Nadhmotnosť a obezita - rizikový faktor ohrozujúci zdravie

Obezita je v súčasnosti najčastejším metabolickým ochorením a spolu s fajčením je jedným z najrizikovejších faktorov životného štýlu, ktorým sa dá predchádzať. 

Obezita sa definuje ako nadmerné uloženie tuku v organizme a je najčastejším a najrozšírenejším chronickým metabolickým ochorením na svete, postihujúcim všetky vekové kategórie, bez rozdielu pohlavia, v hrozivom a stále väčšom rozsahu.

Nadhmotnosť a obezita sú spojené so zvýšenou úmrtnosťou a chorobnosťou, so zníženým pocitom telesnej a duševnej pohody a so sociálnou izoláciou. S výskytom obezity veľmi úzko súvisí tiež intenzita pohybovej aktivity.

Prevalencia je v mnohých krajinách taká, že nadobúda charakter epidémie. V európskych popluláciach sa výskyt obezity a nadhmotnosti vyskytuje v 30 - 80 percentách. Detská obezita sa v Európe stáva akútnou zdravotnou krízou - viac ako 3 milióny detí je obéznych a 22 miliónov detí má nadváhu. Na Slovensku majú nadhmotnosť a obezitu 2/3 dospelých a výrazne narastá počet obéznych mladistvých. Národné stratégie by mali zabezpečiť a vytvoriť príležitosti pre zlepšenie pohybovej aktivity a podporiť dostupnosť a prístup k zdraviu prospešným potravinám.

Obezita patrí k častým problémom, s ktorými sa praktickí lekári stretávajú u svojich pacientov. Napriek tomu sú v laickej verejnosti zdravotné riziká vysokej hmotnosti často podceňované, mnoho ľudí vníma obezitu len ako určitý estetický defekt, najmä muži. Pričom nebezpečenstvo sa objavuje, keď človek trvale priberá i len niekoľko kilogramov ročne.

Epidemiologické štúdie dokázali úzky vzťah medzi tlakom krvi a telesnou hmotnosťou. Pokles hmotnosti môže znížiť krvný tlak. U obéznych hypertonikov sa dá krvný tlak normalizovať redukciou hmotnosti v 75 %. Vznik hypertenzie u obéznych  sa vysvetľuje aj tým,  že obézne osoby spolu s nadmernou dávkou stravy prijímajú 3-krát viac soli ako osoby s normálnou telesnou hmotnosťou. Podľa Framinghamskej štúdie je riziko vzniku hypertenzie 8-krát vyššie u obéznych ako u štíhlych osôb.

Pre vznik obezity sú rizikovejšie niektoré  životné obdobia ako je puberta, tehotenstvo, dlhé dojčenie, klimaktérium, taktiež lieky vrátane hormonálnej antikoncepcie  môžu napomôcť jej vzniku a rozvoju.  Vznik  môže tiež súvisieť so zmenou zamestnania z pohybovo náročného na sedavé, s nástupom do dôchodku alebo na materskú dovolenku. Na vývoji obezity u detí sa niekedy podieľajú i nešportovo založení rodičia, u dospelých náhle ukončenie športovej činnosti alebo i nedostatok príležitostí na vhodnú pohybovú aktivitu. Významný vplyv má i zanechanie fajčenia, zvýšená  konzumácia alkoholických nápojov a sladkých limonád. Negatívny vplyv môže mať taktiež psychická trauma s reaktívnou depresiou, prípadne psychické napätie, kde jedlo pôsobí ako upokojujúci faktor.

V primárnej prevencii obezity sa odporúča:  udržiavať rovnováhu energetického príjmu (potrava) a výdaja (fyzická aktivita), vyhýbať sa potravinám a pochutinám sladeným cukrom, pestrá strava s prevahou polysacharidov a nízkym obsahom tukov, cholesterolu, zvýšiť príjem ovocia a zeleniny, znížiť alebo odstrániť konzumáciu alkoholu, dostatok spánku a relaxácia. S prevenciou je potrebné začať už v detskom veku. Niektoré štúdie zaznamenávajú aj vplyv umelej dojčenskej výživy na vznik detskej obezity.