Gynekologický zápal netreba podceňovať

Ide o problém, ktorý dôverne pozná mnoho žien – gynekologický zápal. Dá sa povedať, že výskyt zápalov celosvetovo stúpa, pričom spolu s hormonálnymi poruchami predstavujú najväčší podiel prípadov v praxi gynekológa. Mimochodom, zápaly postihujú ženy od útleho detského veku až po starobu.

Zápal ako taký je vlastne reakcia organizmu buď na rozličné vonkajšie vplyvy alebo na vnútorné zmeny organizmu a poruchy jeho funkcií. Paleta zápalov je veľmi široká, preto má veľký význam ich správna diagnostika.

Príznaky gynekologických zápalov
Sú zvyčajne veľmi obťažujúce: 

• začervenanie
• pocit tepla
• zvýšená telesná teplota
• pálivá bolesť
• pocit pichania v podbrušku
• úporné svrbenie

Často je preto nemožný pohlavný styk, nehovoriac o riziku prenosu ochorenia na partnera. Zápal sa môže sa rozšíriť aj na močový trakt – dôsledkom môže byť zápal močových ciest, ktorý v závažných prípadoch môže spôsobiť až inkontinenciu či iné vážne ochorenie.

V oblasti gynekologických zápalov priniesli posledné roky mnoho nových poznatkov zásadného významu. Boli definované niektoré nové zápaly rodidiel, diagnostika zápalov sa čiastočne preniesla z laboratórií do gynekologických ambulancií, vznikli nové liečebné preparáty. Toto všetko umožňuje rýchlejšiu a lepšiu diagnostiku i stratégiu liečby.

Na druhej strane boli odhalené nové sexuálne prenosné choroby s podstatne závažnejšími zdravotnými dôsledkami a infekcie s vysokým malígnym potenciálom (t. j. infekcie, ktoré môžu viesť k rakovine). Vyčlenila sa špeciálna kapitola infekcií vo vzťahu matky a plodu, matky a dieťaťa. Tieto sú  totiž najčastejšou príčinou nielen predčasného pôrodu, odumretia plodu alebo popôrodných úmrtí detí, ba aj mortality matiek (napr. infikovaná plodová voda môže byť vdýchnutá alebo prehltnutá novorodencom, ale taktiež môže kontaminovať rany rodičky, ktoré pri pôrode bežne vznikajú).

Našťastie, nie všetky zápaly majú také fatálne následky. S touto skutočnosťou však ženy niekedy nesprávne kalkulujú a odkladajú návštevu gynekológa s nádejou, že „možno to prejde samo“. Žiaľ, z vyššie uvedeného vyplýva, že takýto názor môže byť omylom priam tragickým.

Druhy gynekologických zápalov
Pokiaľ chceme hovoriť o problematike gynekologických zápalov, je potrebné uviesť, že tieto zápaly sa týkajú ženských pohlavných orgánov.
Pojem „ženské pohlavné orgány“ je pomerne široký. Delia sa na vonkajšie a vnútorné a obe skupiny ešte podrobnejšie. Okrem toho v rôznych štádiách života ženy môžu tieto orgány aj trochu inak fungovať. Preto gynekologické zápaly delíme na viacero druhov, pričom sa z tejto skupiny môžu zvlášť vyčleniť pôrodnícke infekcie a zápaly.

• Zápalové ochorenia vonkajších pohlavných orgánov, čiže vulvy, sa vyskytujú v rôznej podobe, pričom môže ísť aj o kožné ochorenia. Typickým príznakom vo väčšine prípadov je svrbenie alebo pálenie.
• Zápalové ochorenia pošvy súvisia s narušením jej mikróbnej rovnováhy.
• Zápalové ochorenia maternice sa delia ešte podrobnejšie podľa toho, o akú časť maternice ide, napr. zápal krčka maternice (cervicitída), tela maternice či iné.
• Zápal vaječníkov a vajíčkovodov patrí do kategórie nepríjemných a bolestivých ochorení.
• Ku gynekologickým zápalom zaraďujeme aj zápal prsníka, ktorý sa vyskytuje hlavne po pôrode, pričom rozoznávame zápal prsnej bradavky alebo prsnej žľazy
• Osobitnú kapitolu predstavujú zápalové ochorenia v detskom veku, ktoré tvoria 70 – 80 % genitálnych ochorení v tejto vekovej kategórii.

