Ako...? (Predškolák)

Ako sa dieťa stotožňuje s rodičmi?

Rodičia sú pre dieťa modelom správania sa. Deti napodobňujú rodičov a tým sa učia mužskému a ženskému správaniu sa. Stotožňujú sa s rodičmi svojho pohlavia – chlapec napodobňuje otca, dievča napodobňuje mamu. Najvnímavejším obdobím, kedy sa dieťa najlepšie dokáže stotožniť s rodičmi svojho pohlavia je 5. rok života. Preto ak 5-ročnému chlapcovi chýba v rodine otec, nemá model, ktorý by mohol napodobňovať. Ak nemá mužský model ani mimo rodiny (v škole, na tréningu alebo v širšej rodine) môže začať napodobňovať mamine správanie, teda ženské. Pre budúci osobnostný vývin chlapca to môže byť nebezpečné – nebude atraktívny v mladosti pre dievčatá a teda bude nešťastný.

Preto ak nemá model mužského správania v rodine, treba mu ho zabezpečiť mimo rodiny – starý otec, mamin brat, tréner na futbale – by mali byť jeho častými spoločníkmi.

Ako prijíma dieťa nového súrodenca?

Reakcie môžu byť rôzne. Najčastejšie sa však objaví žiarlivosť na malé bezbranné bábätko, ktoré je ešte úplne odkázané na pomoc dospelých. Staršie dieťa žiarli, lebo ten malý „votrelec“ ho zo dňa na deň zosadil z trónu. Predtým sa všetko točilo okolo neho a zrazu je pozornosť rodičov upriamená mimo neho. Prejavom žiarlivosti môže byť agresivita voči malému bábätku alebo voči mame – niekedy aj voči obom.
Inokedy to môže byť snaha podobať sa tomu malému a preto dieťa, hoci aj 3 – 4 ročné, zrazu chce piť z fľaše, chce nosiť plienky, chce sa nechať nosiť na rukách. Tieto situácie najlepšie zvládneme, keď ich odvedieme do humornej roviny. Dobré je aj zapojiť dieťa do starostlivosti o mladšieho súrodenca. Nezabudnime venovať čas aj jemu – iba jemu – tak ako predtým, keď bolo samé. Stále musí cítiť Vašu lásku.

Ako zvládnuť negativizmus?

Ešte aj začiatkom predškolského veku, teda okolo 3 rokov pretrváva u niektorých detí negativizmus. To neustále „nie!“ dospelým vadí a neraz aj dieťa za to trestajú.
Negativizmus u takýchto detí je výrazom formujúcej sa detskej osobnosti a snahou presadiť si svoje. Dieťa si uvedomuje, že môže manipulovať so svojou vôľou a skúša kam až môže ísť. Dieťa robí presne opak toho, čo od neho vyžadujeme. „Pozdrav!“ povie mama, „nepozdravím!“- odpovie dieťa. Dobre urobí sused vo výťahu, ktorý na túto slovnú výmenu zareaguje takto: „Mňa nemusíš nikdy pozdraviť. Mne to vôbec nebude vadiť“. A viete ako na to zareaguje dieťa? Povie susedovi: „Dobrý deň!!!“
Negativizmus je normálny prejav, preto by sme nemali zaň dieťa trestať. Po 3. roku života pomaly odznie a stretneme sa s ním (ako normálnym prejavom) ešte v období puberty.