Chronologický vývoj dieťaťa - pôrod a prvý mesiac života

Narodenie dieťaťa je tou najprirodzenejšou vecou na svete, ale nie tou najľahšou.

Súčasné pôrody sa snažia, aby prechod dieťaťa z tela matky na tento svet bol čo najšetrnejší a prvé okamihy života novorodenca mali na neho čo najpozitívnejší vplyv.

Už pred narodením sú všetky zmysly dieťaťa rozvinuté a pripravené, ale to ako ich používať, sa učí dieťa v priebehu prvých hodín. Všetky tie „cvičné testy“ v maminom bruchu sú podrobené skúškou života – aby dieťa prežilo, musí dýchať a tiež sať, aby sa najedlo – toto sú činnosti, ktoré robí dieťa automaticky.

Nové zážitky dieťaťa na tomto svete sú mu sprostredkované skrz jeho celé telo. Prechod z obmedzeného priestoru matkinho tela do voľného je veľmi náhla a prudká zmena – dieťa potrebuje čas na to, aby si zvyklo. Tu mu môže pomôcť, keď je položené matke na brucho a ona ho objíme. Novým pocitom pre dieťa je tiež pocit váhy vlastného tela – tento pocit sa dá prekonať pomocou teplých kúpeľov – práve to je dôvod, prečo sa deťom vo vode tak páči.

Veľmi citlivým zmyslovým orgánom dieťaťa je jeho koža. Pôrodom sa dieťa vzdáva relatívne stáleho a nemenného prostredia – preto je dôležité, aby pokles teploty nebol príliš prudký. Aj pociťovanie dotyku je pre dieťa úplne nová skúsenosť.

Ihneď po pôrode novorodenec rozozná podľa hlasu matku aj ostatné blízke osoby. V priebehu 10 dní sa mu zo stredného ucha odstráni plodová voda – do toho času vníma zvuky tlmene – aj keď ostrý zvuk mu vadí. Len pár minút po narodení si dieťa veľmi pozorne prezerá osoby a veci, ktoré vidí – od začiatku vníma farby aj tvary. Najlepšie vidí na vzdialenosť 18 – 40 cm, ďalej vidí len nejasne. Videnie však ešte nie je prispôsobené a dieťa vidí veci opačne – až postupom času sa mozog učí otáčať veci a predmety, ktoré dieťa vidí. Dieťa ešte nedokáže aktívne sledovať objekt, ktorý ho zaujme. Súvisí to s nezrelosťou očných pohybov a diferenciácie ... Schopnosť videnia je získaná funkcia a preto má veľký význam jeho stimulácia.

Mozog dieťaťa je pri narodení plne vyvinutý – nervové bunky sa už netvoria, už sa rozrastajú a vytvárajú sa nové a nové spojenia. Práve po pôrode sa vytvárajú prepojenia, ktoré vnímajú a riadia pohyb. Skúsenosti, ktoré dieťa zbieralo už v matkinom bruchu, sa rozširujú a práve tieto nové skúsenosti podnecujú v mozgu vznik nových spojení medzi nervovými bunkami.

Čas bezprostredne po pôrode je časom prvého zoznámenia a nadväzovania vzťahu so svojou matkou. Predĺžený prvý kontakt bezprostredne po pôrode medzi rodičmi a dieťatkom je veľmi dôležitý – tým, že dieťa je – na niektorých klinikách, najmä v zahraničí – skoro  celú prvú hodinu pri svojej matke, ktorá ho hladí a láska sa s ním, dostáva od nej zvláštnu porciu lásky a nežnosti. Práve počas tejto doby má matka čas a priestor komunikovať so svojim dieťatkom podobne ako keď bolo ešte v brušku. Keď je dieťa položené na brucho svojej mamy tesne po pôrode, môžeme pozorovať ako dvíha hlavičku a snaží sa s mamou nadviazať kontakt očami. Môžeme tiež pozorovať, že keď matka jemným hlasom rozpráva na svoje dieťa, ono sleduje rytmus prestávok a tiež intonáciu a hlasitosť. Toto však neznamená, že materská láska sa rodí po narodení dieťaťa.

Pôrod je veľmi dramatická a tiež stresujúca záležitosť a veľa žien nemá na výber, sústredí sa najmä na seba a môže sa stať, že tesne po ňom neprechovávajú voči tomu malému ľudskému uzlíčku práve láskyplné pocity. Dôsledkom pôrodu tiež môže byť a býva únava, myšlienky na únik, ľahostajnosť, či dokonca vnútorná prázdnota. Materská láska nie je šťastie na povel, ale je to emócia, ktorá niekedy potrebuje čas na to, aby sa vyvinula. Matky, ktoré prvú hodinu života svojho dieťatka prespia, vôbec nemusia mať výčitky, rovnako ako matky, ktoré mali ťažký pôrod. Po prekonanom strachu a bolestiach nie je pre niektoré matky jednoduché pocítiť z jednej sekundy na druhú lásku. Pôrod vyvoláva celú búrku emócií – každý pocit je správny a bolo by chybou tlačiť sa do násilne pozitívneho myslenia. Matky by nemali mať pocit, že zmeškali niečo, čo sa už nedá nahradiť, či dohnať. Láskyplná starostlivosť a tiež dotýkanie sa, či masáže môžu pomôcť vynahradiť matke aj dieťaťu každý pocit straty, ktorý by mohli mať.