Zápalové ochorenie vonkajších pohlavných orgánov
Zápalové ochorenie vulvy (vulvitída) pomerne často sprevádza pruritus (svrbenie) vulvy, pričom pruritus nemusí vždy súvisieť so zápalovým ochorením. Niekedy ide „len“ o sprievodný znak pri cukrovke, chorobách pečene, hematologickom ochorení a pod.

Najčastejšie príčiny:

• bakteriálna infekcia
• kvasinková infekcia
• kožné ochorenie v oblasti vulvy
• alergia
• prehnaná alebo nedostatočná hygiena

Na odstránenie problému je teda potrebné dôsledne hľadať príčinu. Napr. ak sa  diagnostikuje kvasinková infekcia, musí sa vyliečiť najskôr primárne ochorenie, potom sa stratí aj pruritus. Samozrejme, už počas liečby infekcie sa aplikujú v oblasti vulvy krémy alebo gély, ktoré pomôžu postihnutú oblasť upokojiť.

Jedno z najčastejších zápalových ochorení vulvy, pri ktorom sa pruritus vyskytuje, je tzv. dystrofia vulvy, kde dochádza k zmene v povrchu kože tejto oblasti. Toto ochorenie je potrebné pozorne sledovať, pretože môže (ale nemusí) predznamenávať rakovinové ochorenie vulvy.

Dystrofia často vzniká na základe určitého podráždenia, preto sa koža musí v prvom rade upokojiť, pričom sa krátkodobo aplikujú kortikoidné masti. Pacientky by mali nosiť bavlnenú bielizeň. Túto bielizeň treba prať oddelene a pozornosť venovať dôkladnému vypláchnutiu bielizne po vypraní. Žena sa musí v rámci osobnej hygieny v tomto období vyvarovať používania mydiel a rôznych sprejov. Namiesto mydla je možné použiť detský olej. Taktiež je potrebné udržiavať postihnutú oblasť v suchu, čiže nosiť vzdušné oblečenie, neostávať v mokrých plavkách a pokiaľ má žena sedavé zamestnanie, nemala by sedieť na koženkovej sedačke, ale na vankúši naplnenom prírodným materiálom.

Atrofická dystrofia
Jedna z foriem dystrofie, označovaná ako atrofická dystrofia, sa vyskytuje častejšie u žien po menopauze, pričom sa stenčí epitelová (vrchná) vrstva kože. V podkoží vzniká opuch (edém), ktorý neskôr vystrieda skleróza a nastupujú aj ďalšie zmeny. Koža sa stáva hladkou, tkanivo sa postupne zvrašťuje. Mení sa aj farba kože, ktorá sa stáva lesklou, sivobielou. Taktiež sa môžu objaviť nepravidelné belavé povlaky rôznej hrúbky. Obyčajne sa pridruží aj silný pruritus (svrbenie) a pohlavný styk sa spája so silnými bolesťami.

Príčina ochorenia nie je známa, ale v období menopauzy sa dáva do súvisu s nedostatkom estrogénov. Liečba spočíva v podávaní kortikoidných mastí, u žien v menopauze sa podávajú aj prípravky s obsahom estrogénov. Mimochodom, atrofická dystrofia vulvy veľmi úzko súvisí s výskytom inkontinencie moču u žien, pretože úbytok estrogénov sa môže prejaviť aj týmto spôsobom.

Zápaly vlasových folikulov a zápal Bartholiniho žľazy
Občas sa vyskytnú v oblasti vulvy zápaly (niekedy až hnisavé) vlasových folikulov čiže vlasových vačkov. Pri liečbe sa používa jódová tinktúra, obklady z octanu hlinitého a sedacie kúpele s hypermangánom. Väčšie „vyrážky“ sa musia narezať a vypustiť.

