej bytosti, potom by sme medzi idolmi mužských hrdinov asi ťažko hľadali iné typy než správnych chlapov, ktorí svoje citové pohnútky dokážu tak krásne mužne skrývať. A ruku na srdce! Kto z dnešných dospievajúcich mladíkov by sa dobrovoľne identifikoval zrovna s Woody Allenom. Skutočne ťažko sa dá totiť považovať za prvoplánového lámača ženských sŕdc. Naviac úspešného!

To už oveľa pravdepodobnejšie narazíme na svetáka, ktorý si pri bare objedná frťana rumu a medzi zubami precedí len "Nemiešať, zatriasť!" Nejakými jemnými nuansami alkoholových preferencií agenta 007 sa pochopiteľne nechajú vykoľajiť. Nepatrím síce medzi skalných znalcov jeho príbehov, ale nejak si ich neviem predstaviť, ako predvádzajú verejný striptíz jemných zákutí svojej citlivej duše. Bohužial ani generácia "odkojená" počítačovými hrami na tom nebude oveľa lepšie. Zničiť, skoliť, zastreliť, do nebytia uviesť..., to áno, ale predierať sa húštinami vlastných emócií, navyše verejne, to ani náhodou. Napriek tomu sa snáď aspoň v niečom blýska na lepšie časy. Síce nesmelo, ale predsa zreteľne sa už objavujú, zvlášť vo filmoch, aj hrdinovia romanticko-mužných typov.

Cukor, alebo bič?
Priali by ste si, aby vám váš vyvolený dal sem-tam nahliadnuť do duše? Pochybujete, či vôbec nejakú má? Môžem vás uistiť, že občas má. Nielen to, pokiaľ ste si nezvolila rovno anetika, ktorý prežíva emócie zhruba rovnako často ako napríklad frigidná žena orgazmus, potom väčšina mužov má dokonca pomerne bohatý register citových pohnútok. Je tu ale jeden háčik. Všetko prebieha pod povrchom. Podobne ako pnutie v zemských doskách. Až vo chvíli, keď sa nahromadí nadhraničné množstvo energie, dochádza k explózii.

Zemetrasenie, vlny tsunami aj výbuchy zlosti, či naopak zúfalstvo však mávajú takmer vždy zničujúci dopad. Odlišujú sa snáď len veľkosťou zasiahnutej oblasti. Zemetrasenie či tsunami si môžu odniesť desaťtisíce ľudí, výbuch zlosti či zúfalstva dopadá spravidla na hlavu toho, kto je zrovna poruke. Hádajte, čia tá hlava asi tak bude?

Vzťah však môžu ohroziť aj nevyjadrené emócie. Síce menej dramaticky, na výsledku sa však nič nemení. Aj keby išlo o emócie v podstate pozitívne. Ak zostanú skryté, pre okolie akoby neboli. Potom sa ale nemôžete diviť, že to okolie citovo stráda, prípadne si nejaké emočné sústo doprajú prostredníctvom "externistu". Výčitkami ani hrozbami, obrazne povedané bičom, však zo žiadneho muža kladnú emóciu nedostanete. 

Oveľa nádejnejší býva "cukor". Keď tomu vášmu, možno len mimochodom a nechtiac, nejaký pekný citový prejav ujde, potom ho treba bez meškania odmeniť. Podobne akoby ste sa snažili napríklad holuba učiť obrat čelom vzad. Pokiaľ sa náhodou pootočí v žiadúcom smere a vy ho odmeníte zrnkom obilia, tak aj on po čase pochopí, čo je treba pre odmenu urobiť.

V tej súvislosti vám môžem prezradiť jedno sladké tajomstvo - bežný muž je takmer tak učenlivý, ako spomínaný holub!

Tak vás už radšej nebudem zdržiavať. Šup do obchodu pre kilo kockového! Nie preto, aby ste to osladili Európe! Ale preto, aby ste toho svojho naučili robiť čelom vzad! Možno sa vám podarí naučiť ho aj iným, a pre vašu spokojnosť významnejším kúskom!

A páni - chlapci síce neplačú, ale muži, ktorí sa dokážu o svoje emócie podeliť, ktorí ich zbabelo neskrývajú, takí muži dokážu navodiť atmosféru blízkosti, a ženy ich práve preto milujú!