Novorodenecké obdobie trvá približne 1 mesiac. Je to tiež doba adaptácie dieťaťa na vonkajší svet.

Správanie novorodenca a jeho reakcie sú na základe reflexov a tiež jeho vrodených spôsobov. Toto správanie má niekoľko spoločných znakov:

• prirodzený biorytmus je charakteristický krátkymi časovými úsekmi bdenia, ktoré sú vypĺňané aktivitou, ktorá je spojená s uspokojovaním biologických potrieb. Až postupne je možné dieťa zaujať aj stimuláciou s iným zmyslom
• novorodenec disponuje rôznymi reflexami s rôznym významom:
  reflexy na prežitie – hľadací a sací reflex – pomáhajú v začiatočnej orientácii a adaptácii a sú tiež odrazovým mostíkom pre ďalší vývin dieťaťa;
  reflexy, ktoré slúžia ako kontrola normálneho vývinu – Morov reflex udržiavania rovnováhy, uchopovací reflex, reflexné vybavenie plávacích pohybov, plazenia, chôdze ...
• k vrodeným vzorcom správania patrí tendencia vnímať svoje okolie a tiež reagovať krikom – krik signalizuje stav dieťatka a jeho potreby. Je to dôležitý prvok sociálnej interakcie a umožňuje dieťaťu určitým spôsobom ovládať svoje sociálne okolie. Už v tomto veku je plač do určitej miery diferencovaný a obsahuje určité posolstvo – krik z hladu je iný ako krik bolesti. Dieťa ešte nekričí, aby privolalo matku, ale keď matka na jeho krik reaguje, tak si to dieťa zapamätá a naučí sa tak upútať jej pozornosť
• vývin dieťatka je závislý na prísune vhodných a primeraných podnetov. Zdrojom stimulácií, na ktoré  je dieťa odkázané, je vo väčšine prípadov matka. Stimulácia však znamená vzájomnú interakciu, pretože práve tá je dôležitá. Každé dieťatko je iné a jedinečné, preto aj podnety, ktoré ich zaujmú sa rôznia. Niektoré ignoruje alebo aktívne odmieta a na iné zase reaguje.

Čo je úlohou výchovy v 1. mesiaci života?
Hlavnou úlohou je sprostredkovať dieťaťu kontakt s okolitým svetom. Názor, že dieťa nie je možné vychovávať, že akákoľvek snaha o výchovu je zbytočným preťažovaním dieťaťa, je nesprávny. Každá mama vychováva podvedome svoje dieťa – už tým, že sa o neho stará a uspokojuje jeho základné potreby. Pravidelné kŕmenie, kúpanie, prebaľovanie, pritúlenie, obsahuje veľa výchovných podnetov. Veľmi záleží na spôsobe, akým to mama robí, pretože tak vytvára vzťah svojho dieťatka k týmto úkonom a zároveň má možnosť poskytnúť mu veľa zrakových, sluchových aj hmatových podnetov.

Základom je teda rozvíjať zmysly a tu dodržiavame 3 zásady:

1. dieťa zásobujeme primeraným množstvom vhodných zmyslových podnetov rôzneho druhu
2. podporujeme určité špeciálne schopnosti zraku a sluchu – učíme dieťa fixovať predmety zrakom a sledovať ich aspoň na krátku dráhu a tiež počúvať určité zvuky
3. umožniť dieťaťu poznať, že podnety niečo oznamujú, na niečo upozorňujú a niečo znamenajú.                                                                                                                                 
   

Rodičia majú tendenciu dieťa skôr predmetmi a podnetmi presýtiť ako ho nechať málo stimulované, čo nie je dobre. Podnety dieťaťu dávame len keď je v bdelom stave a určitým spôsobom reaguje. Keď dieťa častejšie uhýba zrakom, odvracia hlavu, zatvára oči, či prejavuje svoju neochotu, treba mu ponúknuť iný podnet, alebo so stimuláciou prestať a dopriať dieťaťu pokoj.

Ktoré hračky a podnety sú vhodné pre dieťa:
Podnety nápadné, dobre rozpoznateľné od svojho okolia, ale nie príliš intenzívne. Pre deti tiež nie je vhodné ostré svetlo. Predmety by mali byť jasne ohraničené a nemali by byť na viacfarebnom pozadí . Zo zvukov je najvhodnejším zvukovým podnetom ľudský hlas – najmä ženský.