Veľmi nepríjemným ochorením je bartholinitída, čiže zápalové ochorenie Bartholiniho žľazy. Bartholiniho žľazy sú umiestnené z oboch strán pošvového vchodu a majú za úlohu vylučovať sekrét na jeho zvlhčenie. Pri bakteriálnej infekcii vznikne zápal, vývod žľazy sa upchá a sekrét nemôže odchádzať. V priebehu niekoľkých dní koža v dolnej tretine veľkého pysku sčervenie a veľký aj malý pysk sa začnú vyklenovať. Bolestivé vyklenutie môže dosiahnuť veľkosť až niekoľkých centimetrov.

Zápal Bartholiniho žľazy sa lieči operačne – nahromadenú tekutinu je potrebné vypustiť, pričom sa odporúča podávať súčasne antibiotiká. Žiaľ, bartholinitída sa často vyskytuje opakovane (recidivuje) – vtedy hovoríme o chronickom štádiu tejto choroby. Následkom toho môže dôjsť k zmene žľazy až na cystu, ktorú je potrebné chirurgicky odstrániť.

Intímna hygiena
V súvislosti s problematikou ženských gynekologických zápalov by sa žiadalo viac povedať o ženskej intímnej hygiene. V tomto ohľade sa totiž občas vyskytujú medzi ženami určité extrémy – ženy, ktoré na osobnú hygienu aj v súčasnosti dbajú minimálne alebo takmer vôbec, a ženy, ktoré sú osobnou čistotou priam posadnuté.

Hoci to môže znieť neuveriteľne, niektoré ženy na osobnú hygienu príliš nedbajú. Zvyčajne ide o sociálne slabšie skupiny alebo o ženy zdravotne menej uvedomelé. V tejto kategórii je riziko vzniku rôznych zápalov bakteriálneho pôvodu, pretože baktérie sa v nečistom prostredí ľahko množia. V tejto skupine sa pomerne často vyskytujú ochorenia vonkajších pohlavných orgánov aj v detskom veku, pričom príčinou je práve nedostatočná hygiena.

Nedostatky sa však objavujú aj u žien, ktoré venujú osobnej hygiene dostatočnú pozornosť, a to v takej na pohľad banálnej záležitosti, ako je očistenie sa po stolici – treba dbať, aby sa žena utierala v smere preč od pošvy, nie smerom ku pošve. Ak sa táto jednoduchá zásada nedodrží, zanesené zvyšky stolice môžu zapríčiniť bakteriálnu infekciu.

Aj keby sa zdalo, že hygieny nie je nikdy dosť, aj tu platí, že nič sa nemá preháňať. Preto je potrebné ženám, ktoré sú umývaním a sprchovaním priam „posadnuté“, zdôrazniť, že menej je niekedy viac – úplne stačí denná sprcha, v intímnej oblasti s minimom kozmetiky alebo celkom bez kozmetiky. Namiesto mydla by sa mal používať špeciálny gél na intímne partie, ktorý ma pH (kyslosť) prispôsobenú potrebám ženskej pokožky. Na trhu je široká paleta vhodných prípravkov prispôsobených na tento účel.

Hlavne ženy, ktoré citlivejšie reagujú na kozmetiku, by mali veľmi opatrne pristupovať k používaniu týchto prípravkov a vyberať predovšetkým z kategórie hypoalergénnych a neparfumovaných.

Bielizeň
Za samozrejmosť považujeme dennú výmenu bielizne. Je potrebné uprednostňovať bavlnenú, ktorú možno prať aj pri vyšších teplotách (60 °C) a prípadne prežehliť. (Tento režim údržby spodnej bielizne spolu s jej oddeleným praním treba striktne dodržiavať v období, keď žena trpí gynekologickým zápalom – pomáha to predchádzať opätovnému „samoinfikovaniu“.)

Bielizeň je potrebné dôkladne vypláchnuť od pracích prostriedkov. Nohavičky typu tangá sa nepovažujú za vhodné na bežné nosenie, pretože sa často vyrábajú z materiálov, ktoré sú pomerne nepriedušné, zadržiavajú vlhkosť a tak napomáhajú šíreniu infekcií. Okrem toho majú tendenciu sa pri nosení mierne posúvať, pričom môže dôjsť k prenášaniu nečistôt z okolia konečníka do okolia pošvy.

Hygiena  v čase menštruácie
Osobitnú pozornosť si zaslúži hygiena v čase menštruácie. Podľa intenzity krvácania sa menštruačná krv zachytáva do hygienických vložiek alebo žena môže použiť špeciálne tampóny, ktoré si zavedie priamo do pošvy. V oboch prípadoch treba dbať na pravidelnú výmenu hygienických potrieb. U tampónov sa odporúča výmena najneskôr po 8 hodinách, to však už považujeme za krajnú hranicu. Naopak, ak je tampón maximálne nasiaknutý za dobu kratšiu ako 4 hodiny, znamená to, že bol zvolený tampón s nižšou absorbčnou schopnosťou než žena v danom období menštruácie potrebuje.

Pokiaľ ide o hygienické vložky, na trhu je široká paleta výrobkov, pričom pre ženy môže byť rozhodujúcich niekoľko faktorov, podľa ktorých sa rozhodujú pri ich výbere. Zvyčajne na každom balení je vyobrazené, na aký typ krvácania sú určené, a to aj podľa toho, či ide o denné alebo nočné použitie. Okrem toho bývajú potiahnuté rozličnými vrstvami – papierovými alebo syntetickými, parfumované alebo neparfumované. Citlivejšie ženy by sa mali orientovať na neparfumované vložky s papierovým povrchom.

Menštruačné tampóny
Vyrábajú sa v niekoľkých veľkostiach, pričom ich veľkosť sa má vyberať podľa intenzity krvácania, prípadne aj podľa veku (napr. pre mladé dievčatá, ktoré ešte nemali pohlavný styk). Ich paleta na trhu síce nie je taká široká ako u vložiek, ale aj tu sa dá vybrať výrobok, ktorý je pre ženu najvhodnejší. Hoci reklama hovorí, že na vývoji týchto výrobkov sa podieľajú aj gynekológovia, práve gynekológovia dvíhajú pri ich používaní varovný prst: Na pravidelnú výmenu tampónov treba dbať ešte viac ako pri menštruačných vložkách, pretože hrozí syndróm toxického šoku.

Prípady syndrómu toxického šoku v súvislosti s používaním menštruačných tampónov sa vyskytli v minulosti hlavne v USA a v Nemecku, niekedy dokonca so smrteľnými následkami. Pri zvlášť savých tampónoch došlo k premnoženiu mikroorganizmov, pričom sa produkoval toxín, ktorý vyvolal ochorenie podobné šarlachu s následnými vysokými horúčkami a poklesom krvného tlaku. Ako sprievodné znaky sa objavovalo začervenanie kože, prekrvenie sliznice, hnačky, niekedy až zlyhávanie obličiek. V súčasnosti sú už vlastnosti tampónov upravené a gynekológovia proti ich používaniu pri dodržaní zásad hygieny a pravidelnej výmeny nenamietajú.

Intímky
Dnes sa už stáva pomaly dennou potrebou niektorých žien tzv. „intímka“, čiže tenučká vložka, určená na bežné denné nosenie mimo menštruácie. Jej opodstatnenie je predovšetkým v dňoch pred alebo po menštruácii, keď žena môže mať slabší výtok. Pre výber a nosenie „intímiek“ platia podobné zásady ako pre menštruačné vložky. Z pohľadu gynekológa voči intímkam niet námietok, ale ani ich nepovažujeme za nutnosť. Je vecou každej ženy, či uprednostní na bežné nosenie samotnú bielizeň alebo bielizeň ešte chráni intímkou.

„Intímky“ sa nepovažujú za vhodné v prípadoch, ak žena trpí únikom moču – na tieto prípady sa vyrábajú špeciálne upravené vložky.