Všetky podnety, ktoré dieťatku v 1. mesiaci života poskytujeme, musíme dávať jemne a pozvoľna. Náhle objavenie sa hračky môže u dieťaťa vyvolať zľaknutie a krik. Tiež rýchle zdvihnutie a položenie, rýchle prebaľovanie, hrubý úchop, vyvolávajú negatívne citové reakcie.

Práve novorodenec potrebuje jemné, nežné a opatrné zaobchádzanie a stimulovanie.

Ako učíme dieťa fixovať predmety zrakom a sluchom:

1. dieťatku ukazujeme pestré predmety – farebné hračky, veľké kvety, tvár
2. predmet priblížime na vzdialenosť asi 50 cm
3. predmet sa musí odlišovať od pozadia – dieťa neuvidí hrkálku na pozadí kvetovaných šiat mamy
4. predmet na začiatku držíme tam, kde dieťa upiera zrak a pomalinky ním pohybujeme na stranu
5. v druhej polovici mesiaca dieťatko môže mierne otočiť oči smerom k predmetu – dieťaťko má vo svojom novorodeneckom veku v ľahu na chrbte hlavu otočenú vpravo alebo vľavo – pred stimuláciou mu ju jemne – veľmi jemne otočíme do stredovej roviny a opatrne pohybujeme predmetom tak, aby prekračoval pohyb zorné pole – pohyb musí byť len taký rýchly, aby ho dieťa stačilo sledovať očami
6. predmet odďaľujeme na vzdialenosť 40 – 60 cm smerom ku a od dieťaťa, a tiež 10 – 20 cm vpravo alebo vľavo – postupne
7. pre dieťa je ľahšie otáčať hlavičku v zvislej polohe – tým odpadáva trenie hlavičky o podložku a je to jednoduchšie
8. keď učíme dieťa počúvať, neznamená to, že ho vystavíme permanentnému hluku, ktorý je rovnako zhubný ako trvalé ticho, čiže pustiť dieťatku cd alebo hudbu na dlhý čas nie je vhodné – vhodným zvukovým podnetom je pokojný ľudský hlas – najmä vyšší ženský, ktorý sa s dieťatkom rozpráva alebo mu spieva.

Všeobecnou  zásadou vhodného a správneho motorického a psychického vývinu je dopriať dieťaťu čo najviac slobody na voľný pohyb:

1. dieťa by malo byť čo možno najčastejšie nahé – to mu umožňuje sa voľne pohybovať. Pritom dbáme na vhodnú teplotu prostredia, pretože novorodenec sa nevie ešte účinne brániť proti strate telesného tepla.
2. odev nesmie prekážať voľnému pohybu – nemá byť príliš tesný a zväzujúci
3. dieťa potrebuje voľný priestor – posteľ, kolíska alebo košík nie sú miestom trvalého pobytu.

Aby sme stimulovali pohybový vývin dieťatka, nosíme ho na rukách, či už čelom k sebe, alebo s chrbátikom opretým o hruď. Tiež ho stimulujeme tým, že si ho kladieme nahé na naše nahé telo.

Vrámci rozvíjania pohybov ruky sa snažíme, aby dieťatko uvoľnilo ručičky, ktoré má zaťaté v päsť – jemným hladením a dotýkaním sa ručičky dieťa päsť otvorí – môžeme ho hladiť rukami, či perami, tvárou. Keď dieťatko ruku otvorí, vložíme mu do dlane prst a dieťa ho uchopí – nejde o to, aby ho držalo, ale aby sa striedalo otváranie a zatváranie ruky. Preto prst vyberieme nenásilne z dlane a opäť dieťa hladíme, aby ručičku otvorilo ...

Podnecovanie a stimulovanie dieťatka zosilníme tým, že sa s dieťaťom ticho a nežne rozprávame a usmievame sa naň. Úsmev a tichý rozhovor je najúčinnejším prostriedkom na nadviazanie sociálneho kontaktu s dieťatkom.

Novorodenecké obdobie je obdobím adaptácie aj matky na svoje dieťa – preto nesnažte sa byť perfektnou vo všetkých oblastiach. Usporiadajte si svoje priority a určite si, čo je pre vás najdôležitejšie. Zvýšený stres a emocionálna nerovnováha, ktorá sa spája s nedostatkom spánku – ak si ho nedoprajete, spôsobujú zvýšenú únavu a tým aj podráždenosť a môžu viesť k negatívnym pocitom voči dieťatku a následne voči sebe samej a môžu vás uvrhnúť do bludného kruhu. Adaptujte sa aj vy na novú situáciu a doprajte si dostatok času na regeneráciu.

Kompletný chronologický vývoj dieťaťa od narodenia po prvý rok nájdete TU.